znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 341/2013-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Marianny Mochnáčovej   v konaní   o   sťažnosti   spoločnosti   V.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. E. K., P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/131/2006, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/131/2006 p o r u š i l základné právo spoločnosti V., s. r. o., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/131/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti V., s. r. o., B., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom   tisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti V., s. r. o., B., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 341/2013-12 z 29. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   V.,   s. r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/131/2006.

2.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   podala „...   na   Okresnom   súde Bratislava I dňa 17. 08. 2006 o 9:06:54 žalobu na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi v konaní v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora a Okresného súdu Bratislava I...

Konanie bolo zaevidované pod č. k. 29 Cb/51/2006... Porušovateľ   o   tomto   procesnom   návrhu   od   28.   12.   2006   nekonal   a   ani   len nerozhodol, zákonná sudkyňa vo veci nenariadila ani len jedno pojednávanie za obdobie viac ako 6,5 roka...

Porušovateľ vec iba administratívne preregistroval, pridelil inej zákonnej sudkyni a v súčasnosti vedie pod č. k. 11 C/131/2006 (6C)...

Aj   po   podaní   sťažnosti   sťažovateľ   poskytol   dostatočný   priestor   porušovateľovi na zjednanie nápravy a odstránenie stavu neistoty...

Tento dostatočný časový priestor však porušovateľ nevyužil k zjednaniu nápravy ani ku   dňu   podania   tejto   sťažnosti.   Vytýčený   termín   pojednávania   po   viac   ako   6   ročnej nečinnosti stanovený na deň 26. 3. 2013 porušovateľ mailom to dňa 26. 03. 2013 odročil na neurčito...“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   V.   s.   r.   o.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave konaní č. k. 11 C/131/2006 (6C) porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 11 C/131/2006 (6C) konal bez zbytočných prieťahov

3. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000,- €... ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti V. s. r. o. priznáva úhradu trov konania... ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila s poukázaním na pocit „... neistoty, bezmocnosti, beznádeje, ďalej morálnej ujmy...“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 24. júna 2013 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 3458/2013). Právna zástupkyňa sťažovateľky k tomuto vyjadreniu   nezaujala   stanovisko   (ústavným   súdom   bola   k nemu   vyzvaná   listom   č.   k. I. ÚS 341/2013-25 z 9. júla 2013).

5.1   Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   chronológiu úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom   vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C/131/2006 sa vyjadrila takto: „... S poukazom na vyššie uvedený zoznam úkonov musím konštatovať, že konanie v predmetnej veci bolo poznačené prieťahmi, aktuálne však súd vo veci bezprieťahovo koná. Mám zároveň za to, že ku vzniku prieťahov v konaní zo strany tunajšieho súdu došlo z objektívnych dôvodov, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti sudcov, vyšších súdnych úradníkov občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I a vysokého počtu pridelených reštančných vecí súdneho oddelenia 6 C.“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu okresného súdu sp. zn. 11 C/131/2006 zistil tento stav a priebeh konania:

- 17. augusta 2006 sťažovateľka podala na okresnom súde žalobný návrh o náhradu škody   vo   výške   1 902,74   €   s prísl. (57 322   Sk), ktorý   bol   zaevidovaný   pod   sp.   zn. 29 Cb/51/2006.   Sťažovateľka   súčasne   podala   námietku   zaujatosti   voči   všetkým   sudcom okresného   súdu   a požiadala   aj   o oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov,   spis   bol pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. A. H.,

-   20.   septembra   2006   okresný   súd   žalobný   návrh   zaregistroval   pod   sp. zn. 11 C/131/2006.

- 7. novembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti, výzvu prevzala sťažovateľka 15. novembra 2006,

-   7.   novembra   2006   sťažovateľka   navrhla   pripustiť   rozšírenie   žalobného   návrhu o 12 155 Sk s prísl.,

-   22.   novembra   2006   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   výzve   na   zaplatenie súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti,

- 24. novembra 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. 11 C/131/2006-35, ktorým nepriznal oslobodenie sťažovateľky od súdneho poplatku za námietku zaujatosti,

- 6. decembra 2006 sťažovateľka podala na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia sťažovateľky od súdneho poplatku,

- 19. decembra 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. 11 C/131/2006-37, ktorým zastavil konanie o námietke zaujatosti,

- 28. decembra 2006 sťažovateľka okresnému súdu navrhla, aby pripustil zámenu účastníkov   konania   tak,   aby   namiesto   doterajšieho   odporcu   do   konania   bola   pribratá Slovenská republika – Ministerstvo Spravodlivosti Slovenskej republiky,

- 29. decembra 2006 okresný súd prevzal odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia sťažovateľky od súdneho poplatku za námietku zaujatosti,

- 5. januára 2007 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 11 C/131/2006-37,

- 8. januára 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 11 C/131/2006-43, ktorým zrušil uznesenie č. k. 11 C/131/2006-37,

- 6. februára 2007 okresný súd zaslal spis krajskému súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní   proti   uzneseniu   o   nepriznaní   oslobodenia   sťažovateľky   od   súdneho   poplatku za námietku zaujatosti, krajský súd prevzal spis 6. februára 2006 a zaevidoval ho pod sp. zn. 6 Co/71/2007,

