znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 35/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. K., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. S., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 726/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   K.,   bytom   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou JUDr. M. S., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 726/02.

Sťažovateľka   žiadala   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie čl. 48 ods. 2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 14   C 726/02,   nariadil   okresnému   súdu   konať vo   veci   bez zbytočných   prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk. Napokon požaduje náhradu trov konania.

Sťažovateľka tvrdí, že 18. apríla 2002 podala okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy a okresný súd „...ani po roku od podania žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ani po 22 mesiacoch od podania žaloby nekonal vo veci sťažovateľky a ani len nepredvolal sťažovateľku na súd...“.

Podľa   názoru   sťažovateľky   okresný   súd   svojím   postupom   v konaní   vo   vyššie uvedenej veci porušil v sťažnosti označené základné práva, ktorých ochrany sa sťažovateľka domáha podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Zo   sťažnosti   a písomností   tvoriacich   jej   prílohu   ústavný   súd   zistil   nasledovné skutočnosti   potrebné   pre   posúdenie   jej   dôvodnosti   (opodstatnenosti)   v štádiu   jej predbežného prerokovania.

Návrhom   doručeným okresnému   súdu   18.   apríla   2002   sa   sťažovateľka   domáhala ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy.

Vzhľadom na nedostatky návrhu bola sťažovateľka okresným súdom výzvou zo dňa 24. apríla 2002 vyzvaná na doplnenie návrhu, ako aj na uvedenie výšky nemajetkovej ujmy potrebnej pre vyrúbenie súdneho poplatku.

Sťažovateľka doplnila návrh 20. júna 2002.Výzvou z 18. decembra 2002   bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie doplatku súdneho poplatku za podaný návrh.

Sťažovateľka   7.   januára   2003   požiadala   o oslobodenie   od   zaplatenia   súdneho poplatku.

Okresný   súd   28.   februára   2003   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   dokladov potrebných pre rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 2. septembra 2003 bola predmetná vec v súlade s rozvrhom práce pre príslušný kalendárny   rok   presunutá   do   súdneho   oddelenia   novej   sudkyne   vzhľadom   na   to,   že doterajšia zákonná sudkyňa dňom 31. augusta 2003 prestávala vykonávať funkciu sudkyne.Nová   zákonná   sudkyňa   14.   októbra   2003   opätovne   vyzvala   sťažovateľku   na oznámenie skutočností potrebných pre rozhodnutie o jej žiadosti.

Dňa 20. októbra 2003 sťažovateľka oznámila súdu potrebné údaje. Okresný súd 13. januára 2004 rozhodol o predmetnej žiadosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...)“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že okresný súd v predmetnom konaní porušil právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jej právo na to, aby jej záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v predmetnom konaní nemožno už v súčasnosti, t. j. po uplynutí necelých dvoch rokov od nápadu veci na okresný súd (18. apríla 2002) do podania sťažnosti ústavnému súdu (30. januára 2004), počas ktorého okresný   súd   odstraňoval   nedostatky   podania   a rozhodoval   o žiadosti   o oslobodenie   od súdnych   poplatkov,   považovať   za   taký   postup,   ktorý   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jej neprejednanie v „primeranej lehote“   v zmysle   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   pripomína,   že základným predpokladom domáhania sa ochrany vyššie označených základných práv je podanie takej žaloby (návrhu) všeobecnému súdu, ktorá má všetky zákonom požadované náležitosti,   ako   aj   včasné   zaplatenie   súdneho   poplatku,   resp.   včas   podanú   a náležite odôvodnenú žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval (aj s ohľadom na vyššie citovanú judikatúru ústavného súdu) bez ďalšieho ako porušenie základných práv sťažovateľky garantovaných v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   rozhodol   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2004