SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 343/2015-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, Bratislava,vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.2 Co 104/2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Krajskýmsúdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Rozsudkom zo dna 01.12.1999, sp. zn. 9C 393/96 zaviazal Okresný súd Bratislava IV. odporcu v II rade, t j. ⬛⬛⬛⬛ aby zaplatil navrhovateľovi, t. j. ⬛⬛⬛⬛, zast. ⬛⬛⬛⬛ sumu 230.000,- Sk so 17,6% úrokom od 24.09.1996 do zaplatenia a trovy konania 33.010,- Sk na adresu
(ďalej len „Rozsudok“).
Proti Rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa 16.02.2000, doručenému Okresnému súdu Bratislava IV dňa 24.02.2000.
Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dna 06.06.2001 rozhodol, že rozsudok prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava IV svojím rozsudkom sp. zn. 9C 393/1996 zo dňa 10.10.2006 rozhodol, že odporca v prvom rade, t j.
, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom... a odporca v druhom rade... sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.000,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 24.09.1996 do zaplatenia a trovy konania 49.908,- Sk všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C 393/1996 zo dňa 10.10.2006 podal právny zástupca odporcu v prvom rade odvolanie.
Okresný súd Bratislava IV svojim doplňujúcim rozsudkom sp. zn. 9C 393/1996 zo dňa 31.052007 rozhodol o doplnení výroku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.10.2006, č. k 9C 393/1996-164.
Krajský súd v Bratislave svojim uznesením sp. zn. 2Co 104/2008 rozhodol o odmietnutí odvolania odporcu v prvom rade, t j. o odmietnutí odvolania
, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom...
Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 104/2008 podal odporca v prvom rade dovolanie zo dna 16.03.2010.
Najvyšší súd SR svojim uznesením sp. zn. 4 Cdo 199/2010 zo dňa 27.02.2012 rozhodol, že uznesenie krajského súdu v Bratislave z 25.012010 sp. zn, 2Cdo 104/2008 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie...
Vec nie je podľa môjho názoru právne ani fakticky zložitá, o čom svedčí stabilizovaná judikatúra a prax všeobecných súdov v tejto oblastí. Dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že v konaní som produkoval potrebné dôkazy a postupoval som súčinnostne a aktívne....
V mojom prípade je predmetná vec (vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy) prejednávaná (resp. neprejednávaná) všeobecnými súdmi Slovenskej republiky od roku 1999 (cca 16 rokov). Do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo orgánom s právomocou vo veci konať právoplatne rozhodnuté.
Vzhľadom na vyššie uvedené som tohto názoru, že doba, počas ktorej sa vedie predmetné konanie je aj vzhľadom na povahu a účel dotknutých ústavných práv neprimerane dlhá.
Som toho právneho názoru, že najmä nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave došlo k porušeniu mojich ústavných práv zaručených v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V posudzovanom prípade aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co 104/2008 porušené bolo.
Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod 2Co 104/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 EUR..., ktorú je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ ako sťažovateľovi trovy konania v sume 296,44 EUR... na účet jeho advokáta...“
Sťažovateľ a jeho právny zástupca sú v závere sťažnosti označení takto: ⬛⬛⬛⬛ zastúpený JUDr. Ľubomírom Hnátom...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenostisťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlodôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, prenedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánua základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní predorgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, abytento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situáciaalebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.
Podľa § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšienáležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci satýka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebnýmpočtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkdostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný početrovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecnýchnáležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodeniaa telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnomobčianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sanavrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak jeúčastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídloa identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byťpripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodnémeno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musíobsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štátkonať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným(§ 90 OSP), nazýva sa žalobou.
Ústavný súd vzhľadom na označenie sťažovateľa v sťažnosti ako
konštatuje, že takéto označenie nespĺňa zákonnékritériá na označenie subjektu sťažovateľa, ktoré vyžaduje § 20 ods. 1 zákona o ústavnomsúde v spojení s primeraným použitím § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP.
V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súduvádza, že sťažnosť bola spísaná kvalifikovaným advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákonač. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániťa presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(obdobne II. ÚS 117/05).
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľapodľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložilústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015