znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 341/06-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja Horvátha   a   Sergeja Kohuta o sťažnosti J. V., R. S. a E. S., všetci bytom B., zastúpených advokátkou Mgr. Z. N., B., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom   pod sp. zn.   9   C   95/1995   v období   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/1995 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004 p o r u š i l   základné   právo J.   V.,   R.   S.   a E.   S. na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 95/1995 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. V., R. S. a E. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   J.   V.,   R.   S.   a E.   S. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 20 738 Sk (slovom dvadsaťtisíc sedemstotridsaťosem slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokátky Mgr. Z. N., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 341/06-13 z 8. novembra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), R. S. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“) a E. S. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“),   všetci   bytom   B., ktorou   namietali   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod sp. zn. 9 C 95/1995 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 95/1995   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   7.   apríla   1995   sťažovatelia domáhajú náhrady nemajetkovej škody, ktorá im vznikla na zdraví (nakazenie hepatitídou typu C) ako dôsledok nedodržania hygienických a preventívnych opatrení pri poskytovaní zdravotníckych služieb žalovanými. Podľa tvrdenia sťažovateľov aj napriek skutočnosti, že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/1995 už raz konštatoval porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,   a to   nálezom   č.   k.   III.   ÚS   97/04-47   z 8.   júna   2004,   postup   okresného   súdu je aj naďalej poznačený zbytočnými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem popisu procesných úkonov v predmetnej veci ďalej uviedli:

„Prvostupňové   konanie   vo   vyššie   uvedenej   veci   prebieha   ešte   od   roku   1995 a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. (...)

Napriek skutočnosti, že Ústavný súd priamo zaviazal Okresný súd Bratislava I, aby v konaní   sp.   zn.   9   C   95/95   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   Okresný   súd   Bratislava   1 je podľa   názoru   sťažovateľov   aj   v ďalšom   období   nečinný.   Vzhľadom   na   uvedené skutočnosti sťažovateľ J. V. dňa 20. 12. 2004 podal sťažnosť na prieťahy v konaní. (...) Po uplynutí 18 mesiacov od podania prvej sťažnosti (24 mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR) sťažovatelia 1 - 3 rade dňa 24. 06. 2006 podali opakovanú sťažnosť na prieťahy   v konaní.   V odpovedi   zo   dňa   10.   07.   2006   Okresný   súd   oznámil,   že   spis 9 C 95/95 sa nachádza u znalca (...). V nasledujúcom liste zo dňa 19. 09. 2006 Okresný súd Bratislava I, oznamuje, že mu spis 9 C 95/95 nebol vrátený a nachádza sa u súdneho znalca (...). Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   (...)   sú   sťažovatelia   presvedčení,   že   v konaní sú zo strany porušovateľa spôsobované neodôvodnené a aj naďalej trvajúce prieťahy Okrem toho prieťahy v konaní len predlžujú zvýšené zaťaženie sťažovateľov, ktorí ako   osoby   s   nevyliečiteľnou   chorobou   musia   súčasne   podstupovať   liečebné   procedúry a dodržiavať určitý liečebný režim, ktorý v kombinácii s celou záležitosťou vrátane anabázy ako   bola   popísaná   vyššie   traumatizuje   sťažovateľov   do   takej   miery,   že   sa   obávajú, že sa môže stať, že sa nedožijú rozhodnutia vo veci samej.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmto nálezom:

„1.   Okresný   súd   Bratislava   I. opakovane   porušil   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 95/95 základné právo sťažovateľov J. V., R. S. a E. S., aby sa vec prerokovala bez   zbytočných   prieťahov,   zaručeného   v ust.   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby konal vo veci konania o žalobe J. V., R. S. a E. S. vedenom na Okresnom súde Bratislava I., pod sp. zn. 9 C 95/95 bez zbytočných prieťahov.

