znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 350/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2006   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   v T.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   E.   Ľ.,   B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a sťažnosť Ing. I. Š., T., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného   v čl.   30   ods.   4   v spojení s čl. 12   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   v obidvoch   prípadoch   postupom a uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5 S 3/2006-44 z 18. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. v T. a Ing. I. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 2. novembra 2006   doručená   sťažnosť   M.   v T.   (ďalej   aj   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie základného   práva   zaručeného   v   čl.   46   ods.   l   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava”)   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a sťažnosť Ing. I. Š., T. (ďalej aj „sťažovateľ“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, v obidvoch prípadoch postupom a uznesením Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 S 3/2006-44 z 18. októbra 2006 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: «1.   M.   v T.   rozhodnutím   z   15.   10.   2006,   číslo:   24/2006-MVK   nezaregistrovala kandidáta   P.   S.,   ako   kandidáta   na   voľbu   primátora   mesta   T.   s   odôvodnením,   že   ním predložená petícia neobsahovala požadovaných 200 podpisov voličov, ale iba 167.

2. Okresný súd v Dolnom Kubíne uznesením z 18. 10. 2006, č. k. 5 S 3/2006-44, určil, že kandidát Bc. P. S. je zaregistrovaný ako nezávislý kandidát na funkciu primátora mesta T., pre voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa budú konať 2. 12. 2006.)

Sťažovatelia sa domnievajú - mestská volebná komisia ako účastník súdneho konania a Ing. I. Š. ako dotknutý kandidát komunálnych volieb - že citovaným uznesením okresného súdu boli porušené ich základné práva, zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)(...), ako aj čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 ústavy.

Porušenie   citovaných   základných   práv   vidia   sťažovatelia   hlavne   v nasledujúcich skutočnostiach:

1. Súčasťou   obsahu   práva   podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   je,   aby   orgány   majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovovaní do funkcie si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy (III. ÚS 75/01).

2. Okresný   súd   pri   závere,   že   u   kandidáta   P.   S.   zákonná   požiadavka   na voľbu do funkcie primátora mesta bola splnená, porušil celý rad procesných ustanovení takou intenzitou, že vybočil z medzí čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, takže je daná aj právomoc ústavného súdu.

a) Volebný proces vrátane prípravy volieb predstavuje mimoriadne zložitý súbor vzájomne   previazaných   fáz   a   úkonov.   Preto   je   namieste,   že   zákonodarca   využil   pri koncipovaní úpravy volebného procesu také inštitúty, ktoré majú vylúčiť pochybnosť; medzi ne patrí aj vlastnoručný podpis občana podpisujúceho petíciu a uvedenie presnej trvalej adresy tohto občana, ktoré okresný súd absolútne nebral do úvahy, keď:

-   v   rozpore   s   dôkaznou   povinnosťou   a   dôkazným   tvrdením   neakceptoval   závery volebnej komisie, ktorá z petície vylúčila isté fyzické osoby, ktoré ju zjavne vlastnoručne nepodpísali;   a   že   postup   komisie   bol   správny,   potvrdzujú   jednak   odborné   závery znaleckého posudku z odboru písmoznalectva M. N. - ktorý ako prílohu pripájame - a čestné vyhlásenia   ďalších   osôb,   z   ktorých   jednoznačne   vyplýva,   že   pisateľmi   podpisov   bližšie identifikovaných v uvedených listinách, tieto osoby vôbec nepodpísali;

- mesto T. sa člení na ulice (nielen jeho časť), ale nevylúčil osoby, u ktorých chýbala presná   adresa,   čo   v   danom   prípade   znamená   nepresnosť   a nezrozumiteľnosť   zoznamov osôb, ktorí petíciu podpísali (napr. občan F. F., bytom T., z ktorého je č. 8 orientačné číslo, pri jeho uvedení ako čísla súpisného na tej istej adrese T., sa už vzťahuje na inú osobu – J. S. atď.

b) Formalistický a protiprávny výklad, ktorý v danej veci zaujal okresný súd - mal trvať sám na tom, aby navrhovateľ preukazoval a aj preukázal opak, než ho konštatovala volebná   komisia   -   svojvoľným   výkladom   procesných   a   hmotnoprávnych   predpisov jednoduchého práva, zasiahol do slobodnej súťaže jednotlivých kandidátov, keď

- bezdôvodne nevylúčil z predloženej petície tých voličov, ktorých vylúčila volebná komisia po dôkladnom prešetrení (zo znaleckého posudku vyplýva záver, že vylúčiť mal minimálne 16 voličov, resp. ešte ďalších štyroch, ktorí petíciu nepodpísali), čo potvrdzujú aj pripojené čestné vyhlásenia,

