znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 344/09-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   novembra   2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., spoločnosti V. B., a spoločnosti P. USA, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených v čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája 2005   a uznesením   z 15.   januára   2007, postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   Co   469/2007   a jeho   uznesením   z 29.   apríla   2008   a bližšie neoznačeným   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   a Úradu   geodézie, kartografie a katastra a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. F., spoločnosti V. a spoločnosti P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra 2009 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej aj „sťažovateľ“), spoločnosti V. a spoločnosti P. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených v čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných   práv a slobôd   (ďalej   len   „listina“),   práv   zaručených   v   čl.   6   ods.   1   a čl. 13 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudkom z 24. mája 2005 a uznesením z 15.   januára   2007, postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 469/2007 a jeho uznesením z 29. apríla 2008 a bližšie neoznačeným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a Úradu geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „úrad“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 30/01 vo veci navrhovateľa C. proti odporcom L. a V. rozsudkom z 24. mája 2005 rozhodol okrem iného o určení neplatnosti hospodárskej zmluvy č. 1/1990. Proti rozsudku okresného súdu podal 18. januára 2006 štatutárny zástupca Mgr. O. F. odvolanie, ktoré bolo okresnému   súdu   doručené   23.   januára   2006.   Neskôr   sťažovateľ   podaním   doručeným okresnému   súdu   6.   marca   2006   požiadal   o odpustenie   zmeškanej   lehoty   na   podanie odvolania.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   15 C 30/01-125   z 15. januára   2007   zmeškanie lehoty   sťažovateľovi   neodpustil.   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 469/07 z 29. apríla 2008 tak, že odvolanie odmietol ako podané oneskorene. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ   dovolanie,   o ktorom   nebolo   do   času   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu rozhodnuté.

3. Po opise skutkových okolností veci sťažovatelia (ich štatutárny zástupca Mgr. O. F.) žiadali ústavný súd, aby vydal tento nález :

„1.   Základné   právo   sťažovateľov,   upravené   v čl.   1   a   čl.   2(2),   čl.   3(1),   čl.   4(1), čl. 10(1), (2), (3) Listiny..., a v čl. 20(1) a čl. 46(1) Ústavy..., a v čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového Protokolu, postupom Okresného súdu... a Krajského súdu... porušené bolo. 2. Rozhodnutie Okresného súdu... sp. zn. 15 C 30/01 zo dňa 24. mája 2005 a 15. 1. 2001 a rozhodnutie Krajského súdu... sp. zn. 9 Co 469/2007 z 29. apríla 2008, ako nulitné z dôvodu litispendencie zrušuje.

3.   Okresnému   súdu...   a   Najvyššiemu   súdu...   a   Úradu...   zakazuje   pokračovať v porušovaní základného práva a slobody upraveného v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1), čl. 10(1), (2), (3) Listiny... a v čl. 20(1) a čl. 46(1) Ústavy... a čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového Protokolu.

4. Mgr. O. F. priznáva finančné zadosťučinenie 150.000,- € (stopäťdesiat tisíc euro), ktoré je Okresný súd... a Krajský súd... povinný mu vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Mgr. O. F. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd... a Krajský   súd...   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   sťažovateľa   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu podľa uvedenej výšky.“

4.   Zároveň   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   sťažnosť   prerokoval   prednostne, pretože ide o naliehavú vec. „Naliehavosť vidím v tom, že sa jedná o dlhodobé porušovanie mojich práv a rozhodnutie je nulitné, pričom porušovateľ v 1. rade chce konať o údajných vadách dovolania aj napriek zákazu súdneho konania za podmienok ako sú uvedené v tejto sťažnosti.“ Súčasne požiadal, aby ústavný súd „odložil jeho vykonateľnosť do uvedeného rozhodnutia   súdu.   Tento   svoj   návrh   zdôvodňujem   tým,   že   by   vznikla   nenapraviteľná a neprimeraná väčšia ujma, než aká môže vzniknúť iným osobám, lebo sa vo veci, ktorá bola premlčaná, nezákonne konalo, čím vznikla škoda veľkého rozsahu.“

5. V súvislosti s vecou vedenou na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 30/2001 ústavný súd   dopytom   zistil   (následne   overeným   z obsahu   doručených   dotknutých   rozhodnutí okresného súdu, pozn.), že rozsudok okresného súdu sp. zn. 15 C 30/2001 z 24. mája 2005 nadobudol právoplatnosť 20. júla 2005 a uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 30/2001-125 z 15.   januára   2007   nadobudlo   právoplatnosť   14.   marca   2007.   Okresný   súd   v súvislosti s dovolaním sťažovateľa doručeným 11. júla 2008 uznesením z 23. septembra 2009 vyzval dovolateľa,   aby   v stanovenej   lehote   odstránil   nedostatky   dovolania.   Uznesenie   bolo vypravené 24. septembra 2009. Dňa 30. septembra 2009 sa nedoručená zásielka vrátila s označením, že adresát zásielku neprevzal.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto   práv   a slobôd nerozhoduje   iný súd.   Ústavný   súd podľa   § 25   ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd sa vecou v časti namietaných postupov a rozhodnutí okresného súdu a krajského   súdu   už   zaoberal   a uznesením   č.   k. II.   ÚS   118/09-20   zo   17.   marca   2009 sťažnosť spoločnosti P., podpísanú označeným štatutárnym zástupcom Mgr. O. F. odmietol jednak z dôvodu, že označená spoločnosť (P.) bola zjavne neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti, a jednak z dôvodu, že v namietanom postupe a uznesení krajského súdu sp. zn. 9 Co 469/07 z 29. apríla 2008 nezistil porušenie práv, a preto je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená (bod 2, II. časť odôvodnenia tohto rozhodnutia). V tomto rozsahu potom sťažnosť   sťažovateľov   vo   vzťahu   k namietanému   uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 9 Co 469/07 z 29. apríla 2008 neobstojí pre neprípustnosť (§ 24 zákona o ústavnom súde).

8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom   zásahu dozvedieť. Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej   lehoty odpustiť   (pozri   napr.   IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

9. Sťažnosť (nad rámec bodu   7) smeruje proti postupu okresného súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn. 15 C 30/2001 a jeho rozsudku   z 24.   mája 2005 (ktorý   nadobudol právoplatnosť 20. júla 2005) a uzneseniu č. k. 15 C 30/2001-125 z 15. januára 2007 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. marca 2007). Keďže sťažovateľ sťažnosť doručil ústavnému súdu 15. októbra 2009, je zrejmé, že tak učinil dávno po uplynutí ustanovenej zákonnej lehoty (bod 8). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako podanú oneskorene.

10.   Pokiaľ   sťažovateľ   v petite   sťažnosti   namietal   tiež   postup   najvyššieho   súdu a úradu,   ústavný   súd   predovšetkým poznamenáva,   že   sťažovateľ   neuviedol   bližšie okolnosti,   na   základe   ktorých   sa   mali   najvyšší   súd   a úrad   dopustiť   porušenia   ním označených   porušení   práv.   Pokiaľ   sťažovateľ   vychádzal   z toho,   že   v prerokúvanej   veci podal   dovolanie,   ústavný   súd   bez   potreby   podrobnejšej   argumentácie   poukazuje   na skutočnosť, že o tomto dovolaní nebolo doteraz všeobecným súdom rozhodnuté (bod 5 in fine), ktoré rozhodnutie predchádza právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009