3. J. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,-Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je mu povinný Okresný súd Bratislava I. vyplatiť do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

4.   E.   S.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100 000,-   Sk (slovom   jednostotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   povinný   Okresný   súd   Bratislava I. vyplatiť do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

5.   R.   S.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100   000,-   Sk (slovom   jednostotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   povinný   Okresný   súd Bratislava I. vyplatiť do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

6.   Okresný   súd   Bratislava   I. je   povinný   nahradiť   sťažovateľom   trovy   právneho zastúpenia, a to do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   Mgr.   M.   L.   listom   sp.   zn.   Spr. 2184/03 z 27. decembra   2006   a právna   zástupkyňa   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 25. januára 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov okresného súdu v predmetnom konaní po vydaní nálezu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004 ďalej uviedol:

„(...)   dovoľujeme   si   Vám   v   úvode   môjho   vyjadrenia   (...)   oznámiť,   že   netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti, súhlasím s tým, aby (...) Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 95/1995 predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní. V oddelení 9 C v súlade s Občianskym súdnym poriadkom sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri priebežnom   mesačnom   nápade   nových   vecí.   Vo   veci   už   raz   bol   konštatovaný   prieťah v konaní.

V   prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k   záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   navrhujeme   aby   ÚS   SR   nepriznal sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   z   dôvodu,   že   vo   veci   je   zapríčinený   opakovaný prieťah v konaní problémami s vyhotovením znaleckého posudku.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Vo vzťahu k doručenému vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že sám porušovateľ vo svojom vyjadrení priznal, že z priebehu konania vedeného pod sp. zn. 9 C 95/1995 vyplýva, že konanie je poznačené prieťahmi a teda existenciu prieťahov tak pred vydaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 97/04-47 zo dňa 8. 6. 2004, a ani v období od vydania predmetného nálezu do súčasnosti, nenamieta.

Porušovateľ vo svojom vyjadrení len poukazuje na skutočnosť, že v oddelení 9 C sa v súlade s Občianskym súdnym poriadkom vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri priebežnom nápade nových vecí a taktiež poukázal na skutočnosť, že spôsobené prieťahy v období od vydania nálezu Ústavného súdu SR po súčasnosť, boli zapríčinené nečinnosťou znalca, ktorým je Martinská fakultná nemocnica.

V   tejto   súvislosti   si   dovoľujeme   vysloviť   názor,   že   vysoký   počet   vecí   v   súdnom oddelení   nemožno   považovať   za   takú   okolnosť,   ktorá   by   zbavovala   súd   ústavou a medzinárodným dohovorom uloženej povinnosti postupovať v občianskom súdnom konaní tak,   aby   sa   čo   najskôr   odstránil   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Taktiež tolerovanie pasivity znalca je možné zhodnotiť ako   postup   súdu,   ktorý   neprispel   k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania a ktorý priamo   spôsobil   namietané   prieťahy   v   konaní.   Považujeme   pri   tom   poukázať aj na skutočnosť, že súd pasivitu znalca počas obdobia dvoch rokov toleroval aj napriek skutočnosti,   že   Ústavný   súd   SR   svojím   nálezom   vydaným   pod   č.   k.   III.   ÚS   97/04-47 už existenciu prieťahov v konaní raz konštatoval.

Čo   sa   týka   priznania   finančného   zadosťučinenia,   máme   za   to,   že   jeho   priznanie je dôvodné,   a   to   s   poukazom   na   predmet   sporu,   ktorým   je   náhrada   škody   spôsobenej pri poskytovaní   zdravotníckych   služieb,   kedy   boli   sťažovateľ   v   1.   rade   a   následne aj sťažovatelia v 2. a 3. rade nakazení nevyliečiteľnou chorobou a opakovane spôsobované prieťahy   v   konaní   len   znásobujú   ich   stav   právnej   neistoty   a   obavu,   či   bude   vo   veci rozhodnuté počas života sťažovateľov.