- čím zaregistrovanému kandidátovi uľahčil situáciu v prvej fáze volieb na úkor ostatných   kandidátov,   ktorí   sa   museli   a   aj   sa   podriadili   inak   prísnym   formálnym podmienkam, zákonom stanoveným pre jednotlivých uchádzačov, vrátane sťažovateľa Ing. I. Š. Najskôr   žiadame   posúdiť   naliehavosť   veci,   pretože   v   konaní   predchádzajúcom podaniu tejto sťažnosti bola posudzovaná existencia registrácie kandidáta P. S. pre voľby do orgánov samosprávy, ktoré sa budú konať dňa 2. 12. 2006, takže meritórne rozhodnutie ohľadne tejto povinnosti by mohlo ovplyvniť jednak prípravu volieb, ale aj samotné voľby. Domnievame   sa   preto,   že   sú   splnené   podmienky   pre prednostné   prerokovanie   tejto sťažnosti.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo M. v T. na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní pod sp. zn. 5 S 3/2006 porušené bolo.

2. Základné právo Ing. I. Š. na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní pod sp. zn. 5 S 3/2006 porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu v Dolnom Kubíne z 18. 10. 2006, č. k. 5 S 3/2006-44 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4.   Okresný   súd   v   Dolnom   Kubíne   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   konania sťažovateľom v sume 6.500 Sk, ktorú sumu vyplatí do rúk ich právnej zástupkyni JUDr. E. Ľ. do 1 mesiaca.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Predmetom   sťažnosti   je tvrdenie   sťažovateľov,   že   s rozhodnutím   okresného   súdu č. k. 5 S 3/2006-44 z 18. októbra 2006 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky – M. v T. na spravodlivý proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods.   1   dohovoru   (1.),   ako   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   -   Ing. I.   Š. na rovnaký prístup k voleným funkciám zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy (2.).

1.   Pokiaľ   ide   o tvrdené   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na   spravodlivý proces zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá zásadne oprávnenie preskúmavať,   či   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol   alebo   nebol   náležite   zistený skutkový   stav   a aké   právne   závery   zo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil (II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť   ho   pred   takými   zásahmi   do   jeho   práv,   ktoré   sú   z ústavného   hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02). Ústavný súd vo svojej   judikatúre   tiež   zdôrazňuje,   že   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   nezávislého súdneho orgánu ústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právach   a základných   slobodách (napr. I. ÚS 13/01).

Otázka   posúdenia   prípustnosti   registrácie   na   kandidáta   na   funkciu   primátora je otázkou   zákonnosti   a jej   riešenie   samo   osebe   nemôže   viesť   k   záveru   o porušení označených   práv   sťažovateľky   (mutatis   mutandis   IV.   ÚS   35/02).   Z obsahu   sťažnosti vyplýva,   že   jej   podstatou   je   nesúhlas sťažovateľky   so   skutkovým   a   právnym   názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom uznesení č. k. 5 S 3/2006-44 z 18. októbra 2006, ktorým   okresný   súd   rozhodol,   že   kandidát   Bc.   P.   S.   je   zaregistrovaný   ako   nezávislý kandidát na funkciu primátora mesta T. pre voľby do orgánov samosprávy obcí.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu okrem iného vyplýva, že:

«Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16. 10. 2006 navrhovateľ žiadal, aby súd vydal rozhodnutie o jeho zaregistrovaní ako kandidáta na primátora mesta T. vo voľbách konaných dňa 2. decembra 2006 do kandidátnej listiny. Dňa 16. 10. 2006 mu bolo doručené rozhodnutie odporcu č. 24/2006 z 15. 10. 2006 o jeho nezaregistrovaní ako kandidáta pre uvedené voľby, kde ako dôvod nezaregistrovania uviedol, že petícia voličov Mesta T. nie je v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 zák. č. 346/1990 Zb. v spojitosti so zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a zákonom č. 253/1998 Z. z. na základe čoho z petície vylúčil celkovo 65 podpisov a z tohto dôvodu petícia neobsahuje potrebných 200 podpisov voličov. Súd   z   dokladov   predložených   odporcom   zistil,   že   odporca   na   svojom   zasadnutí konanom   dňa   13.   10.   2006   o.   i.   nezaregistroval   kandidátnu   listinu   navrhovateľa   ako nezávislého kandidáta na primátora mesta z dôvodu neúplnej petície... Na svojom ďalšom zasadnutí   dňa   15. 10.   2006   odporca   väčšinou   hlasov   svojich   členov   „rozhodol o neregistrácii číslo 24/2006- MVK Bc. P. S.“ ako nezávislého kandidáta na primátora mesta (...). Uvedené rozhodnutie s odôvodnením bolo navrhovateľovi doručené osobne dňa 16. 10. 2006. Navrhovateľ následne - ešte v ten istý deň podal na tunajší súd predmetný návrh...

