znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 349/2014-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska   kancelária   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,   Grösslingová 4,   Bratislava,   vedené   pod sp. zn. Rvp   4477/2013,   Rvp   9256/2013,   Rvp   11376/2013,   Rvp   14218/2013, Rvp 17747/2013, Rvp 17750/2013, Rvp 17751/2013, Rvp 17764/2013 a Rvp 18551/2013; sp. zn. Rvp 4518/2013, Rvp 7055/2013, Rvp 9263/2013, Rvp 11641/2013, Rvp 14055/2013, Rvp 15621/2013, Rvp 17610/2013, Rvp 17611/2013, Rvp 17766/2013 a Rvp 18552/2013; sp.   zn.   Rvp   9259/2013,   Rvp   11417/2013   a Rvp   15655/2013;   sp. zn. Rvp 10376/2013 a Rvp 11087/2013; sp. zn. Rvp 11333/2013 a Rvp 14163/2013; sp. zn. Rvp 11340/2013, Rvp 13755/2013 a Rvp 15751/2013; sp. zn. Rvp 11477/2013 a Rvp 20021/2013; sp. zn. Rvp 11667/2013 a Rvp   18549/2013 vo veci   namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uzneseniami Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp. zn. 23 NcC 252/2012   z 11.   októbra   2012,   sp.   zn. 23 NcC 351/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 253/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 251/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 93/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 17 NcC 83/2012 z 9. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 342/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 3 NcC 385/2012 z 19. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod sp. zn. Rvp 4477/2013,   Rvp   9256/2013,   Rvp   11376/2013,   Rvp   14218/2013, Rvp 17747/2013, Rvp 17750/2013, Rvp 17751/2013, Rvp 17764/2013 a Rvp 18551/2013; sp. zn. Rvp 4518/2013, Rvp 7055/2013, Rvp 9263/2013, Rvp 11641/2013, Rvp 14055/2013, Rvp 15621/2013, Rvp 17610/2013, Rvp 17611/2013, Rvp 17766/2013 a Rvp 18552/2013; sp.   zn.   Rvp   9259/2013,   Rvp   11417/2013   a Rvp   15655/2013;   sp. zn. Rvp 10376/2013 a Rvp 11087/2013; sp. zn. Rvp 11333/2013 a Rvp 14163/2013; sp. zn. Rvp 11340/2013, Rvp 13755/2013 a Rvp 15751/2013; sp. zn. Rvp 11477/2013 a Rvp 20021/2013; sp. zn. Rvp 11667/2013 a Rvp 18549/2013 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4477/2013.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 4. januára 2013, 8. januára 2013, 14. januára 2013 a 11. februára 2013 doručené sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava   (ďalej   aj „sťažovateľka“),   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   4477/2013,   sp.   zn.   Rvp   4518/2013,   sp.   zn. Rvp 9259/2013, sp. zn. Rvp 11333/2013, sp. zn. Rvp 11340/2013, sp. zn. Rvp 11477/2013 a sp. zn. Rvp 11667/2013   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv   zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“) sp. zn. 23 NcC 252/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 23 NcC 351/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 253/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 251/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 93/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 17 NcC 83/2012 z 9. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 342/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 3 NcC 385/2012 z 19. októbra 2012 (týkajúcimi   sa   námietok   zaujatosti   sudcov   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom)   a im predchádzajúcim postupom.

2.   Sťažnosti   sťažovateľky   sú   obdobné,   resp.   totožné,   čo   sa   týka   skutkového a právneho   stavu   a samotnej   argumentácie   sťažovateľky   so   stovkami   sťažností,   ktoré sťažovateľka   podala   a ústavný   súd   o nich   už   rozhodol.   Čo   sa   týka   obsahu   sťažností a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach,   napríklad   na   rozhodnutia   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013   z 29.   mája 2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   447/2013   z 12.   septembra   2013, sp. zn. II. ÚS   460/2013 z 26. septembra 2013,   sp.   zn. III.   ÚS   301/2013 z 2. júla 2013, a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

3.   Sťažovateľka   doplnila   svoje   sťažnosti   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu 4. marca 2013, 11. marca 2013, 8. apríla 2013, 18. apríla 2013, 9. mája 2013, 7. júna 2013, 14. júna 2013, 25. júna 2013 a 1. augusta 2013. V týchto podaniach reagovala na uznesenie ústavného   súdu   sp. zn. I. ÚS 89/2013   zo   6.   februára   2013,   ktorým   boli   jej   obsahovo obdobné   sťažnosti   odmietnuté   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   na   ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach   vedených   pod   sp. zn.   I.   ÚS   265/05,   sp.   zn.   III.   ÚS   24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých ústavný súd preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia   porušil   práve   a   len   v jej   prípade.   Sťažovateľka   taktiež   poukázala na odôvodnenie   publikovaného   uznesenia   (40/1998   ZSP)   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

4.   Sťažovateľka   súčasne   navrhuje,   aby   ústavný   súd   podľa   §   52   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

7.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   týkajúcich   sa   v záhlaví   tohto rozhodnutia   citovaných   rozhodnutí   krajského   súdu   a v kontexte   svojich   zistení   dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd   už   zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8. S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných súdov,   ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   sťažovateľkinu   znalosť   dôvodov odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názor   ústavného   súdu na danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutých   rozhodnutí všeobecných súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013 z 29.   mája 2013,   sp.   zn. II.   ÚS   447/2013 z 12. septembra   2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   460/2013   z 26.   septembra   2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013   z 2.   júla   2013   či   mutatis   mutandis   sp.   zn.   IV.   ÚS   483/2013 z 15. augusta   2013),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,   resp.   podobných   sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014