znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 340/06-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja Horvátha   a   Sergeja Kohuta o sťažnosti JUDr. G. G., R., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., vo veci porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 49/96 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 49/96 p o r u š i l základné   právo JUDr.   G.   G. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 49/96 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. G. G. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 220 000 Sk (slovom   dvestodvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. G. G. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 936 Sk (slovom osemtisícdeväťstotridsaťšesť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 8. novembra 2006 č. k. I. ÚS 340/06-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť JUDr.   G.   G.,   R.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 49/96.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza: „Pred   Okresným   súdom   Bratislava   I   sa   pod č. k. 9 C 49/96   vedie   súdny   spor   medzi   mnou   ako   žalobcom   a Ministerstvom   vnútra   SR ako žalovaným   o zaplatenie   198.411,-   Sk   s príslušenstvom.   Vec   nie   je   do   dnešného dňa právoplatne skončená a nachádza sa v štádiu konania pred súdom prvého stupňa. Svojim podaním zo dňa 19. 09. 2005 som sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR so sťažnosťou na prieťahy vo vyššie uvedenom súdnom konaní, v ktorom sa už vyše 10 rokov rieši odškodnenie môjho služobného úrazu. (...) žalobu som podal 07. 03. 1996, posledné pojednávanie vo veci bolo 23. 09. 2003 a posledným úkonom súdu voči mne bolo zaslanie mi vyjadrenia vedľajšieho účastníka dňa 03. 08. 2004. Poukázal som aj na to, že táto   moja   sťažnosť   nie   je   prvou   a je   iba   opakovaním   predošlých   urgencií   dovtedy adresovaných priamo súdu.

Ministerstvo spravodlivosti SR moju vyššie uvedenú sťažnosť doručilo na Okresný súd Bratislava I., od ktorého som pod č. k. Spr. 3213/02 obdržal odpoveď zo dňa 10. 12. 2005,   v ktorej   súd   priznal   pochybenie   a potvrdil,   že   v mojej   veci   došlo   ku   zbytočným prieťahom v konaní (...).

Od   vybavenia   mojej   sťažnosti   (...)   sa   v postupe   súdu   nič   nezmenilo.   Prieťahy v konaní pretrvávajú naďalej (...).“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 49/96 porušil základné právo sťažovateľa JUDr. G. G., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému   súdu   Bratislava   I.   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 49/96 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi JUDr. G. G. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000.000,- Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I.   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania k rukám JUDr. R. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 3213/02 z 27. decembra 2006 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 23. januára 2007.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných vo veci uviedol:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doučenej ústavnej sťažnosti, súhlasím s tým, aby (...) Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (...).

Dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ využil možnosť v súlade so zák. č. 757/2004 Z. z. v platnom znení a podal sťažnosť na prieťahy v konaní na Okresný súd   Bratislava   I.   Sťažnostný   spis   je   vedený   pod   Spr.   3213/02   a jeho   sťažnosť   bola hodnotená ako dôvodná. (...)

Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.   9   C   49/1996   predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi   v konaní.   V oddelení 9 C v súlade s Občianskym súdnym poriadkom sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí. Vo veci už bol konštatovaný prieťah v konaní.

S poukazom   na   uvedené   si   dovoľujeme   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo veci vybavovaných v oddelení 9 C. V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   navrhujeme   aby   ÚS   SR   nepriznal sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   z dôvodu,   že   vo   veci   bol   stanovený   termín pojednávania a v súčasnosti sa vykonáva znalecké dokazovanie. (...)“.

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„(...) oznamujem, že súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu. (...)

Vo svojom vyjadrení zo dňa 27. decembra 2006 (...) Okresný súd Bratislava I. ako porušovateľ   priznal   prieťahy   v konaní   vedenom   pod   č.   9   C   49/1996.   Napriek   tomuto konštatovaniu   porušovateľ   v závere   svojho   vyjadrenia   navrhuje   nepriznať   sťažovateľovi finančné   zadosťučinenie   z dôvodu,   že   vo   veci   bol   stanovený   termín   pojednávania a v súčasnosti   sa   vykonáva   znalecké   dokazovanie.   Tieto   skutočnosti   však   nie   je   možné považovať za dôvod nepriznania finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ   na   svojej   sťažnosti   naďalej   trvá   v celom   rozsahu.   Ako   to   vyplýva aj z vyjadrenia   samotného   porušovateľa   sú   výčitky   sťažovateľa   ku   priebehu   konania vedeného   porušovateľom   pod   č.   9   C   49/1996   opodstatnené.   Požadované   finančné zadosťučinenie,   ktoré   navrhuje   porušovateľ   sťažovateľovi   nepriznať,   je   primerané. Vzhľadom na okolnosti prípadu ho možno považovať za mierne.