V   danom   prípade   „jediným“   dôvodom   nezaregistrovania   navrhovateľa   ako nezávislého   kandidáta   na   primátora   mesta   T.   mala   byť   podľa   rozhodnutia   odporcu „neúplná petícia“, nakoľko odporca z celkového počtu podpísaných voličov 232 na petícii neuznal (vylúčil) 65 podpísaných voličov a to v 19-ich prípadoch pre nezodpovedajúce podpisy,   ktorých   hodnovernosť   podľa   odporcu   bola   vylúčená   a   v   46   prípadoch   pre nedostatky   v   neúplných   adresách.   Odporcom   akceptovaných   bolo   teda   167   podpisov, čo nespĺňalo minimálny počet podpisov voličov podporujúcich kandidatúru navrhovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby primátora mesta, ktorý stanovuje v počte 200 podpisov (pre obce s počtom obyvateľov od 2001 do 20000 kam spadá aj mesto T.) príloha zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v teraz účinnom znení (ďalej len „zákon“).

S ohľadom na dôvody neregistrácie navrhovateľa, ktoré podľa rozhodnutia odporcu mali spočívať výlučne v nedostatkoch petície [dôvod uvedený v § 22 ods. 1 písm. c) zákona]

- konkrétne v nedostatočnom počte osôb, ktoré ju podpísali po tom ako odporca vylúčil 65 podpisov   voličov,   sa   súd   zaoberal   opodstatnenosťou   postupu   odporcu.   Za   tým   účelom sa oboznámil   aj   s   abecedným   zoznamom   voličov   v   meste   T.   podľa   jednotlivých   častí s dátumom 13. 10. 2006, ktorý mal k dispozícii odporca.

Jednoznačnú oprávnenosť vylúčenia podpisov súd zistil ohľadne M. Š., V. Š. (u nich chýba uvedenie čísla domu či už súpisného alebo orientačného,   ohľadne K.   H.   (osoba s adresou uvedenou v petícii - ulicou a číslom domu nie je zapísaná v zozname voličov), C. L.   (nie   je   uvedený   celý   názov   ulice   a ani akékoľvek   číslo   domu),   M.   M.   (takáto   osoba na adrese uvedenej v petícii –T., s číslom domu 119 nemá trvalý pobyt), M. P. (pri ňom nezodpovedá v petícii uvedené súpisné a evidenčné číslo, súpisnému a evidenčnému číslu podľa zoznamu voličov), D. „H.“ (v zozname voličov sa s takým menom a adresou – T., nachádza osoba s priezviskom H., u ktorej však nesedí ani v petícií uvedené číslo domu), V. B. a J. B. (u ktorých nezodpovedá v petícii uvedené číslo domu), J. K. (osoba s takýmto menom a priezviskom, ktorá by mala mať trvalý pobyt v m. č. K., nie je zapísaná v zozname voličov).   V uvedených   desiatich   prípadoch   totiž   nie   je   vôbec   zistiteľné,   či   osoba,   ktorá podpísala petíciu je voličom, oprávňujúcim podporiť kandidatúru navrhovateľa a preto ak na podpisy u týchto osôb odporca pri posudzovaní úplnosti petície neprihliadal a tieto neakceptoval, postupoval správne.

Ak mal mať odporca o pravosti niektorých podpisov pochybnosti, mal za tým účelom vykonať   potrebné   dokazovanie   (napr.   najjednoduchšie   by   to   bolo   vykonaním   dopytu na dotknutú osobu s prípadným vyžiadaním si jej aktuálneho podpisu a pod.). V prípade, že nebola   preukázaná   na   základe   prípadných   pochybností   odporcu   ohľadne   pravosti niektorých podpisov na petícii, že skutočne išlo o nepravé podpisy tam uvedených osôb, odporca nemal dôvod takéto podpisy nezohľadňovať.

Súd   teda   nemal   preukázanú   opodstatnenosť   neuznania   podpisov   na   petícii v uvedených 19 prípadoch zo strany odporcu, ktoré naviac odporca vo svojom rozhodnutí ani   dostatočne   nezdôvodnil,   prečo   bolo   jeho   rozhodnutie   v   dotknutej   časti   (jeho   záver o nepravosti podpisov) nepreskúmateľné.

Súd od členky M., K. Š. zistil, že Mesto T. sa člení na ulice, okrem, jeho miestnej časti M. ktorá a to jej časť tvoriaca sídlisko sa nečlení na ulice a zvyšná - čo do počtu obyvateľov menšia časť M. sa člení na ulice. Ide svojim spôsobom o neobvyklý stav, pričom zákon predpokladá, že dotyčná obec sa ako celok člení alebo nečlení na ulice.

