znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 343/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., B., vo veci namietaného porušenia základného práva   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky v konaní   vedenom   Krajským   súdom   v Bratislave   pod   sp. zn. 2 Co   225/05   a   Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 19 C 82/94 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2006 doručená sťažnosť Ing. J. G., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   („aby   moja   záležitosť   bola   prejednaná nezávislým a nestranným súdom“) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp.   zn.   2   Co   225/05   a   Okresným   súdom   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“) pod sp. zn. 19 C 82/94.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný   súd rozhodol, „aby súd   riešil   spor podľa zákona a môjho   práva   s rešpektovaním   dôkazného   materiálu   a bez   ďalších   prieťahov   spor rozhodol“. Sťažovateľ ďalej žiadal „o bezplatné zastupovanie na ústavnom súde“.

Zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva, že   okresný   súd   rozsudkom č. k. 19 C 82/94-314 z 20. apríla 2005 návrh sťažovateľa o doplatenie mzdy zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 4. júla 2005 odvolanie. Okresný súd uznesením zo 6. júla 2005 sťažovateľovo odvolanie odmietol ako oneskorene podané. („Z obsahu spisu vyplýva, že poštovému doručovateľovi na adrese právneho zástupcu navrhovateľa sa dňa 20. 5. 2005 nepodarilo napadnutý rozsudok doručiť. Rovnako sa mu to nepodarilo ani dňa 23. 5. 2005 napriek zanechanému oznamu o opätovnom doručovaní, preto bola dňa 23. 5. 2005 zásielka uložená,   v dôsledku   čoho   nastala   podľa   §   47   ods.   2   O.   s.   p.   fikcia   doručenia   dňom 26. 5.2005. Posledným dňom na včasné podanie odvolanie podľa § 204 ods. 1 O. s. p. bol deň 27. 6. 2005. Odvolanie podal navrhovateľ proti   napadnutému rozsudku osobne dňa 4. 7.   2005,   teda   oneskorene.“)   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   22.   júla   2005 odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 2 Co 225/05-339 z 28. septembra 2005 potvrdil uznesenie   súdu   prvého   stupňa.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   o zamietnutí „odvolania krajským súdom som sa dozvedel 5. 1. 2006 u právneho zástupcu pre Ústavný súd SR...“ [citované z podnetu sťažovateľa z 21. februára 2006 adresovaného Generálnej prokuratúre Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   na   podanie   mimoriadneho dovolania].   Generálna   prokuratúra   sťažovateľov   podnet   listom   č.   k.   Kc   2099/036-13 z 23. júna   2006   odložila,   pretože   v   rozhodnutí   súdu   prvého   stupňa   porušenie   zákona nezistila.

Ústavný   súd   na   základe   predchádzajúcej   sťažnosti   sťažovateľa   nálezom č. k. I. ÚS 168/05-44 z 22. februára 2006 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 82/94. V rámci konania o tejto sťažnosti si ústavný súd vyžiadal súdny spis okresného súdu sp. zn. 19 C 82/94, nahliadnutím   do   ktorého   zistil,   že «Na   pojednávaní   konanom   20.   apríla   2005 (po prednesoch   právnych   zástupcov   účastníkov)   okresný   súd   ukončil   dokazovanie a rozsudkom   návrh   sťažovateľa   zamietol.   Rozsudok   bol   doručený   účastníkom   25.   mája 2005, resp. 6. júna 2005.

Sťažovateľ 23. mája 2005 a 29. júna 2005 nahliadol do súdneho spisu a 4. júla 2005 podal proti rozsudku z 20. apríla 2005 odvolanie.

Okresný   súd   uznesením   zo   6.   júla   2005   odvolanie   sťažovateľa   odmietol   podľa ustanovenia § 209 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako „oneskorene podané“. Proti uzneseniu podal sťažovateľ 22. júla 2005 odvolanie, ktoré doplnil dodatkom 26. júla 2005. Krajský súd uznesením z 28. septembra 2005 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Súdny   spis   bol   vrátený   okresnému   súdu   27.   októbra   2005   a uznesenie   bolo   doručené účastníkom 8., resp. 14. novembra 2005».

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   smeruje   proti   rozsudku   okresného   súdu   z 20.   apríla   2005   (v   spojení s uznesením okresného súdu zo 6. júla 2005 a uznesením krajského súdu z 28. septembra 2005), ktorý nadobudol právoplatnosť 14. novembra 2005 doručením uznesenia krajského súdu   účastníkom   konania.   Sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu   23.   októbra   2006. To znamená, že sťažnosť bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   žiadosťou   sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nezaoberal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2006