SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 342/2022-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, toho času v Ústave na výkon väzby, bez právneho zastúpenia, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Tos 56/2022 z 12. mája 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. mája 2022 domáha vyslovenia porušenia „ústavných práv garantovaných ústavou SR a dohovorom ľudských práv ESĽP“ uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) označeným v záhlaví tohto rozhodnutia.
2. Z ústavnej sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ je väzobne trestne stíhaný v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 T 3/2021. V predmetnom konaní okresný súd uznesením zo 14. apríla 2022 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, proti ktorému sa sťažovateľ bránil podaním sťažnosti, ktorú krajský súd napadnutým uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2022, zamietol.
3. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepriložil žiadne prílohy ani splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom udelené zvolenému advokátovi ani ústavný súd nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu.
II.
Argumentácia sťažovateľa
4. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že „súdy sa do dnešného dňa ani raz nevysporiadali s ponúknutými náhradami väzby“, a poukazuje na niektoré konkrétne skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru spochybňujú obžalobu aj samotné väzobné stíhanie. V závere ústavnej sťažnosti požiadal ústavný súd o „preskúmanie postupu súdov a ich výrokoch a aby správne rozhodol o mojom prepustení na slobodu“.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie bližšie neurčených práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.
6. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je úlohou ústavného súdu posúdiť, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu (III. ÚS 349/2015). Zákon o ústavnom súde v ustanoveniach upravujúcich osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti ako návrhu na začatie konania (§ 123 ods. 1) stanovuje, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen uvedením príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, akým konkrétnym postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy. Nedostatok právne relevantného odôvodnenia sťažnosti má vo vzťahu k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 279/07, III. ÚS 206/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 131/2012, III. ÚS 26/2016 a iné).
8. Inými slovami, podanie, ktoré by bolo spôsobilé začať konanie pred ústavným súdom, musí byť dostatočne určité, musí obsahovať označenie konkrétneho rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým došlo k porušeniu základného ľudského práva alebo slobody (napríklad označením spisovej značky konania, čísla rozhodnutia, dátumu rozhodnutia), a aký konkrétny orgán verejnej moci toto rozhodnutie alebo opatrenie vydal či zásah vykonal. Zároveň ústavná sťažnosť musí byť podaná v zákonnej lehote. Práve na ten účel musí byť sťažovateľ pred ústavným súdom povinne právne zastúpený advokátom, aby jeho návrh na začatie konania tieto náležitosti splnil.
9. Preskúmaním obsahu ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pretože nie je dostatočne určitá, nie je z nej možné určiť, porušenie akých základných práv a slobôd sťažovateľ namieta [§ 123 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde], akého rozhodnutia sa domáha (absentuje petit ústavnej sťažnosti v zmysle § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde) ani aké dôkazy navrhuje. Prejednávaná ústavná sťažnosť neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie, t. j. ústavnoprávne relevantnú argumentáciu, ktorá by poskytla základ pre kvalifikovaný návrh, ktorý by bol spôsobilý iniciovať konanie o ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom. K ústavnej sťažnosti nie je pripojená kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd (§ 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
10. Uvedené nedostatky v súhrne zakladajú dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu, že nemá náležitosti ustanovené zákonom.
11. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom (požiadavka plynúca z § 34 zákona o ústavnom súde) a chýbajúcu žiadosť o ustanovenie advokáta ústavným súdom (a o to viac preukázanie opodstatnenia prípadnej žiadosti) je možné ústavnú sťažnosť odmietnuť aj podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná navrhovateľom bez zastúpenia. Napriek uvedenému nedostatku ústavný súd nepristúpil k výzve na jeho odstránenie (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde), pretože ani po jeho odstránení by ústavný súd nemohol prijať iný záver ako ten, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.
12. Na záver ústavný súd dodáva, že ak mal sťažovateľ v úmysle namietať aj uznesenie okresného súdu, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť procesnú prekážku týkajúcu sa nedostatku právomoci ústavného súdu z dôvodu, že sťažovateľ podal proti predmetnému rozhodnutia sťažnosť, o ktorej mal právomoc rozhodnúť (a aj rozhodol) krajský súd ako druhostupňový súd.
13. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Tos 56/2022 z 12. mája 2022 nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti a je podaná bez zastúpenia. Vzhľadom na to ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. b) a c) zákona o ústavnom súde.
14. Ústavný súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti, že sťažovateľovi žiadna právna prekážka nebráni opätovne sa obrátiť na ústavný súd s kvalifikovanou sťažnosťou, ak si sám zvolí advokáta, prípadne ak o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom požiada a ústavný súd v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, mu právneho zástupcu ustanoví. V tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť dodržania zákonnej lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde (ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave (detašované pracovisko) 9. júna 2022
Miloš Maďar
predseda senátu