SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 347/2012-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť I. L. a J. L., obaja bytom Ž., zastúpených advokátom JUDr. M. B., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 143/2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť I. L. a J. L. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 25. júna 2012 doručená sťažnosť I. L. a J. L., Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 143/2009.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli: «Návrhom doručeným súdu 29. 5. 2009 sa sťažovatelia domáhali vydania platobného rozkazu, v ktorom by Okresný súd Žilina uložil odporcovi – spoločnosti L., s. r. o... povinnosť zaplatiť sťažovateľom sumu 62.209,08 EUR s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 10. 12. 2006 bola uzatvorená Zmluva o dielo 06/10/12 (ďalej len ako „Zmluva o dielo“) medzi zmluvnými stranami – objednávateľom I. L... s manželkou J. L. (ďalej len ako „sťažovatelia“) a zhotoviteľom spoločnosťou L., s. r. o... v zastúpení p. Ľ. V., konateľom spoločnosti (ďalej len ako „odporca“), predmetom ktorej boli v súlade s čl. II ods. 1 Zmluvy o dielo stavebné práce na zákazke Rodinný dom – Ž., pričom sa žalovaný zaviazal zrealizovať predmet Zmluvy o dielo v súlade s článkom III. ods. 1 do 30. 5. 2007. V príčinnej súvislosti s porušením povinností zo zmluvy o dielo, konkrétne v súvislosti s hrubým omeškaním sa odporcu s odovzdaním riadne vyhotoveného diela došlo k 1./ ušlému zisku a 2./ vzniku nároku navrhovateľa voči odporcovi na úhradu zmluvnej pokuty...
Od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu do dnešného dňa Okresný súd Žilina nevydal platobný rozkaz, nenariadil pojednávanie vo veci, neboli sťažovateľom doručené nijaké listiny a nevykonal ani iné úkony, pričom od podania uplynuli už takmer tri roky.»
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadali vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 143/2009 s tým, aby sa zároveň okresnému súdu prikázalo v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovatelia zároveň žiadali priznať primerané zadosťučinenie v sume 5 000 €. Napokon sa sťažovatelia domáhali náhrady trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd zo sťažnosti a z príloh pripojených k sťažnosti zistil, že sťažovatelia podali sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal prípisom zo 6. júna 2012, v ktorom konštatuje, že sťažnosť je dôvodná. Predseda okresného súdu ďalej v prípise oznámil: „sudcovi doporučím, aby predmetnému súdnemu konaniu venoval patričnú pozornosť“.
Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).
Vzhľadom na to, že predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 25. júna 2012, t. j. po uplynutí menej ako jedného mesiaca od doručenia prípisu predsedu okresného súdu zo 6. júna 2012, ústavný súd posudzuje podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať.
Okresnému súdu nebola bezprostredne po doručení odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť na prieťahy poskytnutá primeraná lehota na prijatie účinných opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.
Podanie takejto sťažnosti preto nemohlo byť zo strany ústavného súdu posudzované ako vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľom nič nebráni, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne a plynulo, podali v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2012