znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 348/2010-8Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ú. V. zastúpeného advokátom JUDr. O. V., V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 278/2009 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ú. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2010   doručená   sťažnosť   Ú.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 278/2009.

2.   Sťažovateľ   uviedol,   že   ako   odporca   bol   účastníkom   konania   vedeného na Okresnom   súde   Veľký   Krtíš   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   2   C   163/2007. Navrhovateľom bol v tomto konaní C. P.– L., ktorý si uplatnil voči sťažovateľovi sumu 11 386,77   €   ako   nenávratný   finančný   príspevok   na   úhradu   prevádzkových   nákladov chránenej dielne za rok 2004. Okresný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom 24. februára 2009 tak, že nárok navrhovateľa na zaplatenie nenávratného finančného príspevku je daný. Proti   uvedenému   medzitýmnemu   rozsudku   okresného   súdu   podal   sťažovateľ   odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom pod sp.   zn.   12   Co   96/09   z   30.   apríla   2009   tak,   že   medzitýmny   rozsudok   okresného   súdu potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. 5 Cdo 278/2009 z dňa 29. októbra 2009 odmietol. Sťažovateľ podal   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky   22.   decembra   2009   podnet   na podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   medzitýmnemu   rozsudku   okresného   súdu,   proti rozsudku krajského súdu, ako aj uzneseniu najvyššieho súdu z 29. októbra 2009, zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku okresného súdu. Podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania bol odložený, o čom bol sťažovateľ vyrozumený prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici oznámením pod sp. zn. Kc 18/10 z 24. februára 2010.   Sťažovateľ   považuje   postup   najvyššieho   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Cdo 278/2009 za nesprávny a odporujúci tiež § 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), „pretože súd nepostupoval v konaní tak, aby poskytoval v občianskom súdnom konaní spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania“. Stažovateľ sa preto obrátil so sťažnosťou na ústavný súd.

3. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým ústavný súd   vysloví,   že   najvyšší   súd   svojím   postupom   a   uznesením   sp.   zn.   5   Cdo   278/2009 z 29. októbra 2009 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, základné práva podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu a prikázal mu vo veci konať a rozhodnúť. Sťažovateľ požiadal tiež o priznanie náhrady trov konania.II.

4.   Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento   zákon   neustanovuje inak.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z   podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 292/09). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

7. Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa ústavy, listiny a podľa dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 278/2009 z 29. októbra 2009.   Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené sťažovateľovi 1. decembra 2009, čo vyplýva z odtlačku pečiatky sťažovateľa na tomto uznesení, ktoré tvorilo prílohu sťažnosti. Následne sťažovateľ podal 22. decembra 2009 generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania,   ktorý   bol   odložený.   O spôsobe   vybavenia   podnetu   vyrozumel   sťažovateľa prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici oznámením z 24. februára 2010 pod sp. zn.   Kc   18/10.   Sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   podal   sťažovateľ   na   poštovú prepravu 12. apríla 2010.

8. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor,   že   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   generálnemu   prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j OSP) nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať   za   účinný   a   dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   je   predpokladom (podmienkou)   podania   sťažnosti   ústavnému súdu   podľa   tohto   článku   ústavy,   a   na jeho podanie preto nie je z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu možné prihliadať (m. m. I. ÚS 134/03, I. ÚS 209/03, IV. ÚS 200/05, I. ÚS 133/2010 a iné).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky   nápravy,   ktoré   sú   mu   priamo   dostupné.   Ustanovenie   §   243e   ods.   1   OSP neukladá totiž povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   rozhodnúť o tom,   či   podá,   alebo nepodá mimoriadne   dovolanie   (táto   úvaha   je   vylúčená   iba   v   prípade,   že   zistí,   že   zákonné podmienky   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   splnené).   Oprávnenie   na   podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).

9.   Takýto   podnet   teda   nie   je   iným   právnym   prostriedkom,   ktorý   je   sťažovateľ v zmysle   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   povinný   vyčerpať   na   ochranu   svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. To znamená, že v prípade sťažovateľa začala plynúť lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie   sťažnosti   už   doručením   uznesenia   najvyššieho   súdu   o odmietnutí   dovolania z 29. októbra   2009,   teda   od   1.   decembra   2009.   Uvedené   uznesenie   najvyššieho   súdu považuje ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou za rozhodnutie o poslednom účinnom a dostupnom opravnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv alebo slobôd   poskytuje a ktorý   bol   sťažovateľ   povinný vyčerpať ešte pred podaním   sťažnosti ústavnému   súdu.   Podanie   podnetu   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky a rozhodnutie   o ňom   už   nemalo   žiaden   vplyv   na   plynutie   tejto   lehoty.   Sťažovateľ   sa o napadnutom uznesení najvyššieho súdu dozvedel najneskôr v deň jeho doručenia, teda 1. decembra   2009.   Keďže   sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu   na   poštovú prepravu 12. apríla 2010, je zrejmé, že ju podal viac ako dva mesiace po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

10. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu zjavne po uplynutí   zákonnej   dvojmesačnej   lehoty   od   právoplatnosti   namietaného   rozhodnutia, oznámenia opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu, preto   bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11. Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 30. septembra 2010