(...)   Ústavnému   súdu   týmto   oznamujeme,   že   na   konaní   verejného   ústneho pojednávania netrváme a súhlasíme, aby Ústavný súd SR od jeho konania upustil.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v súlade s rozvrhom práce na rok 2006 a 2007 bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu   28. februára 2007 Rozvrhom práce Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   na   rok   2007   sp. zn.   Spr 140/07   rozhodlo,   že   s účinnosťou od 28. februára 2007 sa stal sudca spravodajca Juraj Horváth členom II. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj   Horváth,   sa   prerokujú   v II. senáte   ústavného   súdu.   Z   tohto   dôvodu   sa   táto   vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 95/1995 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004:

- 28.   jún 2004 – okresný   súd   zaslal spis   sp.   zn. 9 C 95/1995   súdnemu   znalcovi   – M. fakultnej   nemocnici   v M.   (ďalej   len   „súdny   znalec“)   na   vypracovanie   kontrolného znaleckého   posudku   podľa   uznesenia   o nariadení   kontrolného   znaleckého   dokazovania z 23. apríla 2004,

- 4. január 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku, resp.   na   oznámenie   skutočností,   ktoré   bránia   jeho   vypracovaniu   (súdnemu   znalcovi doručené 7. februára 2005),

- 9. marec 2005 – súdny znalec oznámil okresnému súdu, že na vypracovanie znaleckého posudku je nevyhnutné obstarať kompletnú zdravotnú dokumentáciu sťažovateľov, ktorú si vyžiadal a z tohto dôvodu žiadal, aby mu okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku o dva mesiace,

- 16.   marec   2005   –   okresný   súd   predĺžil   súdnemu   znalcovi   lehotu   na   vypracovanie znaleckého posudku do 1. mája 2005,

- 13. jún 2005 – okresný súd predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30. júna 2005,

- 6. október 2005 – okresný súd vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku,

- 11.   január   2006   –   zástupca   sťažovateľa   v 1.   rade   v   konaní   pred   okresným   súdom MUDr. L. B. oznámil zmenu svojej adresy,

- 26.   jún   2006   –   sťažovateľ   v 1.   rade   nahliadol   do   zberného   súdneho   spisu,   predložil splnomocnenia, ktoré po dovŕšení plnoletosti udelili sťažovatelia v 2. a 3. rade MUDr. L. B. a súčasne všetci traja sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 30. jún 2006 - okresný súd opätovne vyzval súdneho znalca na predloženie znaleckého posudku,

- 13. december 2006 – súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,

- 27. február 2007 – okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny súdnemu znalcovi,

- 28.   február   2007   –   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom konania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   95/1995   o žalobe   sťažovateľov   na   náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej na zdraví, došlo v období po vydaní nálezu ústavného súdu č.   k.   III.   ÚS   97/04-47   z   8.   júna   2004   k opätovnému   porušeniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s   judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   nezistil   v posudzovanom období žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo faktickej zložitosti ovplyvňujúcej   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom   v období   po   vydaní   nálezu ústavného   súdu   č. k. III. ÚS   97/04-47   z   8.   júna   2004.   Okresný   súd   v tomto   období iba zabezpečoval vypracovanie kontrolného znaleckého posudku súdnym znalcom, ktorého ustanovil uznesením z 23. apríla 2004, teda ešte pred rozhodovaním ústavného súdu 8. júna 2004.

Pokiaľ ide o povahu veci, ústavný súd vzal do úvahy, že predmetom označeného konania je spor o náhradu škody spôsobenej na zdraví, ktorý je podľa názoru ústavného súdu svojou povahou mimoriadne citlivým konaním. Toto konanie si vyžaduje mimoriadne starostlivý prístup súdu a jeho účel možno efektívne naplniť len vtedy, ak súd rozhodne v primeranom čase od podania žaloby.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   (v   konaní   pred okresným súdom v procesnom postavení žalobcov), ústavný súd nezistil v ich správaní také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom období.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004, pričom zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu v tomto rozhodnom období posudzoval ako celok.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   napriek   tomu,   že   ide   o   konanie   o   náhradu   škody spôsobenej na zdraví, ktoré si vo všeobecnosti vyžaduje zo strany súdu rýchle prerokovanie a rozhodnutie,   ako   aj   napriek   ústavným   súdom   už   vyslovenému   porušeniu   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote v predmetnej veci, konanie, ktoré sa začalo na okresnom súde 7. apríla 1995,   nie   je   ku   dnešnému   dňu,   t. j.   po   viac   ako   11   rokoch   a 9 mesiacoch   meritórne rozhodnuté ani na súde prvého stupňa.

