znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 348/06-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja Horvátha   a   Sergeja Kohuta o sťažnosti F. B., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v   čl.   38   ods. 2   Listiny   základných   práv   a slobôd a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK - 5 C 478/00 (pôvodne vedenom Okresným súdom Pezinok) takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. PK - 5 C 478/00 (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Pezinok) p o r u š i l   základné   právo F.   B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. PK - 5 C 478/00 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. F. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   mu   Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. F. B. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 826 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťšesť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   Č.,   B.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia..O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 15. novembra 2006 č. k. I. ÚS 348/06-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. B., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK - 5 C 478/00 (pôvodne vedenom Okresným súdom Pezinok).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:„Sťažovateľ ako navrhovateľ podal na vtedajšom Okresnom súde v Pezinku žalobný návrh   dňa   14. 8. 2000   (doručený   súdu   dňa   18. 8. 2000)   proti   odporcovi   Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a. s., (...) o náhradu škody vo výške 163.529,20 Sk s prísl. (...) Okresný   súd   v Pezinku   rozsudkom   zo   dňa   29. 10. 2002,   sp.   zn.   5 C 478/00-101 zamietol žalobný návrh navrhovateľa (sťažovateľa). (...)

Sťažovateľ podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie podaním zo dňa 5. 3. 2003 (doručený dňa 6. 3. 2003).

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 12. 2003, sp. zn. 6 Co 237/03-125 odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací   súd   zrušil   rozsudok   1-st.   súdu   z dôvodu,   že   neposúdil   vec   po   právnej stránke správne, pričom v dôsledku tejto skutočnosti nevykonal vo veci prakticky žiadne dokazovanie.

Sťažovateľ listom zo dňa 30. 1. 2004 na základe výzvy Okresného súdu v Pezinku zo dňa 23. 1. 2004, sp. zn. 5 C 478/00-128 potvrdil, že zotrváva na nariadení znaleckého posudku ohľadom zistenia náhrady škody.

Túto skutočnosť opätovne potvrdil i v podaní zo dňa 1. 3. 2004. Uznesením OS v Pezinku zo dňa 28. 5. 2004 (sťažovateľovi doručené dňa 18. 6. 2004) súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. M. K.

Sťažovateľ listom zo dňa 20. 4. 2005 podal žiadosť do rúk predsedu Okresného súdu Bratislava   III   na   odstránenie   prieťahov   a prijatie   opatrenia   na   pokračovanie   v súdnom konaní z dôvodu, že ani po roku od určenia znalca nie je k dispozícii znalecký posudok a nepokračuje sa v konaní.

Súd v odpovedi na sťažnosť v liste zo dňa 14. 7. 2005 (doručený dňa 20. 7. 2005) kvalifikoval sťažnosť ako opodstatnenú.

Súd   uznesením   zo   dňa   19.   9.   2005,   č.   k.   PK – 5 C 478/00-149   uložil   znalcovi poriadkovú pokutu vo výške 10.000,- Sk.

Sťažovateľ listom zo dňa 10. 4. 2006 do rúk predsedu Okresného súdu Bratislava III dal opätovne podnet na odstránenie súdnych prieťahov.

Okresný   súd   Bratislava   III   v odpovedi   na   podnet   (listom   zo   dňa   20.   6.   2006, sp. zn. Spr.   3277/2006)   uviedol,   že   dlhodobá   práceneschopnosť   zákonnej   sudkyne sa skončila, avšak spis zo strany znalca nebol do dnešného dňa vrátený. (...)

Sťažovateľ   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa vyššie cit. čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III (predtým Okresného súdu v Pezinku) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 478/00. (...)

Sťažovateľ   upriamuje   pozornosť   na   prieťahy   v súdnom   konaní,   kde   ani   po   vyše 6 rokov nie je ani len meritórne ukončené prvostupňové konanie (...).

Sťažovateľ   ďalej   poukazuje,   že   ani   po   vyše   2   rokov   od   ustanovenia   znalca nie je vyhotovený znalecký posudok (...).

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   sťažovateľ   žiada   i o   priznanie   sumy 70.000,- Sk za primerané finančné zadosťučinenie (...).

Svoj nárok odôvodňuje sťažovateľ tým, že už vyše 6 rokov trvá stav právnej neistoty v predmetnej   veci   resp.   je   porušené   jeho   ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, a okrem toho bez právoplatného rozhodnutia vo veci je nepriamo porušené i jeho právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ústavy (...).“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:„1. Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   (predtým   Okresného   súdu   v   Pezinku)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 478/00 porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 478/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi   priznáva   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume 70.000,-   Sk (...),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia v celkovej sume 6.825,50 Sk (...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Č. (...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“.

2. Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   listom   sp. zn. Spr. 3963/2006 z 10. januára 2007   a   právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu listom z 29. januára 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení v predmetnej veci uviedol:„V   nadväznosti   na   Váš   list   zo   dňa   16.   11.   2006   (...)   Vám   zasielam   vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktoré si osvojujem ako vyjadrenie svoje vlastné. (...) Netrvám na ústnom prejednaní veci.“.

