SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 352/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 36/2014 z 28. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára 2016 doručená sťažnosť bývalého správcu konkurznej podstaty
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v záhlaví označeným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“); toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. januára 2015 bez ohľadu na to, že sťažovateľ podal proti nemu neprípustné dovolanie (§ 66f zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov či § 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo V 5/2015 z 27. októbra 2015 odmietnuté.
2. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho právoplatné už rok, takže sťažnosť bola podaná dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd ju preto odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) súc viazaný petitom sťažnosti podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ bol zastúpený advokátom.
3. Ústavný súd v doterajšej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovuje, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv (I. ÚS 109/06), že zákon o ústavnom súde neumožňuje ústavnému súdu zmeškanie tejto dvojmesačnej lehoty odpustiť (I. ÚS 550/2015), a to ani „zneužitím“ inštitútu dovolania, ak osoba práva znalá vie (resp. má vedieť), že dovolanie o konkurzných veciach je zo zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov výslovne vylúčené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016