SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 351/08-55
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009o prijatej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného ⬛⬛⬛⬛, advokátom, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanéhoporušenia základného práva podľa čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. II-74Charty základných práv Európskej únie, práva podľa čl. 2 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 26 Všeobecnejdeklarácie ľudských práv a práva podľa čl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych,sociálnych a kultúrnych právach rozhodnutím
o vylúčení zo štúdia z 28. februára 2008 a
vydaným v odvolacom konaní 2. júla 2008 takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ namietajúcej porušenie základného práva podľačl. 42 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. II-74 Charty základných práv Európskejúnie, práva podľa čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, práva podľa čl. 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a práva podľačl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozhodnutím
o vylúčení zo štúdiaz 28. februára 2008 a rozhodnutím ⬛⬛⬛⬛ vydanýmv odvolacom konaní 2. júla 2008 z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 6. augusta2008 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj,,sťažovateľ“) zo 4. augusta 2008, ktorounamietal porušenie svojho základného práva na vzdelanie priznaného v čl. 42 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), práva podľa čl. II-74 Charty základných právEurópskej únie, práva podľa čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len,,dodatkový protokol“), práva podľa čl. 26 Všeobecnejdeklarácie ľudských práv a práva podľa čl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych,sociálnych a kultúrnych právach rozhodnutím
o vylúčení zo štúdia z 28. februára 2008 a
vydaným v odvolacom konaní 2. júla 2008.
2. Označenými rozhodnutiami bolo podľa sťažovateľa porušené jeho právo navzdelanie zaručené ústavou, dodatkovým protokolom a ďalšími v sťažnosti uvedenýmidokumentmi, ktorých znenie v sťažnosti citoval. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd popredbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní taktorozhodol:
„ 1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo sťažovateľa právo na vzdelanie priznané v čl. 42 Ústavy SR, čl. II- 74 Charty základných práv Európskej únie platnej od roku 2000, čl. 2 Protokolu z roku 1952 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, čl. 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv prijatej v roku 1948 a čl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 bolo porušené rozhodnutím
o vylúčení sťažovateľa zo štúdia zo dňa 28.02.2008, ako aj rozhodnutím ⬛⬛⬛⬛ vydanom v odvolacom konaní dňa 02.07.2008.
3. Rozhodnutie ⬛⬛⬛⬛ o vylúčení sťažovateľa zo štúdia zo dňa 28.02.2008, ako aj rozhodnutie ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 02.07.2008 o výsledku odvolacieho konania sa zrušujú a vec sa vracia prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľovi sa priznávajú trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 6.320,- Sk.“
3. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 351/08-16 z 30. októbra 2008 rozhodol o prijatísťažnosti na ďalšie konanie.
II.
4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila
, ktorá vo svojom vyjadrení z 5. februára 2009doručenom ústavnému súdu 9. februára 2009 popri iných skutočnostiach uviedla:,,... sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛ zároveň s podaním tejto sťažnosti na ÚS podal v ten istý deň na KS v Banskej Bystrici žalobu takmer identického znenia proti Rozhodnutiu a postupu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. OSP v tej istej veci, t.j. proti Rozhodnutiu
zo dňa 28.02.2008 o vylúčení zo štúdia ⬛⬛⬛⬛ a Rozhodnutiu zo dňa 02.07.2008 v odvolacom konaní, ktorý potvrdil rozhodnutie
Dňa 14.1.2009 bolo na KS v Banskej Bystrici pojednávanie vedené pod č. 23S/132/2008 a v nadväznosti na ďalej uvedené skutočnosti je potrebné uviesť, že žaloba ⬛⬛⬛⬛ bola konajúcim súdom zamietnutá 14. januára 2009. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.“
5. Vyjadrenie ⬛⬛⬛⬛ bolo zaslané právnemu zástupcovisťažovateľa spolu s výzvou na podanie písomnej repliky k vyjadreniu, najmä ku stavukonania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len,,krajský súd“) pod sp. zn.23 S 132/2008. Ústavný súd od právneho zástupcu sťažovateľa vyžiadal aj rovnopis návrhuna začatie konania (žaloby) a rozhodnutie krajského súdu.