Sťažovateľ   sa   v predmetnom   konaní   vedenom   porušovateľom   domáha   doriešenia jeho   odškodnenia   z pracovného   úrazu.   Vzhľadom   na   desať   rokov   trvajúce   prieťahy v súdnom konaní   stratil   vieru   v správne   a spravodlivé   rozhodnutie   súdu   a najmä   v to, že sa rozhodnutia vôbec niekedy dočká. Počas týchto dlhých rokov žije v právnej a s tým spojenej ekonomickej neistote. Je pochopiteľné, že sa cíti byť zdĺhavým postupom súdu dotknutý.   V predmetnom   konaní   sa   rozhoduje   o veci,   ktorá   sa   ho   osobne   týka,   ide o odškodnenie pracovného úrazu, v dôsledku ktorého sa podstatne zhoršil jeho zdravotný stav a tým aj spôsob a kvalita jeho života.

Vzhľadom   na   prieťahy   v konaní   nadobudol   pocit,   že   jeho   žaloba   je   pre   súd nepodstatná.   Porušovateľ   svojim   postupom   zničil   vieru   sťažovateľa   v silu   zákona, spravodlivosť   súdnych   rozhodnutí   a dostupnosť   súdov.   Prieťahy   v konaní   negatívne ovplyvnili aj každodenný život sťažovateľa, keďže v prípade, ak by sa jeho nároku vyhovelo v primeranom čase po podaní žaloby, mal by dnes iný život a životnú pohodu. Finančné zadosťučinenie je opodstatnené a preto sťažovateľ naďalej požaduje jeho priznanie.“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods.   2   ústavy. Jej prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť I. senát ústavného súdu, pretože v roku 2006 a v roku 2007 v súlade s rozvrhom práce na tieto roky bol sudca spravodajca Juraj Horváth   členom   I. senátu   ústavného   súdu.   Plénum   ústavného   súdu   28.   februára   2007 Rozvrhom   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   rok   2007   sp. zn.   Spr 140/07 rozhodlo, že s účinnosťou od 28. februára 2007 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom   II. senátu   ústavného   súdu.   Plénum   ústavného   súdu   zároveň   rozhodlo,   že   veci, v ktorých   je sudcom   spravodajcom Juraj Horváth, sa prerokúvajú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

5.   Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a z   obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 49/96:

- 7. marec 1996 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa o zaplatenie 198 411 Sk z dôvodu   neúplného odškodnenia   služobného úrazu proti   odporcovi   Ministerstvu   vnútra Slovenskej republiky, B. (ďalej len „odporca“), za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S., a. s., N. (ďalej len „vedľajší účastník“),

- 12.   marec   1996   –   okresný   súd   doručoval   návrh   sťažovateľa   na   vyjadrenie   odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi,

- 8. august 1996 – sťažovateľ upravil petit pôvodného návrhu zo 7. marca 1996 (zmena výšky požadovanej finančnej sumy v dôsledku aktuálnej právnej úpravy z mája 1996),

- 18.   marec   1997   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   a vedľajšieho   účastníka   bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu potreby doplnenia dokazovania,

- 19. november 1997 – okresný súd uznesením zastavil konanie s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia vec odstúpi odporcovi na konanie a rozhodnutie ako vecne príslušnému orgánu,

- 5. december 1997 – odporca sa odvolal proti uzneseniu o zastavení konania,

- 10.   december   1997   –   okresný   súd   doručoval   odvolanie   odporcu   sťažovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi konania na vyjadrenie,

- 23. január 1998 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   na rozhodnutie o opravnom prostriedku   odporcu,   ktorý   29. mája 1998 uznesením č. k. 18 Co 20/98-32 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil 6. júla 1998 na ďalšie konanie,

- 15. júl 1998 – okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania a vedľajšiemu účastníkovi (prevzali 3. augusta 1998),

- 15.   december   1999   –   odporca   ospravedlnil   neúčasť   svoju   aj   svojho   zástupcu na pojednávaní 16. decembra 1999 z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti,

- 16. december 1999 – pojednávanie bolo po vyjadreniach právneho zástupcu sťažovateľa a vedľajšieho   účastníka   odročené   na   27.   január   2000,   okresný   súd   uložil   právnemu zástupcovi sťažovateľa predložiť listinné dôkazy uvedené v rozhodnutí krajského súdu,

- 27. január 2000 – po vyjadreniach účastníkov a vedľajšieho účastníka bolo pojednávanie odročeného na neurčito,

- 17. jún 2002 – okresný súd uznesením ustanovil v konaní znalca z odboru ekonomika Doc. J. B. (ďalej len „znalec“), zároveň uložil sťažovateľovi a odporcovi zložiť preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku,

- 20. júl 2002 – uznesenie, ktorým okresný súd ustanovil znalca nadobudlo právoplatnosť,

