SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 349/2025-23
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-39C/35/2023, v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 353/2024-36 z 24. júla 2024 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-39C/35/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e mu Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. apríla 2025, prijatou na ďalšie konanie v celom rozsahu uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 349/2025-12 z 29. mája 2025, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 7 000 eur a náhradu trov konania.
2. Sťažovateľ sa v namietanom konaní domáha súdnej ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho práva na ochranu osobnosti, a to z dôvodu fyzického šírenia tlačenej verzie neperiodickej publikácie s názvom „Padreho klan“ (ďalej len „kniha“) a jej elektronickej verzie. Prostredníctvom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podaného 30. mája 2023 sa domáhal bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorého obsahom bol návrh na zabezpečenie zastavenia predaja knihy, návrh na zdržanie sa akéhokoľvek verejného rozširovania a sprístupňovania knihy a návrh na zdržanie sa akéhokoľvek konania smerujúceho k verejnému rozširovaniu a sprístupňovaniu knihy.
3. Keďže mestský súd po 10 mesiacoch nerozhodol o návrhu sťažovateľa, doručil v poradí prvú ústavnú sťažnosť ústavnému súdu 2. apríla 2024, v ktorej namietal nesústredený a neefektívny postup mestského súdu v označenom konaní. Ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 353/2024-36 z 24. júla 2024 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, porušenie jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Medzitým bol návrh na vydanie neodkladného opatrenia uznesením mestského súdu z 20. júna 2024 zamietnutý. Sťažovateľ podal 19. júla 2024 proti predmetnému uzneseniu odvolanie, o ktorom v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté.
4. Z vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ v poradí druhou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. januára 2025 opäť namietal existenciu prieťahov v označenom konaní pred mestským súdom. Uznesením č. k. II. ÚS 110/2025-15 z 26. februára 2025 ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej namietal postup pred nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 353/2024-36 z 24. júla 2024, odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 55 písm. a) zákona o ústavom súde a ako taká bola v tomto rozsahu podľa § 56 ods. 1 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietnutá. Vo zvyšnej časti ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Postup mestského súdu považoval za hraničný, avšak stále v limitoch ústavných požiadaviek kladených na rozhodovanie o neodkladnom opatrení.
5. Ústavný súd v súvislosti s prípravou tohto rozhodnutia požiadal v rámci inštitútu súčinnosti podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde mestský súd o informáciu o aktuálnom stave označeného konania. Z odpovede mestského súdu vyplynulo, že spis bol predložený 24. októbra 2024 Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol mestskému súdu vrátený ako predčasne predložený. Z pripojeného prípisu krajského súdu z 31. októbra 2024 vyplývajú dva dôvody vrátenia spisu mestskému súdu. Prvým dôvodom je nedodržanie postupu podľa § 14 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o sťažnosti sťažovateľa doručenej mestskému súdu 9. septembra 2024 (č. l. 488) proti uzneseniu č. k. B5-39C/35/2004-458 z 22. augusta 2024 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Druhý dôvod spočíva v doručovaní odvolania sťažovateľa proti uzneseniu žalovaným v 1. a 2. rade na vyjadrenie, a to napriek zneniu § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Krajský súd tak uložil mestskému súdu, aby doručil okrem odvolania aj uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným v 1. a 2. rade a aby doručil napadnuté uznesenie spolu s odvolaním žalovaným v 3. a vo 4. rade. Po odstránení uvedených nedostatkov bude úlohou mestského súdu opätovne predložiť spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.
II.
Argumentácia sťažovateľ a
6. V dôvodoch ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosti, ktoré zintenzívňujú zásah porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov: a) nerešpektovanie nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 353/2024-36 z 24. júla 2024 a príkazu konať bez zbytočných prieťahov a absolútna nečinnosť súdu aj napriek privilegovanej veci v namietanom konaní; b) predkladanie odvolania o neodkladnom opatrení ako prevažne úkon administratívneho charakteru nemôže samo osebe vykazovať znaky právnej a faktickej náročnosti; c) absencia právoplatného rozhodnutia týkajúca sa neodkladného opatrenia závažným spôsobom zasahuje do osobnostných práv sťažovateľa; d) nečinnosť mestského súdu popiera hrubým spôsobom ratio legis inštitútu neodkladného opatrenia; e) neskorým právoplatným rozhodnutím vo veci samej dochádza u sťažovateľa k odopretiu spravodlivosti.