6. Právny zástupca sťažovateľa v písomnej replike doručenej ústavnému súdu26. marca 2009 okrem iného uviedol:,,Vzhľadom v sťažnosti uvedenú krivdu, ktorú sťažovateľ pociťoval a pociťuje, ako aj z opatrnosti, aby nedošlo k znemožneniu ochrany jeho práv Sťažovateľ okrem Ústavnej sťažnosti podal:
I. na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobný návrh proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu podľa § 247 a nasl. OSP
II. na ORPZ vo Zvolene oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin(toto oznámenie ústavný súd považoval z hľadiska rozhodnutia o zastavení konaniaza irelevantné).Podotýkame pri týchto podaniach vzhľadom na mimoriadne veľkú závažnosť krivdy spáchanej na sťažovateľovi, nešlo o úmysel niečo ústavnému súdu zatajiť, ale skôr o dožadovanie sa svojich práv všetkými možnými cestami a formami...“
Právny zástupca k replike pripojil aj rovnopis žaloby zo 4. augusta 2008, kópiurozsudku krajského súdu zo 14. januára 2009 a kópiu odvolania navrhovateľa (sťažovateľa)proti uvedenému rozsudku.
7. Ústavný súd na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len,,najvyšší súd“)zistil, že konanie je vedené pod sp. zn. 8 Sžo 150/2009. O odvolaní sťažovateľa protirozsudku krajského súdu zatiaľ nebolo najvyšším súdom rozhodnuté.
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Sťažnosť podaná na ústavnom súdea žaloba podaná na krajskom súde sú z rovnakého dňa, a to 4. augusta 2008. Vychádzajúcz procesného stavu, keď sťažovateľ podal proti tým istým rozhodnutiam orgánovakademickej samosprávy sťažnosť na ústavnom súde, ako aj žalobu na správnom(všeobecnom) súde, sa ústavný súd musel zaoberať otázkou, či sú splnené podmienky, zaktorých môže vo veci ďalej konať a meritórne (nálezom) rozhodnúť, teda či sú splnenéprocesné podmienky.
8. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) alebo Trestného poriadku.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnenépodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súdeiné konanie.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania,ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Zákon o ústavnom súde teda predpokladá, že popri v ňom obsiahnutýchprocesných normách (lex specialis) sa na konanie pred ústavným súdom primerane použijúustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis. Primeranosť ich použitiamožno vnímať ako oprávnenie ústavného súdu postupovať podľa konkrétneho ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku vtedy, ak sa ocitne v obdobnej procesnej situácii akovšeobecný súd. Termín,,primerane“ pritom treba vykladať tak, aby boli rešpektovanéšpecifické procesné situácie, ktoré v rozhodovacej činnosti ústavného súdu môžu nastať.Pokiaľ ide o skúmanie procesných podmienok, ústavný súd je rovnako ako všeobecný súdkedykoľvek za konania povinný prihliadať na to, či sú splnené. Ani prijatie sťažnosti naďalšie konanie nezbavuje ústavný súd tejto povinnosti. Medzi takzvané negatívne procesnépodmienky patrí aj prekážka začatej veci (litispendencia) vyjadrená v § 83 OSP, ktorávylučuje, aby o tej istej veci prebiehali na súde, prípadne na viacerých súdoch viacerékonania.
10. O litispendencii možno hovoriť vtedy, ak ide o,,tú istú vec“. Ústavnému súdu jezrejmé, že predmet konania pred ústavným súdom nie je absolútne totožný s predmetomkonania pred správnym súdom. Kým ústavný súd rozhoduje na podklade sťažnostio namietanom porušení ústavou garantovaných základných práv a slobôd (ľudských práva základných slobôd), správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správnehoorgánu. Pokiaľ ide o vzťah ústavnosti a zákonnosti, ústavný súd uviedol, že tento vzťah jehierarchický. Zákonnosť sa odvodzuje z princípov ústavnosti a musí byť s nimi v súlade(II. ÚS 58/98). Ústavnosť je teda jadrom zákonnosti. Sťažnosť podaná na ústavnom súdea žaloba podaná na krajskom súde sú z rovnakého dňa, a to 4. augusta 2008.
