znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 345/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 25 K 27/2010 a jeho uznesením zo 14. apríla 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti B., a. s., o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2011 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“, v citovanom texte aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 25 K 27/2010 a jeho uznesením zo 14. apríla 2011.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:„Okresný súd Trnava, sp. zn. 25 K/27/2010, uznesením zo dňa 18. 8. 2010, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka T., s. r. o., T... a zároveň ustanovil do funkcie správcu... Súd vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Veriteľ B. a. s... B... si v zastúpení právneho zástupcu... prihlásil do konkurzu 44 pohľadávok na samostatných Prihláškach pohľadávok spolu so Súhrnným prehľadom. Prihlášky boli podané dvojmo u správcu konkurznej podstaty, osobne dňa 1. 10. 2010   a   1-krát   na   Okresnom   súde   v   Trnave   cestou   doporučenej   poštovej   zásielky   s doručenkou.

Až na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa 12. 11. 2010 bol veriteľ oboznámený s tým, že prihláška veriteľa v sume 28.008,70 EUR (označená ako prihláška č. 24) bola síce podaná u správcu konkurznej podstaty,   avšak nebola podaná na súde.   Z   tohto dôvodu správca oznámil, že na túto prihlášku sa neprihliada...

Podaním   zo   dňa   8.   12.   2010,   doručené   Okresnému   súdu...   dňa   10.   12.   2010, sťažovateľ   podal   žiadosť   o   prihlásenie   pohľadávky   podľa   prihlášky   pohľadávky   č.   24 veriteľa B., a. s... B... v sume 28.008,70 EUR, do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu T., s. r. o... ktorú sťažovateľ opakovane priložil, a zároveň požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty prihlášky pohľadávky č. 24...

Zároveň s tým sťažovateľ požiadal, aby Okresný súd... v konkurznom konaní sp. zn. 25 K/27/2010 prihlášku pohľadávky veriteľa... v sume 28.008,70 EUR zaradil do konečného zoznamu   pohľadávok   v   konkurznom   konaní   voči   úpadcovi...   spis.   zn.   25   K/27/2010, s dátumom podania dňa 4. 10. 2010.

Okresný súd... vydal dňa 14. 4. 2011 Uznesenie, č. k. 25 K/27/2010-1855, v ktorom rozhodol, že súd zamieta návrh veriteľa... na odpustenie zmeškania lehoty na prihlásenie pohľadávky.

Uvedené Uznesenie odôvodnil tým, že podľa § 197 ods. 3 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné...“

3.   Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   ústavnému   súdu   podala «sťažnosť   voči porušovateľovi na základe rovnakých skutkových okolností, v tom čase však poslednému „inému zásahu“ Okresného súdu Trnava – Zápisnica o výsledku prešetrenia zo dňa 18. 3. 2011   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25   K 27/2010.   sťažnosť   v tejto   veci   je   vedená   na Ústavnom súde SR pod č. k. Rvp 925/2011...

S prihliadnutím   na   obsah   pôvodnej   sťažnosti   a tejto   podávanej   sťažnosti,   kde z obsahu   vyplýva   určitá   právna   a skutková   súvislosť   uvedených   sťažností,   dávame   na zváženie, aby Ústavný súd SR rozhodol, uplatniac citované právne normy [§ 31a zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a §   112 ods.   1 zákona č.   99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Občiansky   súdny poriadok“), pozn.] o spojení týchto sťažností na spoločné konanie.».

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1) Základné právo spoločnosti B., a. s... B.., na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.   46   ods.   1   Ústavy...   a   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   článku   6   ods.   1 Dohovoru..., postupom a rozhodnutím - Uznesením zo dňa 14. 4. 2011, č. k. 25 K/27/2010- 1855 – Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn 25 K 27/2010 porušené bolo.

2) Uznesenie Okresného súdu... zo dňa 14. 4. 2011, sp. zn 25 K 27/2010-1855, sa zrušuje   a   prikazuje   sa   Okresnému   súdu...   znovu   konať   a   rozhodnúť,   t.   j.   zaoberať   sa prihlášku pohľadávky č. 24 konkurzného veriteľa... vo výške 28.008,70 EUR, ako návrhom na začatie konania vo veci konkurzu na majetok úpadcu..., č. k. 25 K 27/2010, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania dňa 4. 10. 2010.

3) Okresný súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi... trovy právneho zastúpenia vo výške 314,18 EUR...“

5. Sťažovateľka k sťažnosti pripojila korešpondenciu s okresným súdom a Krajským súdom v Trnave týkajúcu sa preukazovania pravdivosti jej tvrdenia (majúcu preukázať jej tvrdenie) „o strate konkurznej prihlášky č. 24 pri manipulácii na Okresnom súde...“ ako základnej (prvotnej) právne relevantnej skutočnosti, ktorej neakceptovanie okresným súdom malo v konečnom dôsledku spôsobiť ňou namietané porušenie označených práv.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec dôjsť   k   porušeniu   toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom   alebo slobodou,   ktorých   porušenie sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 244/2010).

