znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 347/09-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval   sťažnosť   E.   F.,   R.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K.,   ktorou   namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/602/1996, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu   Košice   II   v   konaní vedenom   pod sp.   zn.   19   C/602/1996 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C/602/1996 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. E. F.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. F.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,55 € (slovom tristošesťdesiatosem   eur   a   päťdesiatpäť   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. S., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 347/09-11   z   11.   novembra   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. F. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/602/1996.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 od. 2 ústavy vidí sťažovateľka v tomto skutkovom stave:

«...   11.   júna 1996 sťažovateľ podal na Okresný súd...   návrh na začatie konania o vrátenie pôžičky 250.000,- Sk...

Sťažovateľ pripojil k svojej žalobe všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,   pričom   navrhol   súdu   vykonať   dokazovanie výsluchom svedkov,   ktorých uviedol a ďalšími dôkazmi.

Okresný   súd...   po   podaní   žaloby   a   úkonoch   súdu   smerujúcich   k   príprave pojednávania o predmetnej veci pojednával dňa 20. februára 1997, dňa 23. septembra 1997, dňa 30. októbra 1997, dňa 9. decembra 1997 a dňa 29. januára 1998, ktoré bolo odročené za účelom pripojenia vyšetrovacieho spisu...

Ďalšie pojednávanie sa v predmetnej vecí uskutočnilo dňa 31. marca 1998, na ktoré však   neboli   predvolaní   navrhovaní   svedkovia   a   rovnako   nebol   pripojený   predmetný vyšetrovací spis.

Ďalšie, v poradí siedme pojednávanie, sa uskutočnilo dňa 20. apríla 1999, ktoré však bolo odročené z dôvodu, že neboli predvolaní navrhovaní svedkovia.

Nasledujúcich   5   kalendárnych   rokov   Okresný   súd...   v   predmetnej   právnej   veci neurobil ani jeden úkon, nevytýčil ani jeden termín pojednávania...

Ďalšie,   v   poradí   ôsme   pojednávanie,   bolo   Okresným   súdom...   vytýčené   na   deň 15. júna 2004 a to až po žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa zo dňa 13. mája 2004 o vytýčenie termínu pojednávania a odstránenie prieťahov konaní...

Okresný   súd...   po   deviatich   rokoch   súdneho   konania...   28.   júla   2005   vyniesol v predmetnej právnej veci rozsudok, ktorým rozhodol tak, že žalobu zamietol...

Proti   rozsudku   Okresného   súdu...   sťažovateľ   podal...   odvolanie.   Krajský   súd v Košiciach... 22. augusta 2006 uznesením zrušil rozsudok Okresného súdu... a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po   vrátení   veci   sa   v   predmetnej   právnej   veci   konalo   na   Okresnom   súde... pojednávanie   dňa   11.   mája   2007   a   dňa   28.   augusta   2007,   ktoré   pojednávanie   bolo odročené...

Odo dňa 28. augusta 2007 do dňa podania sťažnosti sťažovateľom, t. j. viac ako 2 roky v predmetnej právnej veci nebol vytýčený termín pojednávania...

Sťažovateľ   ďalej   poukazuje   na   to,   že   za   obdobie   13   rokov   trvajúceho   súdneho konania   bolo   v   predmetnej   právnej   veci   vytýčených   16   pojednávaní,   ktoré   boli   zväčša odročované z dôvodu nepredvolania navrhovaných svedkov...

S   poukazom   na   uvedené,   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupca písomnosťou zo dňa 22. júna 2009 adresovanou predsedovi Okresného súdu... namietal prieťahy v predmetnom konaní...

Predseda Okresného súdu... v písomnosti zo dňa 24. júna 2009, uviedol, že „sťažnosť je dôvodná“...»

3.   Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   dochádza k porušovaniu jej základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„1. Právo E. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Okresným súdom..., porušené bolo.

2. Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/602/1996 konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. F. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom: desaťtisíc eur) titulom porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., ktoré je Okresný súd..., povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd... je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia...“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľka zdôvodnila takto:

„V   dôsledku   porušenia   horeuvedených   ústavných   práv,   sťažovateľ   utrpel   ujmu, nakoľko   v   dôsledku   dlhotrvajúceho   súdneho   konania   a   stavu   právnej   neistoty   mal sťažovateľ sťažený život s prihliadnutím na rozbiehajúce sa podnikateľské aktivity, pričom tento stav právnej neistoty trvá dodnes.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predseda okresného súdu v písomnom podaní (sp. zn. 1 SprV/708/2009 z 19. novembra 2009) uviedol podrobnú chronológiu procesných úkonov vo veci a ďalej k veci uviedol: „...   je nutné pripustiť   prieťahy na strane súdu v období od 31. 3. 1998 do 1. 4. 1999 a od 20. 4. 1999 do 24. 5. 2004. Tieto prieťahy boli i príčinou vyhodnotenia podanej sťažnosti predsedovi súdu ako dôvodnej.

Zároveň je však potrebné poukázať i na správanie samotnej sťažovateľky, ktorá sa vytýčených   pojednávaní,   a   to   pred,   ale   i   po   dlhodobejšom   období   nečinnosti   súdu, zúčastňovala len v obmedzenom rozsahu. Jej neprítomnosť na viacerých pojednávaniach ostala neospravedlnená.

Dĺžku konania čiastočne ovplyvnila i jeho skutková obtiažnosť spôsobená nutnosťou výsluchu svedka v Maďarskej republike.“

5. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla: „Považujeme   za   zavádzajúce   tvrdenie   predsedu   Okresného   súdu...,   ktorý   uvádza,   že sťažovateľka   svojou   neúčasťou   na   súdom   nariadených   pojednávaniach   prispela   k   dĺžke trvania súdneho konania, pričom jej neúčasť ostala neospravedlnená. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že sťažovateľka ako účastník predmetného súdneho konania bola zastúpená advokátom ako právnym zástupcom, ktorý svoju pripadnú neúčasť na pojednávaní riadne vo svojom mene ako aj v mene klientky ospravedlnil... Konajúci súd nariaďoval pojednávania v predmetnej právnej veci za účelom vykonania dôkazov, ktoré si súd uložil vykonať na predchádzajúcom pojednávaní a následne odročoval nariadené   pojednávanie   konštatujúc,   že   ten   istý   súd   nevykonal   tie   dôkazy,   ktorých vykonanie si uložil na predchádzajúcom pojednávaní. S poukazom na uvedené, konajúci súd zbytočne a nehospodárne nariaďoval pojednávania za účelom prejednania a objasnenia predmetnej právnej veci, ale zároveň sám konajúci súd nerobil žiadne právne kroky smerujúce k rýchlemu, riadnemu a hospodárnemu prejednaniu predmetnej právnej veci.“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn. 19 C/602/1996 ústavný súd zistil, že sťažovateľka je navrhovateľkou v konaní sp. zn. 19 C/602/1996 o vrátenie pôžičky, ktoré je vedené na okresnom súde od 11. júna 1996. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

-   okresný   súd   3.   júla   1996   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie súdneho   poplatku,   ktorý sťažovateľka uhradila 18. júla 1996,

- okresný súd následne viackrát doručoval žalobu odporkyni a zisťoval jej pobyt, keďže pošta zásielky vrátila okresnému súdu z dôvodu, že adresát je neznámy,

- 20. februára 1997 bolo súdne pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti odporkyne, ktorej   predvolanie pošta   vrátila   súdu   z   dôvodu,   že   adresát   je   neznámy; opakovane bol okresným súdom zisťovaný pobyt odporkyne,

- 3. septembra 1997 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 23. september 1997,

