znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 341/2012-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   decembra   2012 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Milana   Ľalíka a Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. F. F., B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 160/1995 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. F. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   I vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   9   C   160/1995 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   konať   vo   veci   vedenej pod sp. zn. 9 C 160/1995 bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J.   F.   F. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   8 000   €   (slovom osemtisíc   eur),   ktoré   mu j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing.   J.   F.   F. p r i z n á v a   náhradu   trov   konania   v sume   323,48   €,   ktoré j e Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. júna 2012 doručená sťažnosť Ing. J. F. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 160/1995, ktoré doteraz nie je skončené.

2.   Na základe uvedeného   sťažovateľ   žiadal   vydať nález, ktorým   by ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s tým, aby sa zároveň okresnému súdu prikázalo v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov konania v sume 323,48 €.

3.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   z   24.   októbra   2012   uznala,   že predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi   objektívneho   charakteru   (veľká   zaťaženosť súdov), čo však neospravedlňuje, ale čo by mal ústavný súd zobrať do úvahy pri nepriznaní zadosťučinenia v žiadanej výške; zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania a podobne sa vyjadril aj sťažovateľ v liste z 5. septembra 2012.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutí, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

6.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

7.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo, lebo oneskorená spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť.

8. Podľa § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v konaní postupuje súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa § 114 ods. 1 OSP súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec, resp. dôsledne nevyužije   tie   procesné   inštitúty   alebo   iné   prostriedky,   účelom   ktorých   je   zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež rýchlej ochrany práv alebo záujmov účastníkov konania.

9.   K zbytočným   prieťahom   v súdnom   konaní   môže   teda   dôjsť   nielen   samotným nekonaním   príslušného   súdu   (sudcu),   ale   tiež   takou   jeho   neefektívnou   (nesústredenou) činnosťou,   ktorá   nesmeruje   k rýchlemu   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníka   súdneho konania, čiže k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby súd vo veci iba vykonával rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec právoplatne skončil, teda meritórne rozhodol už po niekoľkých pojednávaniach (dokonca na prvom a jedinom   § 114 ods. 1 OSP), čím si̶ vytvorí   dostatočný   časový   priestor   na   skončenie   ďalších   vecí,   ktoré   medzičasom   prišli na súd. Nevhodná organizácia práce sudcu, jeho nesústredenosť, nepružný prístup či len alibistický postup (nariaďuje pojednávania, aby ich odročoval) nutne spôsobuje prieťahy v konaní vo všetkých veciach mu pridelených a jeho zahlcovanie ďalšími vecami, ktorým sa už v primeranej dobe tiež nedokáže patrične venovať, ale ktoré si tiež zasluhujú pozornosť sudcu, či dokonca jeho okamžitý zásah. Takýto postup sudcu ohrozuje dôveru spoločnosti na nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov; uvedenému fenoménu dnes čelí celá   slovenská   justícia,   hoci   má   (alebo   mala   by   mať)   dostatok   sudcov   i pomocného odborného   aparátu   (asistentov,   vyšších   súdnych   úradníkov   a pod.),   či   materiálneho zabezpečenia (počítače,   zvukové   záznamníky   a pod.)   aby sa   najmä pri   zmene myslenia (súdenie je rozhodovanie sporov, nie ich „zúradovanie“) dokázala vysporiadať s existujúcou (ťažkopádnou, prieťahovou či nespravodlivou) situáciou. Negatívny stav však nemôže ísť na   ťarchu   jednotlivých   sťažovateľov,   ktorí   žiadajú,   aby   ich   vec   bola   spravodlivo a v primeranej   dobe   rozhodnutá.   Preto   aj   v tomto   prípade   dôvodom   na   nerešpektovanie kritéria „primeranej doby“ nemôže byť v žiadnom prípade veľký počet nevybavených vecí u konajúceho   sudcu,   najmä   keď   v danej   veci   nešlo   o nijako   zložitú   situáciu   (bežný občianskoprávny spor), ktorá sa dala rozhodnúť v primeranej dobe, a keď sťažovateľ nedal žiadnu príčinu na to,   aby sa   vo veci plynulo nekonalo, s výnimkou prerušenia konania v období troch rokov, v ktorých sa riešila súvisiaca dedičská vec po zomrelom účastníkovi konania, ktorý sa meritórneho rozhodnutia už nedožil.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania (17 rokov) je ústavný súd toho názoru, že okresný súd v prerokovávanej veci zjavne prekročil dané medze konať bez zbytočných prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namietal.

11. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody   došlo   (nečinnosťou   súdu), prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,   ktorej   práva   boli   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

12. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   náhradou   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch.   Vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom   prípade   suma   8 000   €   zodpovedá   primeranému   finančnému   zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú zatiaľ utrpel. Riadil sa pritom najmä judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (porov. Keszeli v. SR a pod.), ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného   zadosťučinenia je len zmiernenie   nemajetkovej   ujmy, teda   určitá   satisfakcia za dlhotrvajúci stav právnej neistoty týkajúcej sa výsledku súdneho sporu zapríčineného výlučne súdom; požadovaná suma 20 000 € už nezodpovedala uvedeným kritériám, bola neprimeraná, a preto mu ju ústavný súd nepriznal.

13. Vzhľadom na to, že okresný súd vo veci ešte nerozhodol, prichádza do úvahy aj ďalšia   požiadavka   sťažovateľa,   a to   prikázať   mu   ďalej   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.

14. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. E. B. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich priznal v požadovanej sume 323,48 € za dva úkony právnej pomoci, ktorú zaplatí Okresný súd Bratislava I na účet JUDr. E. B. do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012