9.   Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne   konanie   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 25 K 27/2010   zo   14.   apríla   2011,   ktorým   bol   zamietnutý   jej   návrh   (ako   konkurzného veriteľa)   na   odpustenie   zmeškanej   lehoty   na   prihlásenie   pohľadávky   (č.   24)   v sume 28 008,70 €.

10. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   všeobecný   súd   nemôže   porušiť,   ak   koná   vo   veci   v   súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom   je   Občiansky   súdny   poriadok,   v posudzovanej   veci   aj   príslušné   ustanovenia zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o konkurze   a reštrukturalizácii   a o   zmene   a doplnení   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“).

11. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.   Úloha   ústavného súdu   sa   obmedzuje na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a   základných   slobodách   (I.   ÚS   13/00,   mutatis   mutandis   II.   ÚS   1/95,   II.   ÚS   21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

12.   Z   tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   také rozhodnutia   všeobecných   súdov,   ak   v   konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

13. Z obsahu sťažnosti (a k nej pripojených písomností) vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas   sťažovateľky   s   hodnotením   vykonaného   dokazovania   a   právnym   názorom okresného súdu, teda s jeho interpretáciou a aplikáciou príslušných procesných zákonných ustanovení v jeho právnej veci, najmä však ustanovenia § 197 ods. 3 (a tým aj § 28 ods. 5, pozn.) zákona o konkurze.

14. Okresný súd v namietanom uznesení zamietol návrh sťažovateľky na odpustenie zmeškania lehoty na prihlásenie pohľadávky. Svoje rozhodnutie takto odôvodnil:

„Okresný   súd...   dňa   27.   10.   2010   vyhotovil   úradný   záznam   podľa   §   29   ods.   1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., z ktorého vyplýva, že pri porovnávaní údajov zapísaných do zoznamu   pohľadávok   s   prihláškami   doručenými   súdu   a   úprave   konečného   zoznamu pohľadávok bolo zistené, že prihláška veriteľa B., a. s... B., prihlásená v sume 28.008,70 eur doručená správcovi, nebola podaná na súde. Na základe uvedenej skutočnosti bol príslušný list   zoznamu   pohľadávok   k   pohľadávke   uplatnenej   prihláškou   v každom   rovnopise prečiarknutý trvalým spôsobom a trvalým spôsobom v ňom bolo uvedené, že sa na prihlášku neprihliada, zákonný dôvod neprihliadania a dátum zápisu.

Podaním zo dňa 08. 12. 2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 12. 2010 požiadal vyššie   uvedený   veriteľ   o   odpustenie   zmeškanej   lehoty   na   prihlasovanie   pohľadávok, konkrétne ohľadom pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 24.

Podľa § 197 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

S poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona súd návrh veriteľa na odpustenie zmeškanej lehoty zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.“

15. Podľa § 28 ods. 5 zákona o konkurze prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch   správcovi   na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do   45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku   doručenú   po   lehote   alebo doručenú   v lehote   len   správcovi   alebo len   súdu   sa v konkurze neprihliada. Podľa § 28 ods. 6 zákona o konkurze doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Podľa § 197 ods. 3 zákona o konkurze odpustenie zmeškanej lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu (a s obsahom k sťažnosti pripojených písomností) konštatuje, že okresný súd konal v medziach   svojej   právomoci,   keď   príslušné   ustanovenia   podstatné   pre   posúdenie   veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj   celkom   legitímne   a   právne   akceptovateľné.   Vzhľadom   na   aplikáciu   príslušných ustanovení zákona (najmä zákona o konkurze) je namietané uznesenie okresného súdu aj náležite   odôvodnené.   Ústavný   súd   považuje   postup   okresného   súdu   pri   rozhodovaní o návrhu sťažovateľky (veriteľa) na odpustenie zmeškanej lehoty na prihlásenie pohľadávky za legitímny a vylučujúci možné porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením označeného práva, a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

17. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

18.   Ústavný   súd   nad   rámec   už   uvedeného   ešte   poznamenáva,   že   namietané rozhodnutie okresného súdu nie je rozhodnutím v merite veci (vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 25 K 27/2010) a sťažovateľka sa môže (bude môcť) domáhať nápravy porušenia označených   práv   (alebo   ochrany   pred   ich   eventuálnym   porušením)   v   ďalšom (pokračujúcom) konaní v predmetnej veci (princíp subsidiarity).

19. K návrhu sťažovateľky (bod 3) ústavný súd poznamenáva, že v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   podľa   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   112   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, pričom vychádza z názoru, že spojiť veci na spoločné konanie je možné až po prijatí spojenia schopných vecí na ďalšie konanie (napr. PL. ÚS 17/98, PL. ÚS 20/00, PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 15/09), resp. súčasne s prijatím takýchto vecí na ďalšie konanie (napr. PL.   ÚS   30/00,   PL. ÚS 47/03,   PL.   ÚS   53/07,   PL.   ÚS   9/2010).   Uvedený   predpoklad v okolnostiach danej veci splnený nebol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011