- 18. septembra 1997 sťažovateľka aj jej právny zástupca sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovného zaneprázdnenia,

- okresný súd 23. septembra 1997 pojednávanie odročil na 30. október 1998, na ktoré mali byť predvolaní účastníci konania,

- okresný súd 30. októbra 1997 na pojednávaní skonštatoval prítomnosť právneho zástupcu odporkyne; sťažovateľka a jej právny zástupca neboli prítomní, nemali vykázané doručenie predvolania na súd; okresný súd pojednávanie odročil na neurčito,

-   na   pojednávanie   9.   decembra   1997   sa   dostavili   právni   zástupcovia   sporových   strán; sťažovateľka bola ospravedlnená z neúčasti; pojednávanie bolo odročené na 29. január 1998 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,

- 29. januára 1998 okresný súd na pojednávaní vypočul odporkyňu a pojednávanie odročil na neurčito pre účely pripojenia vyšetrovacieho spisu,

- podaním 26. februára 1998 sa odporkyňa vyjadrila k žalobnému návrhu,

-   6.   marca   1998   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   pojednávania   na 31. marec 1998,

- 17. marca 1998 sťažovateľka navrhla zmenu žalobného petitu v časti príslušenstva istiny; právny zástupca sťažovateľky sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súčasne navrhol, aby súd pojednával a rozhodol i v jeho neprítomnosti,

- 31. marca 1998 okresný súd skonštatoval, že sa nedostavili účastníci sporu ani ich právni zástupcovia; sťažovateľka neospravedlnila svoju neúčasť, aj keď prevzala predvolanie na pojednávanie osobne 13. marca 1998; pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vypočutia účastníkov sporu,

- 20. apríla 1999 okresný súd vypočul sťažovateľku a pojednávanie odročil na neurčito pre účely vypočutia svedkov prostredníctvom dožiadaného súdu,

- 19. mája 2004 právny zástupca sťažovateľky požiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania,

- 15. júna 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie a vypočul svedka a pojednávanie odročil na neurčito pre účely vypočutia odporkyne,

- 23. septembra 2004 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito pre účely vypočutia svedkov, odporkyňa sa ospravedlnila a navrhla pojednávanie odročiť, - 3. marca 2005 sa   uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 31. marec 2005 z dôvodu neúčasti sťažovateľky a jej právneho zástupcu, ktorý sa ospravedlnil,

- 31. marca 2005 okresný súd pojednávanie odročil, keďže sa nezúčastnili účastníci sporu ani ich právni zástupcovia, i keď boli dostatočne včas predvolaní na pojednávanie; právny zástupca sťažovateľky svoju neúčasť aj neúčasť sťažovateľky ospravedlnil kolíziou s inými pojednávaniami,

- 28. apríla 2005 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, sťažovateľka ospravedlnila svoju neprítomnosť; okresný súd sa oboznámil s dôkazmi a na návrh právneho zástupcu sťažovateľky pojednávanie odročil na neurčito pre účely vypočutia svedka, ktorého účasť mala zabezpečiť odporkyňa,

- 1. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli prítomní právni zástupcovia sporových strán; výsluch nebol uskutočnený, pretože svedok sa nedostavil,

-   26.   júla   2005   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   ktoré   okresný   súd   po   prednesoch právnych zástupcov odročil na 28. júl 2005 pre účely vyhlásenia rozhodnutia,

- okresný súd 28. júla 2005 vyhlásil rozsudok v merite veci,

- 7. novembra 2005 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

- 14. novembra 2005 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľky,

- krajský súd prevzal spis 15. novembra 2005 a zaevidoval ho pod sp. zn. 6 Co/395/2005,

- uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co/395/2005 z 22. augusta 2006 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu, spis bol okresnému súdu vrátený 21. novembra 2006,

- 13. decembra 2006 okresný súd zaslal účastníkom sporu uznesenie krajského súdu,

