znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 341/2014-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí28. októbra 2014v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a MariannyMochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom

, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenompod sp. zn. 3 Cb 59/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základnýchslobôdpostupomOkresnéhosúduSkalicavkonanívedenompod sp. zn. 3 Cb 59/2011 p o r u š e n é b o l o.

2. Ing. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v aprimerané finančné zadosťučineniev sume 200 € (slovom dvesto eur), ktoré muj eOkresný súd Skalicap o v i n n ývyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v aúhradu trov právneho zastúpeniav sume 268 € (slovom dvestošesťdesiatosem eur), ktorúj eOkresný súd Skalicap o v i n n ývyplatiť na účet jeho právneho zástupcu ⬛⬛⬛⬛,advokátska kancelária

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 341/2014-17 z 2. júla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranejlehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 3 Cb 59/2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 59/2011 sa žaloboupodanou 21. júla 2011 pôvodne miestne nepríslušnému Okresnému súdu Bratislava V, ktorábola 21. októbra 2011 postúpená na konanie okresnému súdu, sťažovateľ v procesnompostavení žalobcu domáha od žalovaného zaplatenia 200 € s prísl. z titulu nedodržaniazmluvného dojednania v zmluve o dielo. Podľa sťažovateľa okresný súd koná v tejto jehoveci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnejneistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:„Súd postupuje tak, aby bola zabezpečená rýchla ochrana práv občanov. Súd určil v uvedenej právnej veci ďalšie pojednávanie po 2 rokoch...

Sťažovateľovo právo prerokovania veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote bolo porušené, nakoľko od podania žaloby na súd od 21.07.2011 ubehli 3 roky a vec je stále len na 1-stupnovom súde bez rozhodnutia vo veci samej....

Súd sa k sporu sťažovateľa správa pasívne, čo dokazuje fakt, že za 3 roky vec nerozhodol, ani na 1.stupni súdu, preto sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní súdu predsedovi Okresného súdu Skalica....

Konanie označeného prvostupňového súdu v SR je o to závažnejšie, že podľa princípu troj delenia štátnej moci má práve súd pôsobiť, ako dozorujúci kontrolný orgán a nekonaním súdu táto kontrola zlyháva viac, ako 3-ročným nezáujmom o tento prípad, a práve preto je vyčíslená ujma primeraná, ako to sťažovateľ vyjadril.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛,... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odseku /2/ Ústavy SR a podľa článku 6 odseku /1/ medzinárodného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod zn. spisu číslo 3 Cb/59/2011.

2. Okresnému súdu Skalica prikazuje, aby v konaní zn. spisu: 3 Cb/59/2011 konal a to bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume: 1800.- Eur z titulu majetkovej ujmy a z titulu nemajetkovej ujmy a zaväzuje Okresný súd Skalica, aby uvedenú priznanú sumu 1800.-Eur vyplatil sťažovateľovi :

do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania vo výške 268,- Eur a zaväzuje Okresný súd Skalica, aby sumu 268,- Eur uhradil do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľov.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 450/14 z 29. septembra 2014a právny zástupca sťažovateľa listom z 3. októbra 2014.

2. 1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesnýchúkonov okresného súdu tiež uviedla:

„Vo veci zo strany súdu bolo postupované a jednotlivé úkony súdu boli vykonané plynulo a s ohľadom na zaťaženosť súdu v primeraných časových intervaloch. Jediný najväčší časový odstup medzi jednotlivými úkonmi je 11 mesiacov medzi úkonom vykonaným dňa 14.2.2013 a dňa 9.1.2014, ktorý bol spôsobený vysokým nápadom veci u sudkyne (ako aj ostatných sudcov súdu) a tiež práceneschopnosťou sudkyne na prelome mesiacov október - november 2013, ktorá trvala tri týždne.

