znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 345/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konanívedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5 C 200/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), voveci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnomsúde Brezno (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 200/2005.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Na Okresný súd v Brezne podal dňa 30.10.2005 navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛... proti odporkyni ⬛⬛⬛⬛... návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd v priebehu rokov 2006 - 2010 konal vo veci priebežne, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol po zmene žalobných návrhov účastníkov rozsudkami, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolaní navrhovateľa, resp. odporkyne zrušil a prikázal vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

Uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   sp. zn.12Co/266/2010-277   zo   dňa 27.10.2010 bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu 5C/200/2005-240 zo dňa 4.6.2010. Spis spoločne s rozhodnutím bol vrátený prvostupňovému súdu dňa 1.12.2010. V priebehu roku   2011   došlo   k   vyjadreniam   navrhovateľa   a   k   podaniu   vyjadrenia   odporkyňou (23.3.2011 a 20.4.2011) doručené súdu. Prvostupňový súd žiadne úkony v priebehu roku 2011 nevykonal. Následne dňa 13.1.2012 bolo vytýčené pojednávanie a dňa 3.2.2012 bol vyhlásený   rozsudok.   Proti   rozsudku   podali   odvolanie   rovnako   navrhovateľ   ako aj odporkyňa   (23.2.2012,   27.2.2012).   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   uznesením 13Co/108/2012-354 zo dňa 23.5.2012 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie   konanie.   V   priebehu   roku   2012   a   2013   súd   nevykonal   žiadne   úkony   vedúce k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, až 16.1.2014 vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu   a   dňa   5.8.2014   vytýčil   pojednávanie.   Na   pojednávaní   konanom   dňa   26.8.2014 vyhlásil rozsudok proti ktorému odporkyňa podala dňa 19.9.2014 odvolanie.

Odporkyňa sa domnieva, že súd nekoná v súlade s § 100 ods. 1 OSP, predovšetkým nepostupuje v začatom konaní, tak aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá. Na tomto mieste je potrebné poukázať na dĺžku samotného konania a na tú skutočnosť, že medzi účastníkmi   sú   aj   vplyvom   tohto   pojednávania   veľmi   narušené   vzájomné   vzťahy a nevraživosť. Opakovane dochádza k slovným útokom navrhovateľa na odporkyňu ako aj k poškodzovaniu jej majetku, keďže nehnuteľnosti užívané účastníkmi majú spoločný dvor a súd doposiaľ právoplatne vo veci nerozhodol.

Odporkyňa podala dňa 25.9.2014 predsedníčke Okresného súdu v Brezne sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predsedníčka okresného súdu listom zo dňa 14.10.2014 odpovedala odporkyni, že preskúmaním nezistila postupom sudcu žiadne prieťahy v konaní, napriek tomu sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú....

V predmetnej právnej veci, ako vyplýva z vyššie uvedenej chronológie právnych úkonov, súd nekoná v súlade s OSP a v súlade s Ústavou SR čl. 48 ods. 2.

Prieťahy v konaní je potrebné posudzovať z pohľadu náročnosti prejednávanej veci, z pohľadu   prístupu   účastníkov   ku   konaniu,   ale   tiež   z   pohľadu   plynulosti   a   efektívnosti konania   súdom.   V   predmetnej   veci   sa   zmenil   zákonný   sudca   na   prejednanie   veci,   čo spôsobilo   prieťahy   v   plynulosti   vykonávania   procesných   úkonov.   Dôsledkom   týchto nedostatkov sú zistené prieťahy v konaní, ktoré spôsobili, že súdne konanie prebieha už 10 rokov.   Odporkyňa   -   sťažovateľka   plne   rešpektovala   pokyny   súdu,   teda   nezavinila prieťahy v konaní....

Navrhovateľka   využila   zákonné   možnosti   a   prostriedky,   upozornila   na   prieťahy v konaní   predsedníčku   Okresného   súdu   v   Brezne,   ktorá   v   prešetrení   podanej   sťažnosť uviedla, že prieťahy nezistila ale sťažnosť považuje za dôvodnú. Navrhovateľka sa ani po podaní   sťažnosti,   doposiaľ,   nedočkala   právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   samej,   preto podáva ústavnú sťažnosť.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Brezne sp. zn.5C/200/2005 porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   v   Brezne   sa   prikazuje   vo   veci   sp. zn.5C/200/2005   konať   bez zbytočných prieťahov.

3. Agnese   Rajčokovej   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 8 000 Eur..., ktoré je Okresný súd v Brezne povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 290,26 Eur... k rukám právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Kaščáka do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konanívedenom pod sp. zn. 5 C 200/2005.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 200/2005 vyplýva, že návrhomdoručeným okresnému súdu 3. októbra 2005 sa ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“)domáhal proti sťažovateľke ako odporkyni určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,pričom v priebehu konania sa aj sťažovateľka domáhala protinávrhom proti navrhovateľoviurčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tri rozsudky okresného súdu vo veci, a torozsudok zo 17. októbra 2008, rozsudok zo 4. júna 2010 a rozsudok z 3. februára 2012 boliopakovane zrušené v odvolacom konaní Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len„krajský súd“) a vec bola opakovane vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnýsúd naposledy rozhodol štvrtým rozsudkom vo veci z 26. augusta 2014, proti ktorému22. septembra 2014 podala sťažovateľka odvolanie a spis bol 21. októbra 2014 predloženýkrajskému súdu na odvolacie konanie.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostísťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovaťproti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnufunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

Sťažovateľka namieta prieťahy v postupe okresného súdu v období počnúc rokom2011, a to v súvislosti so zmenou zákonného sudcu v konaní, keď uvádza:

„Súd v priebehu rokov 2006 - 2010 konal vo veci priebežne... V predmetnej veci sa zmenil zákonný sudca na prejednanie veci, čo spôsobilo prieťahy v plynulosti vykonávania procesných   úkonov.   Dôsledkom   týchto   nedostatkov   sú   zistené   prieťahy   v   konaní,   ktoré spôsobili, že súdne konanie prebieha už 10 rokov.“

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu ústavnýsúd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 25. mája 2015 vo veci už viac akopol roka konal krajský súd ako odvolací súd.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatuje,   že   v   čase   doručenia   sťažnostiústavnému   súdu   už   objektívne   nemohlo   dochádzať   k   porušovaniu   základného   právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jej   záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovorupostupom okresného súdu v namietanom konaní, čím je naplnený dôvod na odmietnutiesťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Zároveň ústavný súd uvádza, že sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom,v sťažnosti   nenamietala   porušenie   označených   práv   postupom   krajského   súdu.   Keďžeústavný súd je viazaný petitom, preto o porušení označených práv postupom krajského súdunerozhodoval.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľkynezaoberal.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abysťažovateľka   za   predpokladu,   že   by   v   ďalšom   priebehu   napadnutého   konania   vo   veciopätovne   konal   okresný   súd   a   dochádzalo   k   zbytočným   prieťahom   alebo   by   činnosťokresného súdu bola neefektívna, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015