- 6. marca 2007 krajský súd uznesením č. k. 6 Co/71/2007-46 potvrdil napadnuté uznesenie, spis bol vrátený okresnému súdu 14. marca 2007,

- od 30. mája 2007 k námietke zaujatosti sa postupne vyjadrovali všetci sudcovia okresného súdu,

- opatrením predsedníčky okresného súdu č. 82/2007 z 29. októbra 2007 vec bola pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   sudcovi   okresného   súdu   prostredníctvom generátora programu „Elektronická podateľňa“ sudkyni JUDr. V. H.,

- 11. augusta 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní oznámila, či spoločnosť   v roku   2007   vykazovala   zisk,   a predložila   daňové   priznanie   za   rok   2007; sťažovateľka výzvu prevzala 26. augusta 2008,

- 28. augusta 2008 sťažovateľka odpovedala okresnému súdu na výzvu z 11. augusta 2008,

- 18. decembra 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 11 C/131/2006-70, ktorým priznal oslobodenie sťažovateľky od súdnych poplatkov,

- 17. februára 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. 11 C/131/2006-72, ktorým vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril   k priloženému   žalobnému   návrhu,   a zároveň   ho   poučil o procesných právach a povinnostiach,

- 4. marca 2009 okresný súd dostal vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu,

- 2. apríla 2009 vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni okresného súdu Mgr. D. D.,

-   12.   decembra   2012   sťažovateľka   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní predsedníčke okresného súdu,

-   17.   decembra   2012   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 12. február 2013,

- 7. februára 2013 faxom právny zástupca odporcu požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu práceneschopnosti,

-   12.   februára 2013   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo súdneho   pojednávania a pre neúčasť   sporových   strán   (sťažovateľka   nemala   vykázané   doručenie   predvolania na pojednávanie) pojednávanie odročil na 26. marec 2013,

- 12. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku, jej konateľa, aby sa v lehote 5 dní vyjadrila, či žiada vykonanie zmeny odporcu,

- 13. marca 2013 a tiež 15. marca 2013 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že trvá na zámene odporcu podľa podania z 28. decembra 2006,

- 21. marca 2013 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju i odporcovu neúčasť na súdnom pojednávaní z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním,

-   26.   marca   2013   okresný   súd   spísal   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania   a pre neúčasť   sporových   strán   (sťažovateľka   nemala   vykázané   zaslanie   predvolania na pojednávanie) pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu potreby rozhodnúť o návrhu sťažovateľky na zmenu odporcu,

- 23. apríla 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí s predmetnou zámenou účastníka konania na strane odporcu, výzva bola doručená 2. mája 2013,

- 12. apríla 2013 okresný súd urgoval pod následkom uloženia poriadkovej pokuty právneho zástupcu odporcu, aby sa v lehote 5 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí s predmetnou zámenou účastníka konania na strane odporcu,

- 7. októbra 2013 okresný súd uznesením pripustil zámenu účastníkov konania podľa návrhu sťažovateľky podaného okresnému súdu 28. decembra 2006.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy ak ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným rozhodnutím,   opatrením   alebo iným zásahom   boli   porušené   práva   alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

11.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 až 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo posúdenie návrhu na náhradu škody, v ktorom všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

14. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a   iné) relevantnú   na   rozhodnutie.   Po   právnej   stránke   ide   o   štandardnú   občianskoprávnu   vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

15. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil právne významné okolnosti, na základe ktorých by   osoba   sťažovateľky   mimo   procesného   rámca   participovala   na   zistených   prieťahoch v konaní pred okresným súdom.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom to, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaného   obdobia   zbytočných   prieťahov,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa pred okresným súdom začalo podaním žaloby 17. augusta 2006 a doteraz nie je právoplatne skončené.

17. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

18.   Ústavný   súd   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   poukázal   na   to,   že   nielen nečinnosť,   ale aj   nesprávna   a   neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   a   to   vtedy,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej neistoty   týkajúcej   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán, aby o jeho veci   rozhodol   (obdobie napr. IV. ÚS   22/02, III. ÚS 103/09). Z vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd vo veci sťažovateľky nekonal koncentrovane a bez zbytočných   prieťahov.   Vzhľadom   na   uvedené   nepovažoval   ústavný   súd   za   potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu, pretože celková doba viac ako 7 rokov (od kedy sťažovateľka podala žalobný návrh), počas ktorej vec sťažovateľky nie je právoplatne skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Okresný súd do času rozhodovania ústavného súdu ani raz vo veci meritórne nerozhodol. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

19. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy a podľa čl. 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C/131/2006 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

21. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 000 € z dôvodov uvedených v bode 4 odôvodnenia tohto nálezu. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru, že len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (čl.   6   ods.   1   dohovoru)   nie   je   dostatočným zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 15, 16 a nasl.), skutočnosť, že okresný súd posudzoval procesné návrhy sťažovateľky (teda nebol celkom zjavne nečinný), ako aj na predmet konania a sumu požadovanej istiny (spor o náhradu škody v sume 1 902,74 € s prísl.) považuje za primerané v sume 1 500 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení svojich práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala   2   úkony   právnych   služieb,   a   to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 24. apríla 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 prináleží odmena z výpočtového základu, ktorý je 781 €, t. j. 130,16 €, a režijný paušál 7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže advokátka vyúčtovala trovy konania sťažovateľky len vo výške 269,58 €, ústavný súd jej ich priznal a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

23. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013