znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 348/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., S., E. G., B., L. V., B., a H. K., B., zastúpených advokátom   Mgr.   M.   G.,   S.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/48/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K., E. G., L. V. a H. K.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2011 doručená sťažnosť M.K., E. G., L. V. a H. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/48/2007.

2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „Právny predchodca sťažovateľov sa žalobným návrhom podaným na Okresný súd v Galante zo dňa 2. 10. 2007 domáhal v konaní č. 23 C/48/2007 voči odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo užívaním veci...

Okresný súd... nariadil súdno-znalecké dokazovanie... dňa 18. 11. 2008 ustanovil znalca   Ing.   P.,   N.,   ktorému   uložil   vypracovanie   znaleckého   posudku   o geodetickom zameraní skládky odpadu... v lehote do 60 dní...

Od   vydania   súdneho   uznesenia   23   C/48/2007-122   o   nariadení   súdno-znaleckého dokazovania... došlo k počatiu neefektívnej a zmätočnej korešpondencii medzi Súdom a ním ustanoveným znalcom...

V ďalšom konaní o prevedení opráv znaleckého posudku došlo k novým prieťahom. Celkový vývoj nebol zavŕšený vydaním nového, ani opraveného znaleckého posudku, a ani opätovným výkonom miestnej ohliadky...

... 22. 11. 2010, teda 2 roky od nariadenia súdno-znaleckého dokazovania - v tomto dni   znalec   písomne   oznámil   Súdu   ukončenie   svojej   činnosti,   a   to   bez   vypracovania použiteľného znaleckého posudku...

Uznesením   Súdu   sp.   zn.   23   C/48/2007-245   zo   dňa   22.   10.   2010   bol   súdom ustanovený nový znalec Ing. Ď., ktorého úloha zostala nezmenená, t. j. vypracovať znalecký posudok do 60 dní...

Celkové prieťahy v konaní predstavovali v samotnom v súdno-znaleckom dokazovaní cca 2 roky aj 9 mesiacov. Čím sa celková dĺžka konania neúmerne naťahuje na 4 roky, bez existencie meritórneho rozhodnutia vo veci.

Neúmerná   dĺžka   konania,   ktorá   nastala   v   dôsledku   neefektívneho   znaleckého dokazovania   bez   vydania   meritórneho   rozhodnutia,   nemá   príčinnú   súvislosť   s   úmrtím právneho predchodcu sťažovateľov v konaní (ktorý v čase uplynutia lehoty na vypracovanie znaleckého posudku ešte žil, takisto žil aj v dobe podania Signalizácie Súdu na MS SR), ale spočíva výlučne v nedôslednej činnosti Súdu v súdno-znaleckom dokazovaní, vo vzťahu k ustanovenému znalcovi...“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I (správne   má   byť   Galanta,   pozn.) v   konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/48/2007, porušené boli.

2)   Okresnému   súdu   v   Galante   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23 C/48/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3)   Sťažovateľom...   priznáva   každému   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1   000   € (slovom jeden tisíc eúr), t. j. spolu vo výške 4 000 € (slovom Štyritisíc eúr), ktoré je každému sťažovateľovi Okresný súd v Galante povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, so spôsobom platby bezhotovostne na účet ich právneho zástupcu Mgr. M. G., advokáta....

4) Okresný súd v Galante je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy konania na účet ich právneho zástupcu Mgr. M. G., advokáta..., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7. Zo sťažnosti, z jej príloh a dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že sťažovatelia vo veci konania vedeného pod sp. zn. 23 C/48/2007 podali 30. mája 2011 sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu.

8.   Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje v   prípadoch podaných sťažností namietajúcich prieťahy v súdnom konaní preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene a   doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). V tejto súvislosti už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   ktorou   je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na súdnu   ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy   v   konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného ustanovenia   „Orgán,   ktorý   vybavuje   sťažnosť,   je   povinný   na   účel   zistenia   stavu   veci prešetriť   všetky   skutočnosti.“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného ustanovenia   „Ak   orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že sťažnosť   je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

11. Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 3 ods. 7 a § 62   a nasl.   zákona   o   súdoch   považuje   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Za situácie, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 28. júla 2011 a sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke okresného súdu jej bola doručená 30. mája 2011, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

12. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť – pokiaľ ide o namietané prieťahy v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/48/2007 – nie je prípustná, a z toho dôvodu ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

13.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   z   obsahu   podanej   sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia do už prebiehajúceho súdneho konania vstúpili 16. apríla 2010, a teda   účastníkmi   konania   (ku   dňu   podania   sťažnosti)   sú   len   15   mesiacov.   Uvedená okolnosť by nepochybne mala právny význam na vecné posúdenie podanej sťažnosti.

14. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011