Správanie účastníkov konkrétne navrhovateľa značne prispelo k dĺžke súdneho konania, nakoľko navrhovateľ bol viackrát predvolávaný na pojednávanie súdu, kedy vzhľadom na jeho tvrdenia súd považoval navrhovateľa - spotrebiteľa za potrebné k tvrdeným skutočnostiam vypočuť. Konkrétne bol predvolaný päť krát a ani na jedno z pojednávaní sa navrhovateľ nedostavil napriek tomu, že bol vždy riadne a včas predvolaný. Taktiež navrhovateľ vedome sťažoval konanie svojimi tvrdeniami, že vo veci žalovanej sumy 200,-€ s príslušenstvom voči odporcovi bol vypočutý Okresným súdom Bratislava IV. So súdom nespolupracoval, nepredložil o uvedenom tvrdení žiadny dôkaz. Súd zisťoval, či sa o predmete žaloby viedlo konanie na inom súde, ale s negatívnou odpoveďou.

... poukazujem na to, že dĺžka konania je spôsobená aj v súvislosti so zaťaženým Okresného súdu Skalica, ako správaním účastníka konania v tomto prípade navrhovateľa - sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛. Okresný súd Skalica patrí dlhodobo k najzaťaženejším súdom v rámci Slovenskej republiky čo sa týka nápadu vecí na jedného sudcu.

Súhlasím s tým, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci tejto sťažnosti.“

2. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:„V právnej veci vyššie uvedenej spisovej značky súhlasíme, aby prijatá sťažnosť bola vybavená súdom bez ústneho pojednávania.

Čo sa týka meritu sťažnosti navrhovateľa tento sa nemení, tzn. že trváme na podanej sťažnosti v plnom rozsahu, nakoľko sme toho názoru, že došlo k porušeniu právnych noriem Slovenskej republiky v neprospech navrhovateľa zo strany Okresného súdu Skalica, v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 59/2011.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a právazaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadomna povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavnýsúd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenieskutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, činamietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúcehosúdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdompod sp. zn. 3 Cb 59/2011:

- 21. júl 2011 – Okresnému súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd 1“) boladoručená žaloba sťažovateľa, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 200 €s prísl., ktorú sťažovateľ zaplatil ako zálohu za zhotovenie diela a ktorej vrátenia sadomáhal z titulu nedodržania zmluvných dojednaní v zmluve o dielo zo strany žalovaného(konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 29 Cb 250/2011, pozn.),

- 5. august 2011 – okresný súd 1 si od príslušného obvodného úradu vyžiadal výpisz obchodného registra žalovaného,

- 25. august 2011 – okresnému súdu 1 bol doručený vyžiadaný výpis z obchodnéhoregistra,

- 13. september 2011 – okresný súd 1 postúpil spis z dôvodu svojej miestnejnepríslušnosti na ďalšie konanie okresnému súdu (Okresný súd Skalica) a o tejtoskutočnosti upovedomil aj sťažovateľa,

- 21. október 2011 – spis bol doručený okresnému súdu a bola mu pridelenásp. zn. 3 Cb 59/2011,

- 24. október 2011 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť upraviťžalobu v označení žalovaného, ktorý mal k 3. máju 2011 ukončiť svoju činnosť, a topod hrozbou odmietnutia žaloby v prípade jej neopravenia, a súčasne vyzval sťažovateľa,aby zaplatil súdny poplatok za žalobu,

- 15. december 2011 – sťažovateľ upravil žalobu a súčasne zaplatil súdny poplatok,

- 20. január 2012 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 14. marec 2012,

- 14. marec 2012 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí žalovanéhov neprítomnosti sťažovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, odročené na 30. apríl 2012pre účely zistenia stanoviska sťažovateľa k vyjadreniu žalovaného, ktoré učinilna pojednávaní, súčasne bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľak veci spolu s listinnými dôkazmi,

- 30. apríl 2012 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľak stanovisku žalovaného, ktoré učinil na pojednávaní, súčasne sa konalo pojednávanie, ktorébolo po vypočutí žalovaného v neprítomnosti sťažovateľa, ktorý svoju neprítomnosťospravedlnil, odročené na neurčito pre účely„zistenia či žalovaným učinený prejav na pojednávaní nemožno považovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku za protinávrh“,