III.
Vyjadrenie mestského súdu
7. Na výzvu ústavného súdu podpredseda mestského súdu reagoval vyjadrením sp. zn. 1SprV/363/2025 doručeným ústavnému súdu 16. júna 2025. Po chronológii konania v danej veci zhodnotil, že súd v období po vydaní nálezu č. k. I. ÚS 353/2024-36 z 24. júla 2024 konal kontinuálne a procesné úkony vykonával priebežne s tým, že vyhodnotenie (ne)dôvodnosti ústavnej sťažnosti je na posúdení ústavného súdu.
8. K namietanému porušeniu práv postupom mestského súdu sa vyjadrila aj zákonná sudkyňa, ktorá po prehľade chronológie jednotlivých úkonov v konaní uviedla, že spis jej bol pridelený 7. apríla 2025 a fyzicky predložený 24. apríla 2025. Dodáva, že v jej oddelení je celkovo 145 nevybavených vecí starších ako 4 roky, súčasne spustený nový nápad vecí a personálne nekompletné oddelenie. Konštatuje, že hneď ako bolo po pridelení veci a predložení spisu objektívne možné, konala v zmysle prípisu krajského súdu z 31. októbra 2024. Uznesením č. k. B5-39C/35/2023-545 z 9. júna 2025 rozhodla o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení konania. Zároveň dala pokyn na doručenie odvolania sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia č. k B5-39C/35/2023-392 z 20. júna 2024 žalovaným 3 a 4 a na doručenie identifikovaného uznesenia všetkým žalovaným. V závere uvádza, že po vrátení zapožičaného spisu bude vec bezodkladne (opätovne) predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.
⬛⬛⬛⬛IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
9. Predmet prieskumu v konaní pred ústavným súdom z pohľadu existencie zbytočných prieťahov je viazaný na postup mestského súdu v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní sťažovateľa doručenom mestskému súdu 19. júla 2024 (č. l. 406) proti uzneseniu č. k. B5-39C/35/2023-392 z 20. júna 2024 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
10. Pre ústavný súd je podstatná skutočnosť, že od podania odvolania proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (19. júl 2024) do doručenia ústavnej sťažnosti (14. apríl 2025) uplynulo deväť mesiacov bez účinného predloženia veci odvolaciemu súdu, čo v súvislosti s úkonmi súdu prvej inštancie pri predkladaní veci odvolaciemu súdu predstavuje neprimeranú dĺžku konania, a to najmä vzhľadom na účel neodkladných opatrení. Vec sťažovateľa pritom nie je z právneho ani skutkového hľadiska zložitá na posúdenie.
11. Výrazný podiel na nepredložení veci sťažovateľa v rámci funkčnej príslušnosti má mestský súd, a to najmä v dôsledku nesústredeného procesného postupu, ktorý doručoval odvolanie sťažovateľa žalovaným v 1. a 2. rade na vyjadrenie proti zamietavému uzneseniu, a to napriek zneniu § 331 ods. 1 CPS. Ústavný súd pripomína, že pokiaľ navrhovateľ odvolanie podá, súd prvej inštancie ho ostatným stranám nedoručuje a v súlade s § 377 CSP predloží vec odvolaciemu súdu po úkonoch podľa § 373 ods. 1 a 2 CSP (odstraňovanie vád odvolania a vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie. Ustanovenia § 373 ods. 3 a § 374 CSP sa nepoužijú, pretože odporujú špeciálnej úprave obsiahnutej v § 331 ods. 1 CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 1271.). Na základe uvedeného možno uzavrieť, že vykonanie nadbytočného procesného postupu zo strany súdu prvej inštancie prirodzene vyvolalo ďalšie predĺženie konania (por. bod 5 tohto nálezu, pozn.), neopodstatnené odďaľovanie predloženia veci odvolaciemu súdu, a tým aj jej samotného finálneho vybavenia.
