znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 342/2014-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 327/2011-33 z 26. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014 doručená   sťažnosť   P.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 327/2011-33 z 26. októbra 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 50/08 sa   sťažovateľ   domáha   rozhodnutia   o neplatnom   skončení   svojho   pracovného   pomeru a s tým súvisiacich finančných nárokov (náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pozn.), pričom podľa sťažovateľa aj napriek tomu, že ide o konanie, od výsledku ktorého závisí zabezpečenie jeho základných životných potrieb, ako aj napriek tomu, že v tejto veci podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, a napokon aj napriek   tomu,   že   v tejto   veci   už   ústavný   súd   raz   nálezom   č.   k.   II.   ÚS   327/2011-33 z 26. októbra 2011 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, okresný súd koná naďalej v tejto jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol: «Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Bratislava II nevenoval dostatočnú pozornosť konaniu sp. zn. 9 C/50/2008, v ktorom bol zaviazaný nálezom ústavného súdu ku konaniu bez prieťahov. Sťažovateľova vec, spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vstúpil do siedmeho roku trvania, vec sa stále nachádza „len“ na súde prvého stupňa, pričom podľa sťažovateľa nebolo do podania tejto ústavnej sťažnosti vo veci rozhodnuté zákonom predpísaným postupom. Oznámenie sťažovateľovi o úspechu v konaní zákonnou sudkyňou mimo pojednávacej miestnosti je sporným úkonom súdu. Z hľadiska zákonnosti a ústavnej udržateľnosti   predmetného   úkonu   súdu   pre   posúdenie   zbytočných   prieťahov   konania   je dôležitou otázkou, či vôbec došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku.

Postup   Okresného   súdu   Bratislava   II   po   rozhodnutí   ústavného   súdu   sťažovateľ považuje za neefektívny a nehospodárny, nekorešpondujúci s ustanovením § 6 a § 100 Občianskeho súdneho poriadku. Zákonná sudkyňa nechodila na pojednávania pripravená, niektoré pojednávania zbytočne odročovala a niektoré vytyčovala zbytočne z dôvodu zlého manažovania   vedenia   konania,   (napr.   svedkovia   mohli   byť   predvolaní   na   jedno pojednávanie)....

Sťažovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava II po náleze Ústavného súdu SR dochádza v konaní sp. zn. 9 C/50/2008 k opakovanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a k porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Siedmy   rok   pretrvajúci   stav   právnej   neistoty   neplatného   skončenia   pracovného pomeru negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu vážne spoločenské problémy, vyradenie zo spoločnosti, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť a nestrannosť   súdnictva,   životnú   úroveň   pod   hranicou   životného   minima,   ohrozuje sťažovateľovi   zákonom   stanovené   povinnosti   vyživovať   osoby   odkázané   na   jeho   výživu, spôsobuje   mu   neustály   stres   z   vyhodenia   z   nájmu   časti   bytu   pre   možné   nezaplatenie nájomného, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane odďaľuje   zákonné   vyporiadanie   pracovnoprávneho   vzťahu   sťažovateľa   so   žalovaným vo veci.»

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   žiada,   aby   po   prijatí   jeho   sťažnosti   na   ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa P. K. na prejednanie veci v primeranej lehote upravené v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   právo   na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   sp.   zn.   9C/50/2008   bolo opakovane porušené.

Okresnému súdu Bratislava II prikazuje vo veci sp. zn. 9 C/50/2008 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva nemajetkovú ujma v sume 3.000 €, ktorú mu je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania o ústavnej sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní podania sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ nie je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený advokátom.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta   a   u   ktorého   sú   predpoklady,   aby   bol   oslobodený   od   súdnych   poplatkov,   súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Podľa prvej vety § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z citovaných ustanovení vyplýva jednako, že nevyhnutným predpokladom podania sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred ústavným súdom je, aby bol sťažovateľ v tomto konaní   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   z radov   advokátov,   a jednako   že v prípade, ak sťažovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky na ustanovenie si právneho zástupcu,   mu   tohto   právneho   zástupcu   na   jeho   žiadosť   v prípade,   že   nejde   o zjavne bezúspešné   uplatnenie   práva,   po   posúdení   jeho   majetkových,   osobných   a zárobkových pomerov ustanoví Centrum právnej pomoci.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   bol   účastníkom   konania   v konaní pred ústavným súdom opakovane už v minulosti, a uvedené mu teda bolo známe, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že zo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že v prípade sťažovateľa nejde o zjavne bezúspešné uplatnenie si práva na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 327/2011-33 z 26. októbra 2011, ústavný súd, ktorý v zmysle uvedeného nie je oprávnený v civilnej veci sám ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu v konaní   pred   ústavný   súdom,   týmto   sťažovateľa   odkazuje,   aby   sa   so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu   pre účely   konania pred   ústavným súdom   v danej   veci obrátil na Centrum právnej pomoci. Po zvolení si právneho zástupcu sťažovateľom alebo po jeho ustanovení Centrom právnej pomoci sťažovateľ má možnosť obrátiť sa v danej veci so sťažnosťou na ústavný súd opätovne.

Uvedené bolo podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý podanie sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže podanie bolo odmietnuté ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu vo   veci   konať,   ako   aj   rozhodnutie   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto nárokoch už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014