- 3. september 2012 – vyššia súdna úradníčka konštatovala, že prejav žalovanéhoučinený na pojednávaní nemožno jednako z dôvodu nedostatku náležitostí a jednako ajz dôvodu jeho obsahu považovať za protinávrh,

- 26. september 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. november 2012,

- 27. november 2012 – sťažovateľ z„pracovných dôvodov“ospravedlnil svojuneprítomnosť na nariadenom pojednávaní s tým,„... že už bol vypočutý na Okresnom súde Bratislava IV...“,a súčasne oznámil meno svedkyne, ktorú žiadal vypočuť,

- 28. november 2012 – konalo sa pojednávanie v neprítomnosti oboch účastníkovkonania (sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť a dodatočne v deň pojednávania svojuneprítomnosť z dôvodu omylu v čase konania pojednávania ospravedlnil aj žalovaný,pozn.), ktoré bolo odročené na neurčito pre účely vyzvania žalovaného, akú sumu žiadaod sťažovateľa na započítanie oproti sume uplatnenej sťažovateľom, ako aj pre účelyvyzvania sťažovateľa, aby oznámil spisovú značku konania vedeného Okresným súdomBratislava IV (predmetné výzvy boli okresným súdom realizované v ten istý deň, pozn.),na ktorom mal byť podľa svojho vyjadrenia k veci vypočutý,

- 7. december 2012 – žalovaný okresnému súdu oznámil, že od sťažovateľa siuplatňuje na započítanie tiež čiastku 200 €,

- 3. január 2013 – okresný súd urgoval sťažovateľa, aby oznámil spisovú značkukonania vedeného Okresným súdom Bratislava IV, na ktorom mal byť k veci už vypočutý,a žalovaného urgoval na oznámenie adresy svedka, ktorého žiadal vypočuť, a súčasne abyoznámil, či nepodal proti sťažovateľovi žalobu o zaplatenie 200 €, ku ktorej by boleventuálne sťažovateľ vypočúvaný,

- 17. január 2013 – žalovaný okresnému súdu oznámil adresu svedka a súčasneoznámil, že proti sťažovateľovi žiadnu žalobu na inom súde nepodával,

- 24. január 2013 – sťažovateľ telefonicky oznámil okresnému súdu, že spisovúznačku konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV, na ktorom mal byť vypočúvaný,nevie a na Okresnom súde Bratislava IV mu ju nechceli oznámiť s tým, že si tento údaj mávyžiadať sám okresný súd,

- 14. február 2013 – okresný súd vyzval Okresný súd Bratislava IV na oznámenie,v akej veci tento súd konal so sťažovateľom pre účely posúdenia, či nejde o prekážku„... začatej alebo skončenej veci...“,

- 26. február 2013 – Okresný súd Bratislava IV oznámil okresnému súdu, ženeeviduje žiadne konanie s identickými účastníkmi konania,

- 9. január 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. máj 2014,

- 2. máj 2014 – sťažovateľ sa písomne vyjadril k sporu a žiadal, aby okresný súdkonal v jeho neprítomnosti,

- 5. máj 2014 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí žalovaného odročenéna 7. júl 2014 pre účely vypočutia svedkov,

- 3. jún 2014 – okresný súd žiadal príslušné oddelenie Policajného zboru o doručeniezásielky – predvolanie na pojednávanie pre svedka, pretože raz sa mu už nepodarilo totopredvolanie doručiť,

