znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 351/06-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 15. novembra   2006   predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   K.   K.,   B.,   ktorou   namieta porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 236/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   I.   K.   K. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. októbra 2006 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 236/05.

Sťažovateľ uviedol: „Ešte dňa 26. V. 2005 Ústavný súd SR odo mňa obdržal moju ústavnú sťažnosť, zo dňa 25. V. 05, a to na prieťahy, resp. neprejednanie veci v primeranej lehote a ktorá sa týka súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 4 C 732/98.

Dňa 30. XI. 05 vyniesol ústavný súd uznesenie pod sp. zn. II. ÚS 236/05-14, ktorým   prijal   túto   moju   kauzu   na   ďalšie   konanie   pred   ním.   Toto   rozhodnutie ústavného súdu môj advokát obdržal dňa 16. I. 2006. Prípisom tej istej sp. zn. a int. čís. – 17, zo dňa 9. I. 06, Ústavný súd SR oslovil môjho advokáta s požiadavkou, aby v lehote 10-tich dní bolo súdu oznámené, či trvá na ústnom verejnom pojednávaní v tejto   veci.   Na   túto   výzvu   som   z poverenia   môjho   advokáta   reagoval   ja   svojím písomným podaním, zo dňa 24. I. 06, v ktorom som o. i. akcentoval skutočnosť, že ide pre   mňa   o veľmi   dôležitú   kauzu,   ktorá   mala   byť   už   dávno   v skrátenom   konaní rozsúdená, ale bohužiaľ ani po tak dlhej dobe sa nestalo.

Som presvedčený, že v danom prípade Ústavný súd Slovenskej republiky na môj úkor porušil základné a ľudské právo nielen podľa Ústavy SR, ale aj Európskeho Dohovoru,   a to   pokiaľ   ide   o výslovné   právo   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, resp. o moje právo prejednať a uzavrieť túto záležitosť v primeranej lehote. Lebo ja si myslím, že 9 mesiacov bolo času na to dosť na to, aby ústavný súd vytýčil o tejto veci pojednávanie a o nej aj meritórne rozhodol lebo od prijatia tejto sťažnosti na ďalšie konanie mu v tom nič nebránilo, už nehovoriac o tom, že aj celková dĺžka od podania mojej pôvodnej ústavnej sťažnosti tomuto súdu je až po dnešok veľmi dlhá a neadekvátna závažnosti tohto môjho sporu.“

Sťažovateľ   žiadal   vysloviť   porušenie   označených   základných   práv,   priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk, uložiť zodpovednému senátu konať a rozhodnúť bez prieťahov a uhradiť mu trovy konania.

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   je   ústavný   súd   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   ústavný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 236/05 porušil označené základné práva v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že so žiadneho ustanovenia ústavy ani   zákona   o ústavnom   súde   nevyplýva,   že   do   právomoci   ústavného   súdu   patrí preskúmavanie   vlastných   rozhodnutí,   resp.   konaní,   ktoré   im   predchádzali.   Týka sa to aj konania pred ústavným súdom, v ktorom sa namieta porušenie označených základných   práv,   ako   sú   uvedené   v predmetnej   sťažnosti.   Práve   naopak   podľa ustanovenia čl. 133 ústavy „proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie ústavného súdu a konanie ktoré mu   predchádzalo   nie   je   možné   v zmysle   citovanej   ústavnej   úpravy   preskúmavať. Neexistuje teda žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, pomocou ktorého by   bolo   možné   rozhodnutie   (a   aj   konanie   pred   ním)   ústavného   súdu   preskúmať. Takúto právomoc nemá ani ústavný súd.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažovateľovu   sťažnosť   odmietol z nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že vo veci II. ÚS 236/05 rozhodol   nálezom   z 24.   augusta   2006,   ktorý   bol   doručený   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   16.   októbra   2006,   teda   deň   po   napísaní   sťažnosti   (15.   októbra   2006) v teraz posudzovanej veci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2006