11. Nemožno však obísť skutočnosť, že v konaní o sťažnosti pred ústavným súdomako aj v konaní pred krajským súdom vedeným pod sp. zn. 23 S 132/2008 vystupujú tí istíúčastníci. V konaní o sťažnosti pred ústavným súdom vystupuje ⬛⬛⬛⬛ v procesnompostavení sťažovateľa a ⬛⬛⬛⬛ v postavení účastníka konania,proti ktorému sťažnosť smeruje (§ 51 zákona o ústavnom súde). V konaní pred správnymsúdom (krajským súdom) vystupuje ⬛⬛⬛⬛ ako žalobca a
ako žalovaný (§ 250 ods. 1, 2 a 4 OSP).
12. Rovnako musí byť ústavným súdom zohľadnená aj (čiastočná) totožnosť petitusťažnosti podanej na ústavnom súde a petitu žaloby podanej na krajskom súde. V petitesťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby jej bolo vyhovené, bolo vyslovené porušenie jeho práv,rozhodnutie o jeho vylúčení zo štúdia, ako aj rozhodnutie o výsledku odvolacieho konaniazrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. V petite žalobypodanej na krajskom súde sťažovateľ ako žalobca navrhuje, aby krajský súd zrušil totožnérozhodnutie o výsledku odvolacieho konania a totožné rozhodnutie o jeho vylúčení zoštúdia. Je zrejmé, že vzhľadom na procesné dôsledky možných výrokov rozhodnutiaústavného súdu je práve požadované zrušenie rozhodnutí orgánov akademickej samosprávyleitmotívom konania sťažovateľa.
13. Vychádzajúc z princípu subsidiarity vyjadreného v čl. 127 ústavy (,,ak o ochranetýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je zrejmé, že právomoc ústavného súduposkytovať ochranu základným právam a slobodám (ľudským právam a základnýmslobodám) je daná len podporne (subsidiárne), ak o nich nerozhoduje iný, teda všeobecnýsúd. Je zrejmé, že iným súdom v zmysle citovaného ústavného článku je aj správny súd(krajský súd), ktorý síce nerozhoduje explicitne o namietanom porušení základných práva slobôd (ľudských práv a základných slobôd), avšak pri svojom konaní a rozhodovaní jerovnako ako ústavný súd povolaný tieto práva a slobody chrániť. Ústavný súd už opakovaneuviedol (napr. II. ÚS 13/01), že ochrana garantovaných práv a slobôd ústavou, resp.Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je zverená len ústavnémusúdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou,ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom(čl. 144 ods. 1 ústavy).
14. Vychádzajúc z už uvedených skutočností, najmä vzhľadom na totožnosťúčastníkov konania pred ústavným súdom a krajským súdom, čiastočnú totožnosť petitusťažnosti podanej na ústavnom súde a petitu žaloby podanej na krajskom súde v častipožadujúcej zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie a postaveniesprávneho súdu (krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu) akoprimárneho ochrancu práv sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, že začatéa prebiehajúce konanie pred správnymi súdmi, ktoré na podklade žaloby sťažovateľapreskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí o vylúčení sťažovateľa zo štúdia a ktorénie je právoplatne skončené, je negatívnou prekážkou začatej veci (litispendencia), ktorábráni ústavnému súdu ďalej vo veci konať a nálezom meritórne rozhodnúť. Ak ústavný súdpo predbežnom prerokovaní sťažnosti dodatočne zistí nesplnenie neodstrániteľnejpodmienky konania pred ústavným súdom, konanie o sťažnosti zastaví podľa § 104 ods. 1prvej vety OSP (uznesenie ústavného súdu z 26. novembra 2003 sp. zn. III. ÚS 202/02).Ústavný súd preto vychádzajúc z § 31a zákona o ústavnom súde aplikoval primeraneustanovenia § 83, § 103 a § 104 ods. 1 OSP a konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2009