znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 349/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P. V., Izrael, zastúpeného advokátkou JUDr. M. P., Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 548/01 o povolenie obnovy konania a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2006 doručená sťažnosť P. V., Izrael (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 548/01 o povolenie obnovy konania.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sa   sťažovateľ   návrhom   podaným 20. septembra   1993   okresnému   súdu   domáhal   povolenia   obnovy   konania   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 635/92. Dňa 4. apríla 1997 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie,   ktorým   okresný   súd   konanie   vo   veci   návrhu   na   povolenie   obnovy   konania zastavil.   Proti   predmetnému   uzneseniu   podal   sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodol Krajský   súd   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   31.   augusta   1998   uznesením sp. zn. 7 Co 976/98   tak,   že   uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie konanie.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   548/01-52   zo   6. novembra   2001   návrh na povolenie obnovy   konania zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu   okresného súdu   podal sťažovateľ odvolanie. Predmetný spis sa v dôsledku odvolania voči uzneseniu okresného súdu zo 6. novembra 2001 nachádza od 2. decembra 2005 na krajskom súde.

Sťažovateľ   vo   svojej sťažnosti   ďalej uviedol,   že: „Dňa   08.   08.   2006   som   podal na Okresný súd v Čadci do rúk predsedkyne súdu sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, na ktorú   mi predsedkyňa   súdu   v zákonnej   30-dňovej   lehote   odpovedala   tak,   že   spisy   sa nachádzajú na KS v Žiline.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:„Okresný súd v Čadci v konaní pod sp. zn. 7 C 548/2001 porušil základné právo P. V. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

Okresnému   súdu   v Čadci   sa   ukladá   povinnosť,   aby   v konaní,   vedenom   pod č. 7 C 548/2001 konal bez prieťahov.

Okresnému   súdu   v Čadci   sa   ukladá   povinnosť   zaplatiť   sťažovateľovi   primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu v Čadci sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa na účet JUDr. M. P., advokátka, Ž., č. účtu:...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   38   ods.   2   listiny   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 548/01 o povolenie obnovy konania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ale i podľa   čl.   38   ods.   2   listiny odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho   orgánu,   pričom   k naplneniu   tohto   práva   dochádza   zásadne   až   právoplatným súdnym rozhodnutím (napr. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05, I. ÚS 95/06).

Účel označeného základného práva v občianskom súdnom konaní možno definovať aj ako potrebu, aby u osoby, o ktorej občianskom práve alebo záväzku má rozhodnúť súd, bol stav jej právnej neistoty odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu v konaní o návrhu na obnovu konania - v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania - nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci. Takéto   rozhodnutie   už   bolo   totiž   vydané   v pôvodnom   konaní,   v zmysle   §   159   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova.

Prekážka veci   rozhodnutej   odpadne   len   nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd poznamenáva, že pri obnove konania podľa OSP môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základné právo   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   porušené   len   v štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.

Pretože v danom prípade o návrhu sťažovateľa na obnovu konania z 20. septembra 1993 okresný súd nerozhodol právoplatne povolením obnovy konania, nemohlo uňho ani dôjsť   k porušeniu   označeného   základného   práva,   a preto   ústavný   súd   jeho   sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2006