znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 34/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa,ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. d) Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozhodnutiami   Okresného   súdu   Galanta,Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola23. decembra   2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorounamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2ods. 2, čl. 50 ods. 3 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6ods. 1, 2 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“)   rozhodnutiami   Okresného   súdu   Galanta,   Krajského   súdu   v   Trnavea Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia súdov“) v jehotrestnej veci.

2. Sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala náležitosti ustanovené v § 20zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“).   Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľv navrhovanom   petite   sťažnosti   nijako   neoznačil/nekonkretizoval   napadnuté   rozhodnutiasúdov,   pričom   sťažnosť   bola   vypracovaná   a   podpísaná   advokátom   JUDr. ĽudovítomŠtanglovičom.

3. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúceochranu   svojich   základných práv   a slobôd sú zastúpené   advokátom.   Ustanovenie §   20zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákonao ústavnom súde. Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit, čo znamená, že ústavný súdrozhoduje len o porušení tých práv a slobôd a voči tým rozhodnutiam všeobecných súdov,ktoré   navrhovateľ   uvádza   v   petite   sťažnosti.   Označenie   základných   práv   a   slobôda jednotlivých   rozhodnutí   všeobecných   súdov,   ktoré   sťažovateľ   uviedol   v   jednotlivýchbodoch odôvodnenia sťažnosti, ústavný súd považuje za súčasť argumentácie sťažovateľa,ktorá   však   v   prípade,   že   nebola   premietnutá   do   petitu   sťažnosti,   nie   je   predmetomrozhodovania   ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   (podobneIII. ÚS 119/03).

4. Ústavný súd má v ústave a zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostínávrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Ažna výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

5. V súvislosti s – v bode 2 in fine – uvedenými nedostatkami (v kontexte s bodom 3a 4) ústavný súd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýpostup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom   apublikovaná   judikatúra,   z   ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzujenedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010,II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislostiústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa§ 18   ods.   2   zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákonač. 455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

6. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľakonštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavoua zákonom o ústavnom súde (body 2, 3 a 4), že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2015