V   prevažnej   väčšine   zvyšných   prípadov   u   osôb,   ktoré   podpísali   petíciu   a   bývali v miestnej   časti   T.   a   to   na   sídlisku,   ktoré   sa   nečlení   na   ulice,   bol   dôvodom   vylúčenia (neakceptovania) podpisov na petícii to, že nebolo uvedené súpisné číslo, hoci bola pri jednotlivých podpisoch s menami a priezviskami, uvedená v kolónke trvalý pobyt miestna časť   „M.“   a   tiež   boli   uvedené   evidenčné   čísla   bytových   domov   a   naviac   boli   uvedené aj číslo bytov dotyčných osôb v bytovom dome. Išlo menovite o F. F., J. M. (uvedeného na strane 3 petície, 17-teho v poradí), J. F., E. H., J. H. st., J. H. ml., M. H., S. H., J. L., Ľ. L., M. D., L. P., Ľ. B., D. F., D. K., J. K., J. D., E. S., P. S., J. L., Ľ. L. (20 podpisov s ohľadom   na   už   odporcom   neuznaný   jeden   podpis   pri   J.   H.   st.   a J.   H.   ml.   u   ktorých odporca v rozhodnutí uviedol, že ich oboch podpísala jedna osoba prečo možno uznať len jeden podpis). Pritom v miestnej časti M. - sídlisko sú na jednotlivých bytových domoch zvýraznené práve orientačné čísla jednotlivých bytových domov. Plne zodpovedá ust. - § 21 ods. 2 posledná veta zákona (požadujúceho, aby sa pri každom podpise uviedlo pokiaľ ide o trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu) to, keď v prípade týchto osôb bývajúcich v miestnej časti T., tej jej časti, ktorá sa nečlení na ulice boli u vyššie uvedených osôb uvádzané orientačné čísla (len orientačné čísla)   bytových   domov,   naviac   zvýraznené   uvedením   aj   čísiel   bytov,   v   ktorých   uvedené osoby bývajú.

Vychádzajúc z už uvedeného, po zohľadnení toho, že v celkovo 39 prípadoch odporcu nič   neoprávňovalo   na   neakceptáciu   podpisov   na   petícii   (aspoň   takýto   zákonný   dôvod z preskúmavaného   rozhodnutia   odporcu   nevyplýva),   je   zrejmé,   že   petícia   navrhovateľa obsahuje minimálne 206 platných podpisov (167 odporcom nespochybnených podpisov + 19 + 20), teda zákonom predpokladaný potrebný počet.

Pretože   celkový   počet   akceptovateľných   podpisov   na   petícii   podporujúcej kandidatúru navrhovateľa na primátora T. vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa budú konať 2. decembra 2006 presahuje zákonom stanovený minimálny počet podpisov (a to aj v prípade neakceptovania tých podpisov oprávnených voličov, kde nebola uvedená ulica v prípade že daná mestská časť má ulice), keď dôvodom neregistrácie navrhovateľa napadnutým rozhodnutím bol výlučne odporcom uvádzaný „nedostatočný“ počet podpisov, musel súd rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.»

Z citovaného   uznesenia   vyplýva,   že   okresný   súd   svoje   rozhodnutie   zaregistrovať kandidáta Bc. P. S., na funkciu primátora mesta T. pre voľby do orgánov samosprávy obcí, ako   aj   svoj   postup,   ktorý   rozhodnutiu   predchádzal   zdôvodnil   dostatočnými   skutkovými i právnymi   argumentmi,   ktoré   netrpia   vnútornými   rozpormi.   Ústavný   súd   súčasne konštatuje,   že v rozhodnutí okresného súdu   nezistil   žiadnu   takú   skutočnosť,   na základe ktorej   by   bolo   možné   usudzovať,   že   závery   okresného   súdu   vyslovené   v napadnutom uznesení sú zjavne neodôvodnené, svojvoľné, protichodné. Závery okresného súdu v danej veci nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené, či inak ich účinky za nezlúčiteľné   s príslušnou   ústavnou   úpravou   ľudských   práv   a základných   slobôd, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.

2. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy   v spojení   s čl.   12   ods.   1   a   2   ústavy.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom na skutočnosti   uvedené   v   1.   bode   II.   časti   tohto   rozhodnutia,   teda   vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie okresného súdu ústavný súd považuje za ústavne konformné, zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia   uvedeného   základného   práva,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto ústavný súd aj v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd sa pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa, súc viazaný petitom návrhu v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, zaoberal jeho sťažnosťou len v rozsahu, v akom predmet konania vymedzila jeho právna zástupkyňa pri špecifikácii petitu sťažnosti (namietaný čl. 30 ods.   4 ústavy v spojení s čl. 12 ods.   1 a 2 ústavy), t. j. ústavný súd sa vo vzťahu k sťažovateľovi už nezaoberal skúmaním porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom vychádzal aj z toho (a zrejme to nemohla opomenúť ani právna zástupkyňa sťažovateľa), že sťažovateľ ani nebol účastníkom napadnutého konania.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.