znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 352/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. M., V., vo veci namietaného porušenia jeho „práv a právom chránených   slobôd   podľa   Čl.   12   ods.   4   zákona   č.   460/1992   Zb.,   Ústavy   Slovenskej republiky, tiež podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou nesprávnym postupom“ uzneseniami Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   8   Co   342/2012   z 25. septembra   2012   a sp.   zn.   8   NcC 32/2012 z 25. septembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 13. decembra 2012 doručená sťažnosť Ing. F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich „práv a právom chránených slobôd podľa Čl. 12 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej republiky, tiež podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., o rovnakom zaobchádzaní   v   niektorých   oblastiach   a   o   ochrane   pred   diskrimináciou   nesprávnym postupom“ uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 342/2012 z 25. septembra 2012 a sp. zn. 8 NcC 32/2012 z 25. septembra 2012.

2. Z obsahu sťažnosti možno usúdiť, že sťažovateľ nie je spokojný s tým, že Okresný súd Martin ani Krajský súd v Žiline nevyhoveli jeho žiadosti „o oslobodenie od súdnych poplatkov a aby... bol na súde zastúpený z radov advokátov Centra právnej pomoci v Žiline, pred   Okresným   súdom   Martin   pre   celé   konanie...“,   zrejme   vo   veci   vedenej   Okresným súdom Martin pod sp. zn. 6 C 201/2003.

3. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti podľa § 20 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ústavný   súd   ho   listom   z   28.   septembra   2012   poučil o náležitostiach návrhu na začatie konania a najmä na možnosť požiadať Centrum právnej pomoci   o   ustanovenie   mu   právneho   zástupcu   (zákon   č.   327/2005   Z.   z.   o   poskytovaní právnej   pomoci   osobám   v   materiálnej   núdzi...)   vrátane postupu,   ako   sa   takejto   právnej pomoci dožadovať. Ústavný súd sťažovateľa vyzval, aby v lehote 14 dní preukázal, že Centru   právnej pomoci   podal písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a určenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, a následne aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci predložil písomné splnomocnenie   udelené   konkrétnemu   advokátovi   na   jeho   zastupovanie.   Súčasne   bol upozornený   na   možnosť   (ak   nesplní   podmienky   uvedené   vo   výzve)   odmietnutia   jeho žiadosti   pre   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

4. Sťažovateľ výzvou požadované písomnosti ústavnému súdu nepredložil, najmä neoznámil, či podal Centru právnej pomoci v Žiline žiadosť o poskytnutie takejto pomoci. Zásielka   s   výzvou   ústavného   súdu   zo   16.   januára   2013   bola   sťažovateľovi   doručovaná na adresu jeho pobytu 21. januára 2013, 22. februára 2013 a 22. apríla 2013, sťažovateľ si ju však v odbernej lehote nevyzdvihol.

5.   Podľa   čl.   127   ods.   l   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako   aj návrhy   podané oneskorene, môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že v prípade   nevykonania   výzvou   požadovaného   môže   byť   jeho   sťažnosť   odmietnutá, v ustanovenej lehote neoznámil, či podal Centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie mu právnej   pomoci   (v   dôsledku   čoho   absentovalo   aj   jeho   zákonom   o   ústavnom   súde požadované zastúpenie advokátom).

8.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   nečinnosť   sťažovateľa,   ktorý   nevykonal relevantné úkony smerujúce   k   zabezpečeniu   svojho   právneho   zastúpenia   v   konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí návrhu.   S   prihliadnutím   na   uvedené   sa   ústavný   súd   bližšie   nezaoberal   argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho základných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013