znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 342/06-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   8.   novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D., vo veci   namietaného   porušenia   práva   na   prejednanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8 C 181/97 a v konaní vedenom Krajský súdom v Bratislave pod sp. zn. 6 Co 210/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2006 doručená sťažnosť E., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. S.,   D.,   ktorou   namieta   porušenie   práva   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 181/97 a v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 Co 210/05.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označeného práva   v predmetných   konaniach   a   okresnému   súdu   a krajskému   súdu   prikázal   konať bez zbytočných prieťahov. Taktiež požaduje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 300   000   Sk   (od   okresného   súdu   150   000   Sk   a od   krajského   súdu   150   000   Sk)   a tiež priznanie náhradu trov právneho zastúpenia.

Zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom podaným   28.   mája   1997   okresnému   súdu   domáhal   určenia   neplatnosti   kúpnej   zmluvy a vypratania nehnuteľnosti a ďalším návrhom, podaným okresnému súdu toho istého dňa, nariadenia predbežného opatrenia.

Okresný   súd   uznesením   z 20.   novembra   1997   návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia vyhovel. Uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím krajského súdu z 29. júla 1999.

Okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 181/97-173 z 28. októbra 2003 návrh sťažovateľa zamietol.   Krajský   súd rozsudkom   č.   k.   6   Co   210/05-284   z 23.   februára 2006   rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy potvrdil a v časti návrhu o vypratanie nehnuteľnosti odvolacie konanie zastavil.

Ústavný   súd   na okresnom   súde   zistil,   že   rozsudok   krajského   súdu   bol   doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 12. júna 2006 a nadobudol právoplatnosť 16. júna 2006. Sťažovateľ 14. júla 2006 podal dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   označené   súdy   v napadnutých konaniach porušili základné právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Zo   sťažnosti   jednoznačne   vyplýva,   že   okresný   súd   v predmetnej   veci   meritórne rozhodol 28. októbra 2003 rozsudkom (v spojení s opravným uznesením zo 14. septembra 2004), ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu z 23. februára 2006 (tento nadobudol právoplatnosť 16. júna 2006). Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 20. októbra 2006, to znamená,   po   uplynutí   zákonnej   dvojmesačnej   lehoty.   Preto   bolo   potrebné   sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú.

Ústavný súd navyše poznamenáva, že medzi skutočnosti, ktoré skúma podľa svojej štandardnej   judikatúry   pri   namietaní   porušenia   ústavou   zaručeného   práva   na   verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) patrí aj to, či vec bola právoplatne skončená skôr, ako sa navrhovateľ domáhal ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99), pretože účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu, ktorý sa dosiahne právoplatným rozhodnutím (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98).

Keďže   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd   zistil, že súdne konanie, v ktorom namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru), bolo právoplatne skončené ešte pred podaním jeho sťažnosti   ústavnému   súdu,   bolo   možné   jeho   sťažnosť   odmietnuť   aj   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o konaní pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2006