Zákonná   sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení   z 11.   decembra   2006   okrem   prehľadu procesných úkonov uviedla:

„Právnu vec sťažovateľa som považovala za právne (problematická otázka plynutia premlčacej lehoty, čo bol dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom) a následne   najmä   skutkove   zložitú   (čo   do   zistenia   existencie   všetkých   zákonných predpokladov   zodpovednosti   odporcu   za   škodu   na   domovej   nehnuteľnosti   sťažovateľa, ktorá mala byť   zapríčinená prasknutím vodovodného potrubia a následným vytekaním vody v priestore pred domovou nehnuteľnosťou sťažovateľa, na verejnej komunikácii). Prekážky postupu súdu podľa § 107 ods. 4 O. s. p. sa vyskytli v konaní v priebehu roku 2003, v súvislosti s transformáciou odporcu z pôvodného odporcu (...)

Prieťahy   na   strane   sťažovateľa,   ak   sa   dobre   pamätám,   boli   v   súvislosti s riadnym a úplným označením ako pôvodného odporcu, tak aj jeho právneho nástupcu, časove spätne nieje možné upresniť.

Prieťahy spôsobené súdom boli o. i. spôsobené v období 2005 - 2006 v dôsledku zrušenia OS Pezinok a následného sťahovania agendy pracoviska OS Bratislava   III v Pezinku do sídla OS Bratislava III v Bratislave.

Isté   prieťahy   zrejme   vznikli   aj   v   súvislosti   s   mojím   zhoršeným   zdravotným stavom a častej PN:

- r. 2004: február 9 dní, jún 14 dní, október 12 dní, november 13 dní,

- r. 2005: máj 22 dní, jún 22 dní,

- r. 2006: január 5 dní, február 12 dní, marec 23 dní, apríl 5 dní, október 11 dní. Prieťahy v konaní, v dôsledku pravdepodobnej straty spisu znalcom, predpokladám, že je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

Spätne je veľmi problematické uviesť všetky úkony zo strany súdu, ako aj prípadnú nečinnosť   účastníkov   konania,   prípadne   ďalšie   okolnosti,   ktoré   by   mohli   mať   vplyv na posúdenie dôvodnosti sťažnosti sťažovateľa.“

2.2 Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   z   29. januára 2007 k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

„(...) prieťahy na Okresnom súde Bratislava III začali už tým, že súd vyniesol I.-st. rozsudok dňa 29. 10. 2002, ale doručil ho účastníkom až vo februári 2003. Uznesenie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6 Co 237/03 zo dňa 15. 12. 2003, ktorým odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok zo dňa 29. 10. 2002 a vec vrátil I.-st. súdu na nové konanie bolo doručené I.-st. súdu dňa 19. 12. 2003, ale súd nariadil znalecké dokazovanie až uznesením zo dňa 28. 05. 2004. Od toho času sa s vecou nepohlo.

Súhlasím, aby Ústavný súd rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.“.

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v súlade s rozvrhom práce na rok 2006 a 2007 bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu   28. februára 2007 Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2007 sp. zn. Spr 140/07 rozhodlo, že s účinnosťou od 28. februára 2007 sa stal sudca spravodajca Juraj Horváth členom II. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prerokujú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu rekonštruovaného   na   vec   sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. PK - 5 C 478/00:

- 18. august 2000 – Okresnému súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd 1“) bol doručený návrh sťažovateľa na začatie konania na náhradu škody proti odporcovi,

- 10. apríl 2001, 29. máj 2001, 11. október 2001, 5. február 2002, 26. september 2002 – pojednávania na okresnom súde,

- 29. október 2002 – pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh sťažovateľa zamietnutý (vznesená námietka premlčania),

- 6. marec 2003 – sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu 1,

- 2. september 2003 – okresný súd 1 rozhodol o oslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie sťažovateľa,

- 15.   december 2003   –   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozsudkom sp. zn. 6 Co 237/03 zrušil rozhodnutie okresného súdu 1 a vec mu vrátil 19. decembra 2003 na ďalšie konanie,

- 28. máj 2004 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. M. K. (ďalej len „súdny znalec“) v lehote 60 dní,

- 16. september 2004 – súdny znalec prevzal spis na vypracovanie znaleckého posudku,

- 6. jún 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca, aby sa vyjadril k štádiu spracovania znaleckého posudku,

- 14. júl 2005 – okresný súd podal podnet Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) na prešetrenie postupu súdneho znalca z dôvodu vzniku prieťahov jeho nekonaním,

- 19. september 2005 – okresný súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. októbra 2005, uložil súdnemu znalcovi poriadkovú pokutu 10 000 Sk,

- 20. september 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca na vrátenie spisového materiálu do   5   dní;   zároveň   žiadal   ministerstvo   spravodlivosti   o informáciu,   v akom   štádiu sa nachádza prerokúvanie správneho deliktu so súdnym znalcom,

- 27. október 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca na vrátenie spisu pod hrozbou poriadkovej   pokuty;   zároveň   zabezpečoval   vymáhanie   poriadkovej   pokuty   uloženej mu uznesením z 19. septembra 2005,

- 3. máj 2006 – okresný súd pod hrozbou poriadkovej   pokuty opätovne vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku (súdny znalec zásielku neprevzal, okresnému súdu   sa   vrátila   31. mája   2006);   okresný   súd   žiadal   od   ministerstva   spravodlivosti oznámenie, v akom štádiu je prerokovanie správneho deliktu so súdnym znalcom na základe podnetu okresného súdu,

- 7. jún 2006   –   vyššia   súdna   úradníčka   spísala   úradný   záznam   o neúspešnej   návšteve súdneho znalca za účelom zistenia, v akom štádiu je vypracovanie znaleckého posudku,

- 7. júl 2006   –   okresný   súd   žiadal   Centrálnu   evidenciu   pobytu   obyvateľov   Ministerstva vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „centrálna   evidencia   obyvateľov“)   o zistenie a oznámenie rodného čísla súdneho znalca,

- 7. august 2006 – okresnému súdu bolo centrálnou evidenciou obyvateľov oznámené rodné číslo súdneho znalca a adresa jeho pobytu,

- 26. september 2006 – náhradný obal spisu bol predložený sudkyni na úpravu ďalšieho postupu v konaní, pretože súdny znalec spis okresnému súdu nepredložil,

- 2. október 2006 – okresný súd spísal zápisnicu o prešetrení straty spisu a vydal uznesenie o začatí rekonštrukcie strateného súdneho spisu sp. zn. PK - 5 C 478/00,

- 11. december 2006   –   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   PK - 5 C 478/00   uložil   súdnemu znalcovi ďalšiu poriadkovú pokutu 40 000 Sk.

Podľa zistenia ústavného súdu do 12. marca 2007 vo veci nebol vykonaný žiaden procesný úkon.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Keďže   obsah   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny (uvedenej ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia Českej   a Slovenskej   Federatívnej   Republiky   č.   23/1991   Zb.)   je   totožný   so   základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2 ústavy, porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy znamená súčasne aj porušenie tohto základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK - 5 C 478/00 o návrhu sťažovateľa o náhradu škody došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny (obdobne právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vzal do úvahy určitú skutkovú zložitosť   posudzovanej   veci   vyplývajúcu   najmä   z potreby   vykonania   znaleckého dokazovania pre účely ustálenia dôkaznej situácie. Táto zložitosť však nebola výlučnou a ani hlavnou príčinou doterajšej dĺžky konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľom namietaného porušenia označeného základného práva.

Na základe posúdenia postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období od 28. mája 2004 robil úkony k zabezpečeniu znaleckého posudku, ktoré však boli   neúčinné   aj   napriek   opakovanému   ukladaniu   poriadkových   pokút   ustanovenému súdnemu   znalcovi.   Takmer   trojročné   obdobie   získavania   znaleckého   posudku je v súčasnosti na úrovni 28. mája 2004.

Postup súdneho znalca (vrátene straty súdneho spisu) ústavný súd hodnotí ako postup okresného súdu, ktorý nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v jeho veci, a teda   ako   taký,   ktorý   spôsobil   zbytočné   prieťahy   v konaní   (napr.   II.   ÚS   10/01, I. ÚS 235/05). Absencia výsledku znaleckého dokazovania takmer tri roky od nariadenia znaleckého   dokazovania   viedla   ústavný   súd   k   vysloveniu   porušenia   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl. 48   ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu tak, ako je to uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia 70 000 Sk, ktoré odôvodnil nasledovne: „(...) už vyše 6 rokov trvá stav právnej neistoty v predmetnej veci resp. je porušené jeho ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a okrem toho bez právoplatného rozhodnutia vo veci je nepriamo porušené i jeho právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ústavy (právo domôcť sa náhrady škody spôsobenej   na   jeho   rodinnom   dome   v   dôsledku   porušeného   vodovodného   potrubia od zodpovednostného   subjektu).   (...)   sťažovateľovi   v   dôsledku   spôsobenej   škody na rodinnom dome (...) a nemožnosti sa domôcť či už relutárnej náhrady alebo naturálnej reštitúcie od povinného subjektu (sekundárne i v dôsledku prieťahov v súdnom konaní) bolo porušené (sťažené) právo na pokojné a nerušené bývanie. (...)“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a v čl. 38 ods.   2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, vzhľadom na okolnosti daného prípadu a s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, považuje za primerané vo výške 60 000 Sk tak, ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu v sume 6 825,50 Sk za dva úkony právnej služby v sume 6 497,40 Sk vrátane DPH a režijného paušálu v sume 328 Sk, spolu po zaokrúhlení 6 826 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“). Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2006 je 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

Vzhľadom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 22. septembra 2006) v sume 5 460 Sk, dvojnásobok režijného paušálu v sume 328   Sk   a   náhrada   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2007   (vyjadrenie z 29. januára 2007) v sume 2 970 Sk a režijný paušál v sume 178 Sk, čo celkovo predstavuje trovy v sume 10 634 Sk vrátane 19 % DPH.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil úhradu trov v sume 6 825,50 Sk, ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   len   v   sume   uplatneného   nároku po zaokrúhlení tak, ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007