Zo   zberného   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   konanie   okresného   súdu v posudzovanom období spočívalo iba v zabezpečovaní predloženia znaleckého posudku súdnym   znalcom,   pričom   okresný   súd   v uznesení   o nariadení   znaleckého   dokazovania z 23. apríla 2004 neurčil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku a následne   sa   postup   okresného   súdu   v tomto   období   obmedzil   iba   na   dve   rozhodnutia o predĺžení lehoty súdnemu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku a na tri výzvy súdnemu znalcovi, kedy bude znalecký posudok predložený, ktoré boli navyše okresným súdom   realizované   v neprimeraných   lehotách.   Okresný   súd   však   neprijal   žiadne   účinné opatrenia   za   účelom   včasného   podania   znaleckého   posudku,   ktorý   si   vyžiadal   v rámci vykonávaného dokazovania.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   108/02)   súd   zodpovedá z hľadiska práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj za prieťahy spôsobené súdnym znalcom pri podaní znaleckého posudku.

V súvislosti s tvrdeniami predsedu okresného súdu, že „V oddelení 9 C v súlade s Občianskym   súdnym   poriadkom   sa   vybavuje   vysoký   počet   pridelených   vecí   popri priebežnom   mesačnom   nápade   nových   vecí“,   ústavný   súd   konštatuje,   že   nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   nevyplýva   prijatie   účinných   opatrení. Skutočnosť,   že   okresný   súd   má   problémy   s vybavovaním   veľkého   množstva   agendy, nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu   účastníkov   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré by vylučovali   zodpovednosť   súdu,   ktorý   je   vecne   a miestne   príslušný   na   rozhodnutie vo veci účastníka, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že v období po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/04-47 z 8. júna 2004 došlo zo strany okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 95/1995 opätovne k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia pre každého po 100 000 Sk, pretože „(...) celé konanie vo vyššie uvedenej veci sťažovateľov, ktorých   zdravotný   stav   sa   postupne   zhoršuje,   je   neustále   bezdôvodne   predlžované a to nielen   nekonaním   súdu,   ale   aj   úkonmi   súdu,   ktoré   objektívne   nie   sú   pre   konanie potrebné a predlžujú konanie. Okrem toho k nakazeniu sťažovateľa v prvom rade došlo v roku 1977 a sťažovateľov v druhom a treťom rade v r. 1986 a žaloba vo veci samej bola podaná za splnenia hmotných a aj procesných podmienok v r. 1995, pričom do dnešného dňa (r. 2006), teda po takmer 11 rokoch nebolo vydané ani prvostupňové rozhodnutie súdu. Vyššie   uvedeným   konaním   porušovateľa   vznikla   sťažovateľom   nemajetková   ujma,   ktorá spočíva   v   obavách   o   ochranu   ich   práv,   psychického   napätia   a   pocitov   sklamania z neprimeranej dĺžky konania, ako aj pocitov neistoty a obáv, či bude konanie ukončené počas života sťažovateľov, čo je okolnosť hodná osobitného zreteľa (...)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným   zadosťučinením   aj preto,   že   v priebehu   posudzovaného   konania okresného súdu im už raz bola poskytnutá aj ochrana v konaní pred ústavným súdom, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 97/04 konštatoval zbytočné prieťahy pred okresným súdom. Okresný   súd   však   ani   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   nekonal   vo   veci   dostatočne efektívne.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä   vzhľadom   na   opakovanú   nečinnosť   okresného   súdu,   považuje   za   primerané po 50 000 Sk pre každého zo sťažovateľov, tak ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok v sume 20 738 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   prešdpisov   (ďalej   len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov (znížená o 20 %) je 2 184 Sk a hodnota režijného paušálu je 164 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby   uskutočnený   v roku   2007   pri   zastupovaní   dvoch   alebo   viacerých   sťažovateľov (znížená o 20 %) je 2 376 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

Na zákalde výsledku konania sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v sume 14 088 Sk, vrátane dvojnásobku režijného paušálu, ako aj na úhradu trov za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 (vyjadrenie z 25. januára 2007) v sume 7 662 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov v celkovej sume 21 750 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   právna   zástupkyňa   si   uplatnila   náhradu   trov   len v   sume 20 738 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov len v sume uplatneného nároku tak, ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007