- 30. december 2002 – znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,

- 19.   september   2003   –   vedľajší   účastník   ospravedlnil   neúčasť   svojho   zástupcu na pojednávaní nariadenom na 23. september 2003,

- 23. september 2003 – po vyjadreniach účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na neurčito   z dôvodu   potreby   špecifikovania   nárokov   sťažovateľa   na   náhradu   za   stratu na jeho zárobku za obdobie od 1. januára 1996 až do 31. decembra 2002,

- 3. august 2004 – okresný súd doručoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka sťažovateľovi a odporcovi,

- 13. september 2004 – okresnému súdu bolo opätovne doručené vyjadrenie sťažovateľa k podaniu vedľajšieho účastníka,

- 9. január 2006 – vedľajší účastník oznámil okresnému súdu vystúpenie z konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu,

- 13.   január   2006   –   okresný   súd   doručoval   oznámenie   vedľajšieho   účastníka   o jeho vystúpení z konania odporcovi a sťažovateľovi,

- 2. marec 2006 – po vyjadreniach sťažovateľa, odporcu, znalca a vedľajšieho účastníka bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   za   účelom   doplnenia   dokazovania   znaleckým dokazovaním,

- 27.   október   2006   –   okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru ekonómia a manažment Ing. L. R. (ďalej len „znalec č. 2“), uznesenie doručoval účastníkom   a vedľajšiemu   účastníkovi   konania,   taktiež   žiadal   vedľajšieho   účastníka o zaslanie   rozpisu   a podrobného   vyčíslenia   všetkých   plnení   poskytnutých   sťažovateľovi z dôvodu úrazovej renty za obdobie od 1. decembra 1992 až dosiaľ.

Spis   sa   od   27.   februára   2007   nachádza   u znalca   č.   2   za   účelom   vypracovania znaleckého posudku.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05, I. ÚS 232/06).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   49/96   došlo   k   porušeniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je nárok na zaplatenie finančnej čiastky z dôvodu neúplného odškodnenia služobného úrazu, t. j. vec, ktorá má dopad na výšku životnej úrovne sťažovateľa (jeho príjem) a ktorej povaha si preto vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu, aby bol naplnený účel súdneho konania, čo   okrem   iného   znamená,   že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie   prerokovaná   a skončená   [§   100   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)]   a aby   sa čo najskôr   odstránil   stav právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so žiadosťou   o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že označené konanie okresného   súdu   vykazuje   určitý   stupeň   zložitosti,   o čom   svedčí   skutočnosť,   že   bolo opakovane nariadené znalecké dokazovanie, ktoré mohlo mať a aj malo vplyv na doterajšiu dĺžku označeného konania.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   označeného občianskoprávneho   konania   je   náhrada   škody   spôsobenej ublížením   na   zdraví,   t. j.   vec, ktorej povaha (spor o existenciu nárokov, ktoré môžu byť zdrojom príjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup   tak,   aby vec   bola čo   najrýchlejšie   prerokovaná   a skončená   (§   100   ods.   1   OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).

2. Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadne   závažné   skutočnosti,   z ktorých   by   bolo   možné   vyvodiť,   že   sťažovateľ   prispel k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd vo veci vykonal nespočetné úkony, ktoré však neviedli k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Postup okresného súdu zhodnotil ústavný súd ako neefektívny.

Celková doba neefektívnej činnosti okresného súdu podľa názoru ústavného súdu je viac ako 8 rokov. Okresný súd totižto robil úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že v poradí druhé znalecké dokazovanie začalo až 27. februára 2007, t. j. takmer 11 rokov od podania návrhu na začatie konania (prvé bolo nariadené v roku 2002, t. j. viac ako šesť rokov od začatia konania).

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z dôvodu   odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 23. januára 1998 do 6. júla 1998) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako je to uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk, ktorého   primeranosť   odôvodnil   dlhotrvajúcimi   prieťahmi   v   konaní,   právnou   neistotou, v ktorej   sa   počas   konania   nachádza   a „hlavne   s poukazom   na   nedoriešenie   môjho odškodnenia za pracovný úraz“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   dlhodobú nečinnosť okresného súdu, celkovú dĺžku konania, ako aj s prihliadnutím na povahu veci pred všeobecným súdom a jeho význam pre sťažovateľa považuje za primerané v sume 220 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   za   tri   úkony právnej   služby   (príprava   a prevzatie   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu z 5. októbra   2006   a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu z 23. januára 2007). Za dva úkony uskutočnené v roku 2006 patrí odmena v sume dvakrát 2 730 Sk a režijný paušál dvakrát 164 Sk a za jeden úkon uskutočnený v roku 2007 patrí odmena v sume 2 970 Sk a režijný paušál 178 Sk (§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 8 936 Sk.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   tak,   ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007