znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 347/2014-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí senátu   2.   júla   2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   WM   Consulting   & Communication,   s. r. o.,   Sad A. Kmeťa 24,   Piešťany,   zastúpenej   advokátom   JUDr. Romanom   Kvasnicom,   Sad A. Kmeťa   24,   Piešťany,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 2160/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť WM Consulting & Communication, s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014   doručená   sťažnosť   WM   Consulting   & Communication,   s. r. o.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   v ktorej   namietala porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 2160/2012.

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   k namietanému   porušovaniu   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   dochádza   postupom okresného súdu v exekučnej veci sťažovateľky proti povinným P. B. a L. F. o vymoženie sumy 10 856,64 € s prísl.

3.   Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   rozhodol   tak,   že   vysloví porušenie   označených   práv „postupom okresného   súdu   Pezinok   v konaní   vedenom pod sp. zn.   1   Er   2160/2012,   prikáže   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných prieťahov, prizná   jej   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 000   €   a náhradu   trov   konania v sume 340,89 €“.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola prejednaná v primeranej dobe.

7.   O zjavne   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch   (m.   m.   II.   ÚS   93/03, II. ÚS 177/04).  

8.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 2160/2012 bolo porušené ňou označené základné právo garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9.   Z judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy,   resp.   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).  

10.   Na základe   skutočností   uvedených   sťažovateľkou   v sťažnosti   nemožno podľa názoru   ústavného   súdu   považovať   namietaný   postup   okresného   súdu   (23   mesiacov od podania návrhu na začatie exekúcie) za taký, ktorý by bolo možno najmä vzhľadom na celkovú dĺžku tohto konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“, a to aj napriek tomu, že v správaní okresného súdu, predovšetkým vo fáze rozhodovania o poverení na vykonanie exekúcie   bola   aj   podľa   názoru   ústavného   súdu   prítomná   nesústredenosť   a nedostatok efektivity.

11.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   predostiera,   že   v označenom konaní okresného súdu zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do sťažovateľkou označených základných   práv,   ktorá   by   zodpovedala   ústavno-relevantnému   porušeniu   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru.   Jej   sťažnosť   bola   preto   z uvedených   dôvodov   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietnutá.  

12. Po odmietnutí sťažnosti už bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014