znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 350/2020-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP s. r. o., Kláry Jarunkovej 14489/2, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Miroslav Ďuraj, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7 C 24/2013 zo 4. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Konanie o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 350/2020-11 z 28. júla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 24/2013 zo 4. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“ alebo „opravné uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že na okresnom súde bola podaná žalobcami ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej spolu len „žalobcovia“) žaloba o neúčinnosť právnych úkonov proti sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade ⬛⬛⬛⬛, ktorá bola vedená pod sp. zn. 7 C 24/2013. Okresný súd v predmetnom konaní uznesením z 21. decembra 2018 rozhodol, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľke trovy konania vo výške 4 335,12 €, a to na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže proti uzneseniu z 21. decembra 2018 nebola podaná sťažnosť, toto následne nadobudlo 7. februára 2019 právoplatnosť a 12. februára 2019 sa stalo vykonateľným.

2.1 Žalobcovia následne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním z 1. marca 2019 (doručeným okresnému súdu 4. marca 2019) požiadali o vydanie opravného uznesenia s poukazom na § 224 Civilného sporového poriadku, pričom za zrejmú nesprávnosť uznesenia z 21. decembra 2018 označili nesprávne určenie výšky tarifnej odmeny advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

2.2 Sťažovateľka vo svojej argumentácii v ústavnej sťažnosti poukázala na účel inštitútu opravného uznesenia, na referenčnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ústavného súdu, pričom namietala, že uznesenie z 21. decembra 2018 nebolo poznačené chybami v písaní, počítaní alebo inou zrejmou nesprávnosťou, a preto v predmetnej veci okresný súd nemal žiadne dôvody na vydanie opraveného uznesenia. Ak žalobcovia nesúhlasili so súdom určenou výškou tarifnej odmeny advokáta, mali v zákonom stanovenej lehote podať proti uzneseniu sťažnosť, čo však v predmetnej veci neurobili a žiadosť žalobcov z 1. marca 2019, ktorým požiadali o vydanie opravného uznesenia, sťažovateľka považuje za zjavne účelové a zavádzajúce.

2.3 Následne vydaným opravným uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. apríla 2019, ako aj jemu predchádzajúcim postupom okresný súd podľa sťažovateľky nielenže nesprávne právne posúdil predmetnú vec, ale i nesprávne aplikoval ustanovenia príslušných právnych noriem, a tým zasiahol do jej práva na   spravodlivé súdne konanie. Okresný súd tak mal zaťažiť svoje konanie a rozhodovanie takými vadami, ktoré vo výsledku viedli k zásahu a porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby v predmetnej veci svojím nálezom rozhodol, že jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru opravným uznesením boli porušené, a prikázal okresnému súdu, aby obnovil stav pred porušením ňou označených práv.

4. Dňa 4. septembra 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, ktorým oznamuje, že berie svoju ústavnú sťažnosť z 19. júna 2019 v celom rozsahu späť a žiada ústavný súd, aby konanie zastavil.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.

7. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

8. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľka vzala svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť (bod 4), ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu