znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 35/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G., zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   6 Co 85/2014 zo 14. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2014 doručená sťažnosť M. L., J. F., A. F., J. F., a M. G. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 6 Co 85/2014 zo 14. augusta 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa ako žalobcovia v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Námestovo (ďalej len „okresný súd“) domáhali proti žalovaným (D. S., Ľ. S. a V. S.) určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7 k celku.

Okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 34/2013-69 z 24. júla 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľov zamietol a zaviazal ich na náhradu trov konania žalovaných.   Dôvodom   zamietnutia   žaloby   sťažovateľov   okresným   súdom   bolo nepreukázanie právneho záujmu sťažovateľmi na takom určení vlastníckeho práva, ako sa tohto určenia domáhali v petite svojej žaloby (pred i po pripustení jej zmeny). Krajský súd sa   v   celom   rozsahu   stotožnil   so   závermi   okresného   súdu   a   na   základe   odvolania sťažovateľov   napadnutým   rozsudkom   potvrdil   rozsudok   okresného   súdu   a   zaviazal sťažovateľov na náhradu trov odvolacieho konania žalovaných.

Sťažovatelia   vidia   porušenie   svojich   označených   práv   v   nesprávnom   závere okresného súdu a krajského súdu o nepreukázaní ich právneho záujmu, na určení akého sa svojou   žalobou   domáhali.   Vo   svojej   argumentácii   poukazujú   na   nesplnenie   zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam žalovanými v spoluvlastníckom podiele, ako sú vedení v evidencii katastra nehnuteľností. V podstatnej časti svojej argumentácie zdôrazňujú danosť svojho naliehavého právneho záujmu na určení svojho   vlastníckeho   práva   k   podielom   vedeným   v   evidencii   nehnuteľností   v   prospech žalovaných a uvádzajú:

„K   naliehavému   právnemu   záujmu   navrhovateľov   uvádzame,   že   dňa   04.07.2011 podal súčasný odporca 1/ na Okresný súd v Námestove Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku jeho prikázaním navrhovateľovi za náhradu /§ 142 OZ/. V uvedenej veci sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 9C 197/2011, kde žalovanými sú žalobcovia 1/ až 5/ v tomto konaní.

Žalobca   sa   vo   vyššie   uvedenom   konaní   domáhal,   aby   súd   zrušil   podielové spoluvlastníctvo   k   pozemku   zapísanému   na   LV   č...   a   jednotlivé   spoluvlastnícke   podiely žalovaných prikázal do vlastníctva žalobcu za náhradu. Prvostupňový súd sa v tomto konaní vyjadril,   že   nebude   ako   predbežnú   otázku   posudzovať   platnosť   resp.   neplatnosť   vyššie uvedených notárskych zápisníc ergo ani správnosť zápisu výšky spoluvlastníckych podielov na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu, nakoľko žalovaní nenavrhli spôsob mimosúdneho urovnania, ktorý by žalobcom vyhovoval, nezostáva žalobcom 1/ -5/ iné,   ako   domáhať   sa   svojich   práv   cestou   určovacej   žaloby.   Naliehavý   právny   záujem žalobcov na požadovanom určení vyplýva aj z ust. § 136 a nasl. Obč. zák...

Žalobcovia   majú   za   to,   že   vlastnícke   právo   žalovaného   1/   k   sporným   parcelám neexistuje v podiele, ako je to uvedené na LV č... ale aj vlastnícke právo žalobcovho otca t.j. žalovaného 21 k pozemku na LV č... k.ú... neexistuje, preto sa domáhajú, aby súd preskúmal vyššie uvedené notárske zápisnice, ktoré boli podkladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného vydržaním, nakoľko tieto právne úkony nemohli byť spôsobilým titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva zo strany žalovaného 1/ a 2/....

Dôvodom, pre ktorý podali žalobcovia žalobu na určenie vlastníckeho práva bola tá skutočnosť, že dňa 06.07.2011 podali žalovaní 1/ a 2/ na Okresný súd v Námestove Žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku evidovanému na LV č... k.ú... V uvedenej veci sa v súčasnosti vedie konania pod sp. zn. 9C/197/2011. Po podaní žaloby   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   súčasní   žalobcovia   (v konaní o zrušenie a vyporiadanie PS v postavení žalovaných) zistili, že spoluvlastnícky podiel žalobcov z konania 9C/197/2011 je väčší, ako im v skutočnosti prislúcha.