- 11. mája 2007 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na pojednávaní bol prítomný právny zástupca   sťažovateľky,   ktorý   sťažovateľku   ospravedlnil   z neúčasti;   odporkyňa   svoju neprítomnosť   ospravedlnila   a   požiadala   o   odročenie   pojednávania;   okresný   súd pojednávanie odročil na 28. august 2007,

-   na   pojednávaní   28.   augusta   2007   okresný   súd   vypočul   sťažovateľku   a   pojednávanie odročil pre účel vypočutia svedka prostredníctvom dožiadaného súdu,

- 11. októbra 2007 okresný súd vykonal dožiadanie; zaslal Okresnému súdu Rožňava spis a zároveň uviedol otázky, na ktoré má vypočuť označeného svedka,

- Okresný súd Rožňava 17. októbra 2007 prevzal spis okresného súdu,

- 18. októbra 2007 Okresný súd Rožňava predvolal svedka na 30. október 2007,

- 2. novembra 2007 bol okresnému súdu vrátený spis Okresným súdom Rožňava,

-   19.   novembra   2007   dal   sudca   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala   právnych   zástupcov sporových strán na oznámenie otázok na svedka, ktorý ma byť vypočutý dožiadaním na súde v Maďarskej republike,

- podaním 31. januára 2008 odporkyňa oznámila okresnému súdu adresu svedka,

- okresný súd uznesením zo 4. apríla 2008 ustanovil prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka   maďarského   a   uložil   jej   preložiť   z   jazyka   slovenského   do   jazyka   maďarského a z jazyka maďarského do jazyka slovenského všetky listiny, ktoré jej budú súdom zaslané, a predložiť preložené listiny súdu spolu s vyúčtovaním odmeny prekladateľa,

- 2. júna 2008 okresný súd dostal od prekladateľky preložené listiny spolu s vyúčtovaním odmeny za preklad,

-   okresný   súd   19.   júna   2008   pre   účely   výsluchu   svedka   súdom   v   zahraničí   odoslal dožiadanie do Maďarskej republiky (Mestskému súdu v M.),

- 15. júla 2008 dožiadaný súd vyzval na uvedenie presnej adresy svedka a okresný súd vyzval na zaplatenie preddavku súdneho poplatku,

- okresný súd listom 25. augusta 2008 vyzval sporové strany na oznámenie adresy svedka, ktorý má byť vypočutý dožiadaným súdom,

- 19. septembra 2008 okresný súd dostal informáciu o výsledku dožiadania, ktoré nebolo vykonané z dôvodu nezaplatenia preddavku,

- 29. septembra 2008 odporkyňa uviedla adresu svedka, ktorý má byť vypočutý dožiadaným súdom,

- 11. marca 2009 okresný súd zaslal dožiadanie do Maďarskej republiky (Mestskému súdu v M.) s uvedením novej adresy svedka, ktorý ma byť vypočutý,

- 8. júna 2009 okresný súd dostal informáciu o výsledku dožiadania v zahraničí,

-   27.   júna   2009   sťažovateľka   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní,

-   30.   júna   2009   okresný   súd   požiadal   prekladateľku   o   preloženie   listín   z   vykonaného dožiadania súdom v zahraničí,

-   27.   júla   2009   prekladateľka   predložila   okresnému   súdu   preklady   listín   spolu s vyúčtovaním odmeny a hotových výdavkov,

