znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 351/2014-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 00E/534/1994 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára 2014   doručená   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 00E/534/1994.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil najmä tým, že na okresnom súde podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu povinného: „... Figaro Trnava, štátny podnik... pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť úrok zo sumy 912,83 eur vo výške 15 % od 15. 02. 1993 do 03. 03. 1994 a trovy výkonu rozhodnutia vo výške 6,64 eur, súd sa s vecou v dostatočnej miere a najmä včas nezaoberal, nekonal vo veci, tak ako mal konať od 08. 06. 1994... napokon až dňa 15. apríla 2013 sp. zn. 00 E/534/1994-31 nespravodlivo rozhodol vo veci...

Dňa 20. 05. 2013 som podal do rúk predsedu súdu sťažnosť zo dňa 18. 05. 2013 na zbytočné súdne prieťahy.

Proti   nespravodlivému   rozhodnutiu   som   podal   odvolanie   zo   dňa   24.   05.   2013, osobne doručené súdu 27. 05. 2013.“

Sťažovateľ je toho právneho názoru, že okresný súd „... svojím postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 00E/534/l994-31 porušil základné práva a slobody upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy, tiež podľa dohovoru čl. 6 ods. 1“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak,   že   vysloví   porušenie   v bode   1   označených   práv, prizná   mu   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 15 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože okresný súd spôsobil prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 00E/534/1994.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

9.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola na ústavnom   súde   uplatnená v čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať   aj z   toho,   že   porušenie   uvedených   práv   sa   namieta   v   takom   konaní   pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

10. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj dopytom na okresnom súde zistil, že konanie pred okresným súdom, postup ktorého bol sťažovateľom namietaný, okresný súd nariadil uznesením č. k. E 534/94-14 z 5. decembra 1994 v spojení s uznesením Krajského súdu   v   Bratislave   č.   k.   30   Cob   151/95-19   z   18.   decembra   1995   výkon   rozhodnutia prikázaním   pohľadávky   odpísaním   z účtu   povinného   na   uspokojenie   pohľadávky sťažovateľa vo výške 15 % úroku od 15. februára 1993 do 3. marca 1993 zo sumy 912,83 € a trovy   návrhu   na   nariadenie   výkonu   rozhodnutia   vo   výške   6,64   €.   Predmetné   súdne konanie   bolo   skončené   zastavením   konania   3.   decembra   2013,   ktoré   rozhodnutie   súdu nadobudlo právoplatnosť 31. januára 2014.

11. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu už vo veci nekonal (pozri bod 10 in fine). Z toho vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy   v ňom,   a teda   nemohol   ani   porušovať sťažovateľom označené práva. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 2. júla 2014