znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 344/2013-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka vo veci   sťažnosti   Družstva   invalidov   U.   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   D.   K., Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 47/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Družstva invalidov U. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 47/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2. Družstvu   invalidov   U.   P.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   5 000   € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia JUDr. D. K. v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov).

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2013   doručená   sťažnosť   Družstva   invalidov   U.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom pod sp. zn.   13 Cb 10/2005   a   Okresným   súdom   Piešťany   v konaní   vedenom pod sp. zn. 5 Cb 47/2008.

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   konanie   vo   veci   začalo   pôvodne návrhom   na zaplatenie sumy   5 609,90   €   s príslušenstvom   podaným 15.   decembra 2004 na Okresnom súde Trnava a bolo vedené pod sp. zn. 4 Rob 52/2004. Vo veci bol vydaný 24. januára 2005 platobný rozkaz na zaplatenie uvedenej sumy. Po podaní odporu bol spis prevedený   do   registra   Cb   a   zaevidovaný   pod   sp.   zn.   13   Cb   10/2005.   Vo   veci   sa konalo na Okresnom   súde   Trnava   do   konca   roku   2007,   a   januára   2008   prešla   vec na Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“), kde je vedená pod sp. zn. 5 Cb 47/2008. Sťažovateľ   poukázal   na   skutočnosť,   že   konanie   vo   veci   trvá   už   viac   ako   8   rokov a je poznamenané prieťahmi a nečinnosťou okresného súdu, a preto žiada, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy neefektívnou činnosťou a nečinnosťou Okresného súdu Trnava a okresného súdu, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie od oboch súdov v čiastke 8 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrila   predsedníčka okresného   súdu,   ktorá   uviedla   podrobný   prehľad   vo   veci   uskutočnených   úkonov a konštatovala, že v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava súd priebežne konal,   následne   v konaní   na   okresnom   súde   došlo   k prieťahom   v konaní,   ktoré   boli zapríčinené veľkým množstvom vecí pripadajúcich na jednotlivého sudcu a nedostatočným personálnym a materiálnym vybavením okresného súdu.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

6. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

9.   Zo   sťažnosti,   z jej   príloh   i z vyjadrení   účastníkov   vyplýva,   že   konanie o predmetnej veci o zaplatenie sumy 5 609,90 € trvalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti viac   ako   8   rokov.   Táto   skutočnosť   mala   významný   dopad   na   sťažovateľa,   pretože   ide o právnickú   osobu,   ktorá   združuje   a zamestnáva   cez   chránenú   dielňu   ďalšie   fyzické   – zdravotne ťažko postihnuté osoby.

10.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

a) Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného konania   vedeného   okresným   súdom   je   konanie   o zaplatenie   sumy   5 609,90   €   s prísl. za prenájom nebytových priestorov,   ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v rámci obchodných sporov. Vec nemožno považovať ani za skutkovo, ani právne zložitú.

b)   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne zásadné okolnosti, ktorými   by   sťažovateľ   mohol   prispieť   ku   vzniku   prieťahov   v posudzovanom   konaní. Bol to odporca, kto opakovane požiadal o odročenie nariadených pojednávaní a inicioval aj konanie   o určenie   neplatnosti   zmluvy   o prenájme   nebytových   priestorov,   ktoré   malo za následok prerušenie konania od 6. júla 2006 do 19. decembra 2007 (v čase, keď sa vec nachádzala na Okresnom súde Trnava).

c) Ďalším kritériom bol postup konajúceho súdu v predmetnej veci. Ako už bolo uvedené, konanie vo veci začalo pôvodne na Okresnom súde Trnava a bolo na ňom vedené pod sp. zn. 13 Cb 10/2005 do 31. decembra 2007. Ako okresný súd vo svojom vyjadrení Spr. 454/13 z 24. júna 2013 uviedol, „Okresný súd Trnava vo veci od podania návrhu priebežne   konal,   koncom   roku   2005   a do   júla   roku   2006   bolo   vo   veci   nariadených 6 pojednávaní,   na   ktoré   sa   postupne   ospravedlňoval   odporca,   resp.   právny   zástupca navrhovateľa. Následne od 5. 9. 2006, na základe uznesenia z 6. 7. 2006 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia iného konania, ktoré právoplatne skončilo 19. 12. 2007. Po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Piešťany od 1. 1. 2008 nebolo vo veci do 5. 11. 2012 konané bez prieťahov, z dôvodu veľkého množstva vecí, ktoré vybavovali jednotliví sudcovia Okresného súdu Piešťany, nakoľko prevzali od Okresného súdu Trnava všetky nevybavené civilné veci patriace do územného obvodu okresu H. od 1. 1. 1997, pričom Okresný súd Piešťany nebol na prechod tak veľkého množstva spisov personálne ani materiálne vybavený. Uvedený stav mal za následok, že civilní sudcovia mali v senáte viac ako 600, či 700 vecí registra C, Cb, P, ktoré museli postupne vybavovať podľa nápadu. Po pridelení veci sudkyni JUDr. L. Ch. táto podľa poradia pridelenia vecí začala od 5. 11. 2012   vo   veci   konať,   pričom   po   dvoch   pojednávaniach   ukončila   dokazovanie   a vo   veci rozhodla rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť.“

Ústavný súd konštatuje, že v konaní na Okresnom súde Trnava neboli vo veci zistené prieťahy, v dôsledku čoho sťažnosti v tejto časti nevyhovel (pozri bod 4 výroku). Prieťahy v konaní,   a tým   aj   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   boli zistené v konaní   okresného   súdu,   ktorý   v období   od   1.   januára   2008   do   5.   novembra   2012, t. j. takmer 5 rokov, nevykonal vo veci žiadny úkon. Uvedené obdobie nečinnosti potvrdil vo svojom   vyjadrení   aj   okresný   súd,   ospravedlnil   ho   však   nedostatočným   personálnym a materiálnym   vybavením.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   vo   svojom   rozhodnutí už judikoval, že je vecou štátu, aby svoje súdnictvo organizoval tak, aby jeho princípy zakotvené   v ústave   boli   rešpektované.   Prípadné   nedostatky   v tomto   smere   nemôžu   ísť na ťarchu občanov (resp. právnických osôb), ktorí od súdov oprávnene očakávajú ochranu svojich   práv   v primeranej   dobe   (lehote).   Ústavný   súd   zobral   na   vedomie   skutočnosť, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, v čase podania ústavnej sťažnosti však stav právnej neistoty sťažovateľa ešte trval, a preto bolo potrebné vysloviť porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom (pozri bod 1 výroku).

11. Napriek skutočnosti, že ústavný súd zistil a vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným   súdom,   nevyhovel   žiadosti   sťažovateľa   udeliť   okresnému   súdu   príkaz   konať vo veci, pretože konanie vo veci sp. zn. 5 Cb 47/2008 bolo ukončené 5. februára 2013, rozsudok   bol   vyhlásený   26.   februára   2013   a právoplatnosť   nadobudol   26.   marca   2013 (uznesením z 5. apríla bolo opravené záhlavie rozsudku, ktoré sa stalo právoplatným 3. mája 2013).

12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže ústavný súd   rozhodol   o tom,   že   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   povahu   veci,   celkovú   dĺžku konania, správanie sťažovateľa, a berúc do úvahy skutočnosť, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, dospel k záveru, že v danom prípade suma 5 000 € zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpel.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo svojej doterajšej   judikatúry   v obdobných   prípadoch   a zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   v sume   269,58   €   z dôvodu   trov   právneho zastúpenia,   a to   za   dva   úkony   právnej   služby   (príprava   a prevzatie   veci   a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2012) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3.

14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013