Prvostupňový   súd   sa   v   tomto   konaní   (9C/197/2011)   vyjadril,   že   nebude   ako predbežnú   otázku   posudzovať   platnosť   resp.   neplatnosť   notárskych   zápisníc,   ktoré   boli titulom nadobudnutia sporných spoluvlastníckych podielov, ergo ani správnosť zápisu výšky spoluvlastníckych podielov na sporných uvedených nehnuteľnostiach. Z uvedeného dôvodu, nakoľko žalovaní nenavrhli spôsob mimosúdneho urovnania, ktorý by žalobcom vyhovoval, nezostáva   žalobcom   1/   -5/   iné,   ako   domáhať   sa   svojich   práv   cestou   určovacej   žaloby. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení vyplýva aj z ust. § 136 a nasl. Obč. zák.

Zo súdnej praxe vyplýva, že určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam   z   dôvodu,   že   rozsudok   vyhovujúci   žalobe   môže   byť   jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva.

Krajský súd v Žiline následne rozsudkom sp. zn. 6Co/85/2014 zo dňa 14.08.2014 rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9C/34/2013-69 zo dňa 24.07.2013 potvrdil, keď sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„... Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/85/2014 zo dňa 14.08.2014 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 Ústavy SR, spočívajúci v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   spočívajúce   v   práve   na spravodlivé súdne konanie.

... Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/85/2014 zo dňa 14.08.2014, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9C/34/2013-69 zo dňa 24.07.2013 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

... Zároveň sťažovatelia žiadajú priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 340,88 € a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľov o určenie vlastníckeho práva.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods.   1   dohovoru)   je   umožniť   každému   reálny   prístup   k   súdu,   pričom   tomuto   právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   závery zo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a   právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za   následok   porušenie   niektorého   z   princípov   spravodlivého   procesu,   ktoré   neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc   z   uvedených   právnych   názorov   ústavný   súd   pre   účely   posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.

Po   preskúmaní rozsudku   krajského   súdu   ústavný   súd   argumentáciu   sťažovateľov nevyhodnotil   ako   spôsobilú   spochybniť   ústavnú   udržateľnosť   záverov   krajského   súdu. Ústavný   súd   nezistil,   že   by   krajským   súdom   aplikovaný   postup   a   jeho   závery   mohli zakladať   dôvod   na   zásah   ústavného   súdu   do   namietaného   rozsudku   v   súlade   s   jeho právomocami   ustanovenými   v   čl.   127   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   nezistil,   že   by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či   urobený v   zrejmom   omyle a v   nesúlade s platnou   právnou   úpravou   či   nedostatočne odôvodnený. Krajský súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu a náležite odôvodnil svoje závery, keď uviedol:

«Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č... pre k. ú... o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/7-iny.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol,   že žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť pre nedostatok   naliehavého   právneho   záujmu   z   dôvodu   materiálnej   nevykonateľnosti prípadného   budúceho   súdneho   rozhodnutia.   Rozhodnutie   o   tom,   že   žalobcovia   sú podielovými spoluvlastníkmi k sporným nehnuteľnostiam všetci spoločne v podiele 2/7-iny by nebolo zapísateľné v katastri nehnuteľností, a teda by bolo materiálne nevykonateľné. V danom prípade neprichádzal do úvahy ani postup súdu podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), keďže žaloba žalobcov mala všetky náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 O. s. p. a § 79 ods. 1 O. s. p., t. j. žalobcovia riadne označili účastníkov konania, predmet konania, opísali rozhodujúce skutočnosti a k návrhu pripojili listinné dôkazy (to isté platí aj pre zmenený návrh). Z petitu žalobného návrhu bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú. Žaloba teda bola jasná, úplná a zrozumiteľná. Podľa rozhodnutia Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn.   6Cdo   125/2011,   ak   účastník   (navyše   v   konám   zastúpený advokátom) vymedzil nesprávne predmet konania a na základe toho naformuloval aj znenie petitu, nebolo možné žalobcov poučiť ohľadne naformulovaného správneho znenia petitu žaloby tak, aby táto bola vykonateľná, a teda vymedziť inak predmet tohto konania, ktoré poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O. s. p. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Keďže pri určovacích žalobách sa prvotne skúma naliehavý   právny   záujem,   ktorý   je   základnou   podmienkou   pre   ďalšie   konanie   o   žalobe v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., pričom v prípade jeho absencie nie je potrebné ďalšie dokazovanie,   okresný   súd   pri   zistení   nedostatku   naliehavého   právneho   záujmu   na požadovanom určení žalobu bez ďalšieho dokazovania zamietol....

