znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 35/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   M.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   B., namietajúcej porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   oznámením   Krajskej   prokuratúry   B.   z 1. decembra   2006 č. Kc 2153/06-9   sťažovateľke,   že   neboli   splnené   podmienky   na podanie mimoriadneho dovolania   proti   rozsudku   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   z 25.   októbra   2005 č. k. 18 C 199/2004-53   v spojení   s potvrdzujúcim   rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici z 19. januára 2006 sp. zn. 16 Co 371/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2007   doručená   sťažnosť   M.   M.,   B.,   (ďalej   len   „sťažovateľka),   zastúpenej   advokátkou JUDr. D. Š., B., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení   s čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   oznámením Krajskej   prokuratúry   B.   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   z 1.   decembra   2006 č. Kc 2153/06-9   sťažovateľke,   že   neboli   splnené   podmienky   na   podanie   mimoriadneho dovolania   proti   rozsudku   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „okresný   súd“) z 25. októbra   2005   č.   k.   18 C 199/2004-53   v spojení   s potvrdzujúcim   rozsudkom Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   z 19.   januára   2006 sp. zn. 16 Co 371/2005.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   podnetom   z   10.9.2006   doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) domáhala podania   mimoriadneho   dovolania   proti   rozsudku   okresného   súdu   z 25.   októbra   2005 č. k. 18 C 199/2004-53 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu z 19. januára 2006   sp.   zn.   16   Co   371/2005.   V uvedenom   súdnom   spore   sa sťažovateľka   domáhala nahradenia prejavu vôle na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti proti S.

Generálna   prokuratúra   podnet   sťažovateľky   postúpila   krajskej   prokuratúre,   ktorá listom   z 1.   decembra   2006   č.   2153/06-9   oznámila   sťažovateľke,   že   (z dôvodov   v liste podrobnejšie uvedených) neboli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania proti   rozsudku   okresného   súdu   z 25.   októbra   2005   č.   k.   18   C   199/2004-53   v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu z 19. januára 2006 sp. zn. 16 Co 371/2005. Krajská   prokuratúra   v závere   uviedla,   že   „zamietnutie   žaloby   bolo   teda   priliehavé   hoci z iných dôvodov, než procesne činné súdy vyslovili v odôvodnení svojich rozsudkov“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil nález:„Krajská   prokuratúra   B.   v konaní   č.   k.   Kc   2153/06-9   porušila   základné   právo   M.   M. zakotvené v čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. M.   M.   priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.203.000,- Sk, ktoré jej je Krajská prokuratúra B. povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. M. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.296,- Sk (...), ktorú je Krajská prokuratúra v B. povinná vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne (...)“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka   namieta   sťažnosťou   porušenie   svojich   základných   práv   nevyužitím práva   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“) podať proti označeným rozsudkom mimoriadne dovolanie.

Zákonné   predpoklady   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   upravené v ustanoveniach   §   243e   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Z týchto   ustanovení jednoznačne   vyplýva,   že   ide   o mimoriadny   opravný   prostriedok,   využitie   ktorého   ako procesného   inštitútu   patrí   výlučne   generálnemu   prokurátorovi.   To   znamená,   že   nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   na   vyhovenie   podnetu   fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda   generálny   prokurátor   nemá   povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Je   na   voľnej úvahe   generálneho   prokurátora   rozhodnúť   o tom,   či   podá   alebo   nepodá   mimoriadne dovolanie.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   viackrát   vyslovil,   že   oprávnenie   na   podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, II. ÚS 14/04, I. ÚS 7/04, II. ÚS 407/06).

Vychádzajúc   zo   svojej   stabilizovanej   judikatúry   ústavný   súd   dospel   k záveru, že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného súdu   a krajského   súdu   mimoriadne   dovolanie   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   označených základných práv sťažovateľky, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľom právo (právny nárok) na vyhovenie ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora.

Z citovaného textu § 25 ods. 2 vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní   návrhu   je   tiež   posúdiť,   či   tento   nie   je   zjavne   neopodstatnený.   V súlade s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   dôjsť   k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Keďže   v danom   prípade   nevyužitím   práva   generálneho   prokurátora   podať   proti označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť   k porušeniu   označených   základných   práv,   ústavný   súd   túto   časť   sťažnosti sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. apríla 2007