-   1.   augusta   2009   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   pojednávania   na 15. december 2009.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo   na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a   účinná,   ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania je rozhodovanie   o   návrhu na vrátenie   pôžičky,   teda   po právnej stránke   ide   o   štandardnú   občianskoprávnu   vec   patriacu   do   rozhodovacej   agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len v zanedbateľnom rozsahu ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba tlmočníka na preklad listín   a   vykonanie   procesného   úkonu   v   zahraničí),   ktorá   je   však   dostatočne   poznaná všeobecnými   súdmi   (judikatúra,   rozbory).   Sudca   prejavil   váhavosť   a   nerozhodnosť a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovaním súdnych pojednávaní v čase od 24. januára 1997 až do podania ústavnej sťažnosti. Okrem toho okresný súd od 31. marca 1998 do 1. apríla 1999 a od 20. apríla 1999 až do 19. mája 2004 bol absolútne nečinný a nevykonal   žiaden   procesný   úkon   vo   veci.   Úkony   okresného   súdu   aj   v   nasledujúcom období sú poznačené neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou. Aj keď okresný súd 19. júna 2008 spis odoslal na vypočutie svedka dožiadaním do Maďarskej republiky, predsa tento úkon musel byť opakovaný (nezrovnalosti so zaplatením preddavku za vykonanie úkonu, ako aj v adrese svedka).

11.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil okolnosti, na základe ktorých sťažovateľka   čiastočne   prispela   k celkovej   dĺžke   súdneho   konania.   Sťažovateľka   sa opakovane ospravedlňovala z neúčasti na pojednávaniach (20. februára 1997, 23. septembra 1997,   9. decembra   1997,   31.   marca   1998,   31.   marca   2005   a   28.   apríla   2005).   Navyše sťažovateľka počas celého obdobia nenamietala prieťahy v konaní okresného súdu, a učinila tak až 27. júna 2009.

11.3   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo dôjsť   k   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní,   ale   poukázala   na   celkovú   dĺžku konania v trvaní takmer 13 rokov. Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd fakticky priznal prieťahy v konaní. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie na okresnom súde   je   poznačené   ako   celok   neefektívnosťou   a   nesústredenosťou,   keď   okresný   súd mechanicky síce nariaďoval súdne pojednávania, ale ich v prevažnom rozsahu bez ďalšieho odročoval a vec meritórne neposudzoval. V čase od 31. marca 1998 do 1. apríla 1999 a od 20.   apríla   1999 do   24.   mája 2004 bol   okresný   súd   viac ako 6 rokov   úplne nečinným. Okresný súd za 13 rokov trvania súdneho konania rozhodol raz vo veci samej, avšak toto rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené.

12. Aj vzhľadom na uvedené (pozri body 7 a 11) ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní   hodnotil   postup   okresného   súdu   ako   celok.   Napriek   tomu,   že   okresný   súd vykonával   procesné   úkony   spojené   s   prípravou   pojednávania,   vykonával   pojednávania, zabezpečoval   dôkazy,   na   ktoré   sa   účastníci   odvolávali,   ustanovoval   prekladateľa   na preloženie listín z jazyka slovenského do jazyka maďarského a z jazyka maďarského do jazyka slovenského a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci len raz vecne rozhodol (do podania sťažnosti na ústavnom súde) a navyše konal nekoncentrovane a neefektívne.

13. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/602/1996 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 13 rokov) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Uvedenú   dĺžku   konania   nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

14. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

15.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

16. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 19 C/602/1996 konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale,   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu, uplatnenie tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na   to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty,   ktorá   pretrváva   naďalej.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV.   ÚS   210/04).   Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

17. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.   19   C/602/1996,   ako   aj   naplnenie princípu   spravodlivosti,   zohľadniac tiež   výšku požadovanej istiny (čo je v hre) a správanie sťažovateľky (bod 11.2) ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala   3   úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 27. októbra 2009 a zaujatie písomného stanoviska   z 10.   decembra   2009   k   vyjadreniu   okresného   súdu.   Odmena   za   jeden   úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 695,41 € (20 950 Sk ), t. j. 115,90 €, a režijný paušál je 6,95 €, teda spolu 122,85 €. Celková   odmena   advokátke   za   poskytnuté   služby   v   konaní   pred   ústavným   súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 368,55 €, ktorú   je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne sťažovateľky   (§ 31a zákona   o ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   OSP).   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

19. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010