znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 349/2010-9Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., S., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a   rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 NcC 7/2010 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2010 doručená sťažnosť JUDr. O. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 NcC 7/2010.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania o neplatnosť manželstva   vedeného   na   Okresnom   súde   Kežmarok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod sp. zn. 8 C   85/2008.   Táto   vec   bola   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   sudcovi okresného súdu JUDr. J. Š.. Sťažovateľ písomným podaním doručeným okresnému súdu 11. februára 2010 vzniesol námietku zaujatosti proti tomuto sudcovi z dôvodu, že je s ním v „súdnom spore na ochranu osobnosti“. Táto vec je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 183/2008 a sťažovateľ je v procesnom postavení žalobcu. Zároveň poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 167/09 z 10. novembra 2009, ktorým ústavný súd vyslovil, že okresný   súd   v   inom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   456/00   porušil   základné   právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 800 €. Sťažovateľ podal preto na JUDr. I. J., zákonnú sudkyňu v tejto veci, podnet na   začatie   disciplinárneho   konania   a podľa   neho   je   vylúčené,   s ohľadom   na   kolegiálny vzťah JUDr. J. Š. k JUDr. I. J., aby nebol tento sudca okresného súdu proti nemu v konaní o neplatnosť manželstva zaujatý.

3. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3 NcC 7/2010 z 31. marca 2010 (ďalej len   „uznesenie   z 31.   marca   2010“)   rozhodol   tak,   že   JUDr.   J.   Š.   nie   je   vylúčený z prerokovávania a rozhodovania predmetnej veci.

4. Sťažovateľ poukázal na to, že je účastníkom množstva súdnych konaní vedených na okresnom súde, pričom konkrétne v konaniach vedených pod sp. zn. 5 P 217/2004 a sp.   zn.   6   P   149/2006   boli   viacerí   sudcovia   tohto   súdu   vylúčení   z prerokovávania a rozhodovania a vec bola prikázaná krajským súdom Okresnému súdu Humennom.

5.   Sťažovateľ   navrhol   vydať   nález,   ktorým   ústavný   súd   vysloví,   že   jeho   práva zaručené   čl.   46   ods.   1   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   boli   postupom   a rozhodnutím krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 NcC 7/2010 porušené. Zároveň požiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie z 31. marca 2010 a uložil mu, aby vec opätovne a v súlade s ústavou   a dohovorom   rozhodol.   Požiadal   tiež   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 € a náhradu trov konania a zároveň podaním doručeným ústavnému súdu spolu so sťažnosťou 22. apríla 2010 aj o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.  

II.

6.   Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.   Podľa   čl.   48   ods.   1   prvej   vety   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento   zákon   neustanovuje inak.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   IV.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   56/03, IV. ÚS 136/05).

9.   Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   ustálil,   že   sťažovateľ   nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o jeho námietke zaujatosti, ktorý sa podľa neho zaoberal iba prvou časťou argumentácie sťažovateľa; teda iba otázkou prebiehajúceho súdneho sporu medzi   sťažovateľom   a JUDr.   Š.   ako   sudcom   okresného   súdu.   Sťažovateľ   vyjadril   svoj názor,   že „   Existencia   sporu   s možnosťou   finančného   postihu   –   spolupodieľania   sa   na zaplatení   nemajetkovej   satisfakcie   sťažovateľovi   v prípade   vyhraného   sporu   zo   strany pasívne   legitimovaného   MS   SR,   dáva   protichodnosť   záujmov   „zákonného“   sudcu a účastníka súdneho konania vo veci 8 C 85/2008». Podľa sťažovateľa sa JUDr. Š. dopustil „zneváženia   jeho   dôstojnosti   a cti“,   a preto   mal   byť   vylúčený   z prerokovávania a rozhodnutia   v konaní   o neplatnosť   manželstva.   Zároveň   sťažovateľ   uviedol,   že   je „v súdnych sporoch na ochranu osobnosti či na zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci so všetkými sudcami OS Kežmarok a požaduje náhrady resp. satisfakcie v sume vyše 500 000 € (vyše 15 mil. SK)“.

V závere sťažovateľ uviedol, že krajský súd konal svojvoľne v snahe pozbaviť ho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je   v občianskom   súdnom   konaní   garantované   prostredníctvom   vylúčenia   sudcu   z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť ustanoveniami § 14 až 16 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným   súdom   však   nie   je   povinnosť   vyhovieť   návrhu   oprávnených   osôb   (t.   j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 1 OSP, resp. účastníka konania, ktorý podal návrh podľa § 15 ods. 2 OSP) a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (I. ÚS 73/97,   I. ÚS 4/98, I. ÚS 27/98). Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (II. ÚS 121/03).

11.   Ústavný   súd   preskúmal   uznesenie   z 31.   marca   2010,   ktorým   krajský   súd rozhodol, že sudca okresného súdu nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   8   C   85/2008,   avšak   nezistil   žiadnu   skutočnosť signalizujúcu,   že   krajský   súd   postupoval   svojvoľne   a   bez   opory   v zákone.   Uznesenie krajského   súdu   je   náležite   odôvodnené   príslušnými   ustanoveniami   relevantnej   právnej úpravy (§ 14 ods. 1 a 3 a § 15a OSP), ako aj čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré upravujú inštitút vylúčenia   sudcov.   Zároveň   z uznesenia   vyplýva,   že   krajský   súd   vychádzal   z vyhlásenia zákonného sudcu, že sa vo veci necíti byť zaujatý. Krajský súd preto námietku zaujatosti nepovažoval za dôvodnú pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.   Ústavný   súd   zároveň   poukazuje,   že   v zmienenom   konaní   o ochranu   osobnosti vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   4   C   183/2008   sťažovateľ   podal   žalobu   proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), od ktorého   si   zároveň   uplatňuje   náhradu   nemajetkovej   ujmy   v   peniazoch   v   sume 500 000 Sk.

12. Podľa sťažovateľa existujúci súdny spor vedený proti ministerstvu spravodlivosti s požiadavkou   peňažnej   náhrady   znamená   možnosť   následného   finančného   postihu   pre zákonného sudcu, čo vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Uvedené tvrdenie hodnotí ústavný súd ako hypotetické a nepotvrdené. Ústavný súd si nemohol nevšimnúť skutočnosť, ktorú uvádza v sťažnosti sám sťažovateľ, že vedie konania proti všetkým sudcom okresného súdu o ochranu osobnosti, prípadne o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej funkcie a požaduje od nich zrejme celkovú náhradu viac ako 500 000 €. Táto skutočnosť svedčí o a priori negatívnom postoji práve sťažovateľa ku všetkým sudcom tohto súdu. Zároveň nemožno vylúčiť, či sťažovateľ nevedie takéto konania účelovo, v úmysle vylúčiť sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania sporov, ktorých je účastníkom. Krajský súd preto   za   takýchto   okolností   rozhodol   o námietke   zaujatosti   sťažovateľa   správne,   keď vychádzal z   vyjadrenia   zákonného   sudcu   a toto   vyhlásenie   aj   v plnej   miere   akceptoval. Uznesenie krajského súdu preto nemožno hodnotiť ako svojvoľné či arbitrárne. Krajský súd o   vznesenej   námietke   zaujatosti   rozhodol   riadne   a včas,   čím   zabezpečil   sťažovateľovi konformnú realizáciu jeho základného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom.   Ústavný   súd   preto   nezistil   v postupe   krajského   súdu   a ani   v   uznesení z 31. marca 2010 porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde odmietol v celom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. septembra 2010