12. Nesústredenosť v procesnom postupe mestského súdu, ktorý sa odrazil v neprimeranej dĺžke napadnutého konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ústavný súd identifikoval aj v tom, že mestský súd predložil krajskému súdu odvolanie proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 24. októbra 2024 bez toho, aby predtým rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu č. k. B5-39C/35/2023-458 z 22. augusta 2024 o zastavení konania o ochrane osobnosti pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktorú sťažovateľ doručil 9. septembra 2024. O tejto sťažnosti mestský súd rozhodol až po deviatich mesiacoch uznesením č. k. B5-39C/35/2023-545 z 9. júna 2025.
13. Ústavný súd taktiež zistil, že podiel na vzniku prieťahov v posudzovanom konaní má v istej miere aj správanie sťažovateľa, a to v priamej súvislosti s procesnou obranou proti zastaveniu konania o ochranu osobnosti. V predmetnej súvislosti zistil, že proti negatívnemu uzneseniu č. k. B5-39C/35/2023-311 z 21. augusta 2023 (právoplatnému 7. novembra 2023) nepriznávajúcemu oslobodenie od súdneho poplatku sa sťažovateľ nebránil včas, keďže sťažnosť proti tomuto uzneseniu podal až 13. mája 2024 (doplnená 20. mája 2024). Z tohto dôvodu súd na sťažnosť neprihliadal a po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu bolo konanie zastavené. Proti uzneseniu o zastavení konania sťažovateľ už sťažnosť podal (por. bod 12 tohto nálezu, pozn.), v ktorej argumentoval nemožnosťou úhrady vyrubeného súdneho poplatku. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že sťažovateľ domáhajúci sa ochrany proti zásahu do súkromia pred mestským súdom sa pričinil o to, že konanie trvá dlhšie, a to najmä tým, že neefektívne využil možnosti, ktoré mu právny poriadok k uplatneniu jeho práva ponúkal. Aj uvedená súčasť konania o nároku sťažovateľa vo výsledku prispela k celkovému predĺženiu konania (por. bod 5 tohto nálezu, pozn.). Uvedené skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia (por. III. ÚS 623/2022).
14. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 396/04, I. ÚS 361/2022).
15. Na základe uvedených skutočností ústavný uzatvára, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní boli – zväčša pre neefektívnu činnosť mestského súdu v súvislosti s úkonmi súdu prvej inštancie pri predkladaní veci odvolaciemu súdu – spôsobené zbytočné prieťahy, a to aj napriek už uloženému príkazu konať predchádzajúcim nálezom ústavného súdu. Tým došlo k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).
16. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 47 charty ústavný súd uvádza, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil presah jeho veci s právom Európskej únie, čím je podmienená aplikačná pôsobnosť charty. Skutočnosť, že sťažovateľ je občan Európskej únie, nepostačuje. Zo súdneho spisu mestského súdu taktiež nevyplýva, že by uvedené napadnuté konanie svojím predmetom akokoľvek súviselo s právom Európskej únie. Ústavný súd preto tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku tohto nálezu).
V.
P rimerané finančné zadosťučinenie
17. Sťažovateľ sa domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia 7 000 eur. Cieľom tohto inštitútu je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (IV. ÚS 210/04). Vzhľadom na dosiaľ právoplatne neukončené konanie o návrhu sťažovateľa o nariadenie neodkladného opatrenia, na nesústredenú činnosť mestského súdu, berúc do úvahy správanie sťažovateľa v konaní, a napokon už skôr vyslovený príkaz konať predchádzajúcim nálezom ústavného súdu ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznal priznané primerané finančné zadosťučinenie 500 eur (bod 2 a 3 výrokovej časti nálezu).
VI.
Trovy konania
18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania pred ústavným súdom ústavný súd vychádzal z § 73 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch môže (ii) podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Zákon o ústavnom súde tak nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesoch (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (III. ÚS 209/2020, I. ÚS 357/2021, I. ÚS 418/2022).
19. Sťažovateľ si uplatnil trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom a ktoré v petite svojej ústavnej sťažnosti vyčíslil na sumu 949,17 eur. Ústavný súd po vyhodnotení obsahu ústavnej sťažnosti a po naštudovaní si príslušného spisového materiálu zistil, že v ústavnej sťažnosti chýbajú podstatné informácie o priebehu konania, a preto nároku sťažovateľa na náhradu trov konania nevyhovel (bod 3 výrokovej časti nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Koši ciach 23. júna 2025
Jana Baricová
predsed níčka senátu