- 7. júl 2014 – konalo sa pojednávanie, na ktorom v neprítomností účastníkovkonania vyhlásil okresný súd rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť sťažovateľovižalovanú pohľadávku s príslušenstvom, pričom toto rozhodnutie nebolo napadnutéodvolaním a nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2014.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehotezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súdpostupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom„zložitosť veci“ústavný súd predmetné konanie,ktorého predmetom je zaplatenie konkrétnej finančnej čiastky z titulu neplnenia sizmluvných záväzkov, nepovažuje za právne ani skutkovo zložité (s čím sa stotožnil ajokresný súd, pozn.). Konanie o uvedenom type žalôb tvorí súčasť štandardnej rozhodovacejpraxe všeobecných súdov v civilných veciach, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodikupostupu a prerokovania uvedených sporov, takže pri efektívnejšom a sústredenejšompostupe mohol okresný súd v napadnutom konaní postupovať plynulejšie. Zložitosti vecinenasvedčuje ani charakter okresným súdom vykonaných procesných úkonov v danej veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka posudzovaného konaniav procesnom postavení žalobcu, vzhľadom na uvedený prehľad procesných úkonov v danejveci je ústavný súd nútený konštatovať, že sťažovateľ síce na jednej strane bezodkladnereagoval na výzvy okresného súdu, avšak na strane druhej v dôsledku jeho osobnej neúčastina pojednávaniach, z účasti na ktorých sa ospravedlňoval, bol okresný súd nútený v záujmezachovania kontradiktórnosti konania zasielať sťažovateľovi na vyjadrenie všetky prejavyžalovaného učinené na pojednávaniach, čo v konečnom dôsledku vinou sťažovateľaprispelo k celkovému predĺženiu konania.

3. Napokon ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalšíchnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa zaoberal ajpostupom okresného súdu.

Z hľadiska prieťahov v konaní možno podľa ústavného súdu pripočítať na ťarchuokresného súdu obdobie v trvaní takmer 7 mesiacov v čase od 30. apríla 2012, keď savo veci konalo pojednávanie, do 28. novembra 2012, keď okresný súd vo veci opätovnepojednával, pričom v tomto období okrem nariadenia pojednávanie okresný súdnevykonával žiadne dokazovanie vedúce k meritórnemu rozhodnutiu veci. Ďalším v postupeokresného súdu zisteným obdobím nečinnosti, ktoré uznal aj samotný okresný súd, v trvaníviac ako 1 rok a 2 mesiace, je obdobie od 26. februára 2013, keď bola okresnému súdudoručená ním vyžiadaná odpoveď od Okresného súdu Bratislava IV, do 5. mája 2014, keďokresný súd vo veci opäť pojednával, pričom ani v tomto období okresný súd okremnariadenia pojednávania nevykonal žiadne dokazovanie.

V súvislosti s posudzovaním postupu a procesných úkonov okresného súdu ústavnýsúd konštatuje, že okresný súd v konaní vystupoval zväčša iba ako štatista návrhovúčastníkov konania, pričom sám iniciatívne nevykonával žiadne dokazovanie k meritu veci.

Pokiaľ okresný súd odôvodňuje stav konania„pracovnou zaťaženosťou“sudcovokresného súdu, ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej(napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiťkonanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konaniazabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnenýsubjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenieuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledkunezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnomkonaní.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 59/2011 došlo k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia ústavného súdu okresný súdvo veci vedenej pod sp. zn. 3 Cb 59/2011 už právoplatne rozhodol, ústavný súdv nadväznosti na výrok v bode 1 tohto rozhodnutia nepovažoval za potrebné prikázaťokresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy konať v predmetnej veci bez zbytočnýchprieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume1 800 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednaniezáležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľadostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznaťsťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnomsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, t. j.nie len s prihliadnutím na zistené obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ale ajvzhľadom na podiel sťažovateľa na celkovom predĺžení konania a hodnotu sporu, považujeza primerané v sume 200 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ichúhradu v sume 268 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzalz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny(§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnotarežijného paušálu je 8,04 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dvaúkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podaniesťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 284,08 € vrátane režijného paušálu (bez DPH,pretože právny zástupca nepredložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), pričom ústavný súdnepriznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov za jeden úkon právnej služby v roku 2014,a to za vyjadrenie k prijatej sťažnosti, pretože v tomto vyjadrení právny zástupca neuviedolžiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci porušenia práv sťažovateľa.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov uplatnil iba v sume268 €, ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti túto úhradu sťažovateľovi priznal lenvo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014