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali žalobcovia odvolanie... Prvostupňovému   súdu   vytýkali,   že   na   základe   vykonaných   dôkazov   dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. V bližších podrobnostiach zopakovali, že dôvodom pre podanie žaloby bola skutočnosť, že žalovaní podali na Okresnom súde v Námestove žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pozemku evidovanému na LV č... pre k. ú... Po podaní tejto žaloby súčasní žalobcovia zistili, že spoluvlastnícky podiel žalobcov v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového   spoluvlastníctva   pod   sp.   zn.   9C/197/2011   je   väčší,   ako   im   v skutočnosti prislúcha.   Prvostupňový   súd   sa   v   konaní   vyjadril,   že   nebude   ako   predbežnú   otázku posudzovať platnosť, resp. neplatnosť notárskych zápisníc, ktoré boli titulom nadobudnutia sporných spoluvlastníckych podielov, teda ani správnosť zápisu výšky spoluvlastníckych podielov   na   sporných   nehnuteľnostiach.   Z   uvedeného   dôvodu   a   tiež,   pretože   žalovaní nenavrhli   spôsob   mimosúdneho   urovnania,   ktorý   by   žalobcom   vyhovoval,   nezostalo žalobcom iné, ako domáhať sa svojich práv cestou určovacej žaloby. Žalobcovia sú pritom presvedčení,   že   evidenčný   zápis   spoluvlastníckych   podielov   žalovaných   na   LV   č...   je   v rozpore so stavom právnym, čím je daný stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť (viď rozhodnutie zo súdnej praxe, napr. ZSP 3/2009). Žalobcovia pritom vyslovili presvedčenie, že žalovaní nesplnili podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Zobsahu notárskych zápisníc č. N 36/2011 a N 150/2010 je zrejmé, že vyhlásenie o vydržaní sa vydáva podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. v znení zákona č. 327/2000, a to napriek tomu, že táto zákonná úprava už v tom čase nebola účinná a podľa platnej právnej úpravy musí notárska zápisnica obsahovať okrem iného vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. Uvedené vyjadrenie je nevyhnutné pre splnenie podmienok na vydanie osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva a vo vyššie uvedených notárskych zápisniciach absentuje...

Krajský   súd,   ako   súd   odvolací...   bez   nariadenia   odvolacieho   pojednávania... preskúmal   rozhodnutie   v   napadnutom   rozsahu   a   z   dôvodov   uvedených   v odvolaní... rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov...

Podľa   §   219   ods.   2   O.   s.   p.   ak   sa   odvolací   súd   v   celom   rozsahu   stotožňuje s odôvodnením   napadnutého   rozhodnutia,   môže   sa   v   odôvodnení   obmedziť   len na skonštatovanie   správnosti   dôvodov   napadnutého   rozhodnutia,   prípadne   doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací   súd   preskúmaním   napadnutého   rozsudku,   prislúchajúceho   spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolatelia

-žalobcovia,   ako   aj   v   písomnom   vyjadrení   žalovaní   konštatuje,   že   prvostupňový   súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov....

Oboznámiac   sa   so   žalobným   petitom   tak,   ako   ho   formulovali   žalobcovia,   že   sú podielovými   spoluvlastníkmi   sporných   nehnuteľností   zapísaných   v   k.   ú...   o   veľkosti spoluvlastníckeho   podielu   7/8,   aj   odvolací   súd   dospel   k   záveru,   že   prípadne   takto formulovaný   výrok   súdneho   rozhodnutia   je   nevykonateľný,   nezapísateľný   do   katastra nehnuteľností   ako   súboru   popisných   informácií.   Správne   okresný   súd   konštatoval,   že spoluvlastníctvo bez vyjadrenia podielov medzi jednotlivými spoluvlastníkmi je možné len vo   vzťahu   medzi   manželmi   ako   tzv.   bezpodielové   spoluvlastníctvo,   a   preto   nemôže   byť podiel žiadaný žalobcami na sporných nehnuteľnostiach v ich spoločnom vlastníctve bez vyjadrenia podielov pripadajúcich na toho-ktorého žalobcu. Žalobcovia, pokiaľ to považujú za   potrebné   na   ochranu   svojich   práv,   sa   musia   domáhať   určenia   vlastníckeho   práva k podielom, ktoré musia byť presne vymedzené vo vzťahu k jednotlivým žalobcom.»

Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS   204/2010)   rešpektuje   názor,   podľa   ktorého   nemožno   právo   na   súdnu   ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v   súlade   so   skutkovým   a   právnym   názorom   účastníkov   konania   vrátane   ich   dôvodov a námietok.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia   sťažovateľmi   označených   práv rozsudkom krajského súdu, odmietol ich sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými nárokmi sťažovateľov uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015