znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 345/2014-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   septembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ľ. H., zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 10/2011 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 C 582/97), a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 10/2011 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 135/06-33 z 15. mája 2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ľ. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

4. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2014 doručená sťažnosť Ľ. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 10/2011, ktoré nie je právoplatne skončené, a to aj napriek príkazu ústavného súdu konať bez zbytočných prieťahov vysloveného v náleze č. k. II. ÚS 135/06-33 z 15. mája 2007.

5. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie označeného základného práva, opätovne prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov v konaní pred ústavným súdom.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania; za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 543/2014 z 21. augusta 2014, v ktorom urobil iba chronológiu vykonaných procesných úkonov súdu i účastníkov konania po   15.   máji   2007   so   záverom,   že   netrvá   na   ústnom   pojednávaní,   a tak   sa   vyjadrila   aj sťažovateľka.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   127 ods.   1   ústavy   ústavný   súd vyhovie sťažnosti,   svojím   rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9.   Účelom   základné   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).

11. Vzhľadom však na extrémnu dĺžku konania v existenčnom pracovno-právnom spore   (neplatnosť   odvolania   z funkcie,   neplatnosť   výpovede   z pracovného   pomeru a náhrady mzdy) a na nerešpektovanie akceleračného a kompenzačného nálezu ústavného súdu   z 15.   mája   2007   zo   strany   okresného   súdu   ústavný   súd   nepovažoval   vôbec za významné   opätovne   už   uvedené   kritériá   podrobne   skúmať,   pretože   ani   právne   či skutkovo   sebanáročnejší   spor   nesmie   trvať   v právnom   štáte   dobu   vyše   17   rokov; dôveryhodnosť   štátnej   moci   a špecificky   moci   súdnej   v očiach   priamych   účastníkov konania, ale aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti tým veľmi utrpela a podkopala si ich dôveru   v štát,   v jeho   inštitúcie   a v právo,   čo   je   základnou   podmienkou   fungovania legitímneho demokratického a právneho štátu.

12.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   nemôže   byť   pre   sťažovateľku   dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   celkom   odôvodnené   priznať   jej   finančné zadosťučinenie podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“), ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom   na   existenčný   charakter   pracovno-právneho   sporu,   ako   aj   na   zistenú   ďalšiu neefektívnu činnosť okresného súdu považoval za primerané v žiadanej sume 5 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

13.   Vzhľadom   na   to,   že   príkaz   konať   bez   zbytočných   prieťahov   vyslovený pre okresný súd nálezom z 15. mája 2007 naďalej trvá, opätovné vyslovenie tejto povinnosti preto nepripadá do úvahy, takže sťažnosti sťažovateľky v tomto smere nebolo vyhovené (výrok v bode 3 tohto nálezu).

14. Sťažovateľke nebola priznaná náhrada trov v konaní pred ústavným súdom, lebo ich   do   meritórneho   vyhlásenia   rozhodnutia   ústavnému   súdu   vôbec   nešpecifikovala (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2014