SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 34/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,
, zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa,ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. d) Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Galanta,Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola23. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2ods. 2, čl. 50 ods. 3 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6ods. 1, 2 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Galanta, Krajského súdu v Trnavea Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia súdov“) v jehotrestnej veci.
2. Sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala náležitosti ustanovené v § 20zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd zistil, že sťažovateľv navrhovanom petite sťažnosti nijako neoznačil/nekonkretizoval napadnuté rozhodnutiasúdov, pričom sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná advokátom JUDr. ĽudovítomŠtanglovičom.
3. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúceochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákonao ústavnom súde. Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit, čo znamená, že ústavný súdrozhoduje len o porušení tých práv a slobôd a voči tým rozhodnutiam všeobecných súdov,ktoré navrhovateľ uvádza v petite sťažnosti. Označenie základných práv a slobôda jednotlivých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sťažovateľ uviedol v jednotlivýchbodoch odôvodnenia sťažnosti, ústavný súd považuje za súčasť argumentácie sťažovateľa,ktorá však v prípade, že nebola premietnutá do petitu sťažnosti, nie je predmetomrozhodovania ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (podobneIII. ÚS 119/03).
4. Ústavný súd má v ústave a zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostínávrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Ažna výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
5. V súvislosti s – v bode 2 in fine – uvedenými nedostatkami (v kontexte s bodom 3a 4) ústavný súd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýpostup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom apublikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzujenedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010,II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislostiústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
6. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľakonštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavoua zákonom o ústavnom súde (body 2, 3 a 4), že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2015