znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 34/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 76/10 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2010 doručená sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného   práva na inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 76/10 (ďalej aj „postup generálnej prokuratúry“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia vyšetrovateľa   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva v Považskej Bystrici ČVS: ORP-395/OdV-PB-2007 z 13. augusta 2007 trestne stíhaný   pre   zločin   ublíženia   na   zdraví   podľa   §   155   ods.   1   Trestného   zákona   a   prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Opatrením prezidenta Policajného zboru č. p. PPZ-31-21/BOK-Z-2007 z 23. augusta 2007 bola určená výberová vecná príslušnosť v uvedenej trestnej veci vyšetrovateľa Policajného zboru odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Na základe uznesenia   povereného   príslušníka   Policajného   zboru   oddelenia   skráteného   vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva v Považskej Bystrici ČVS: ORP-1096/OSV-PB-2007   z 30.   októbra   2007   je   sťažovateľ   trestne   stíhaný   pre prečin výtržníctva   podľa   §   364   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona.   Uznesením   vyšetrovateľa Policajného   zboru   odboru   Západ   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite   Prezídia Policajného zboru ČVS: PPZ-28/BOK-Z-2007 z 29. novembra 2007 boli uvedené trestné veci spojené na spoločné konanie.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ,,... podaniami z 3. apríla 2010, 19. apríla 2010 a 24. apríla 2010 som žiadal podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku o odňatie veci a jej prikázanie inej súčasti PZ. O podaniach z 3. apríla 2010 a 19. apríla 2010 bolo rozhodnuté uznesením riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru ČVS:   PPZ-111/BOK-Z-2008   z 10.   mája   2010   o neodňatí   veci   (ďalej   len  ,,uznesenie o neodňatí veci“). O podaní z 24. apríla 2010 nebolo rozhodnuté vôbec. Návrhom z 15. júla 2010 na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku som sa domáhal zrušenia uznesenia o neodňatí   veci   pre   porušenie   zákona,   ktoré   predchádzalo   jeho   vydaniu   a z dôvodu,   že o podaniach   nerozhodol   príslušný   orgán.   Upovedomením   sp.   zn.   XV/2   Pz   76/10 z 10. augusta 2010 mi bolo generálnou prokuratúrou oznámené, že sa o porušenie zákona nejedná.   Vybavenie   návrhu   z 15.   júla   2010   upovedomením   z 10.   augusta   2010   som podnetom zo 14. augusta 2010 podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre napadol na generálnej   prokuratúre,   pričom   som   argumentoval   nepríslušnosťou   prokurátorky generálnej prokuratúry na konanie podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku a keďže táto nepríslušná prokurátorka podstatu návrhu z 15. júla 2010 zrejme nepochopila, opakovane a detailnejšie som rozviedol, že som žiadal o odňatie veci policajnej súčasti, pričom celý Úrad boja proti organizovanej kriminalite je jednou súčasťou Policajného zboru, a teda o tzv. delegácii nemohol rozhodnúť riaditeľ tejto policajnej súčasti ale výlučne prezident Policajného zboru, čomu korešponduje aj zaužívaná aplikačná prax. Záver, že nerozhodol orgán príslušný na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku, teda z povahy veci prezident Policajného zboru, je nesporne závažným porušením zákona. Opakovaný podnet zo   14.   augusta   2010   bol   vybavený   v zastúpení   generálneho   prokurátora   riaditeľkou organizačného a kontrolného odboru upovedomením sp. zn. XV/2 PZ 96/10 z 23. septembra 2010 so záverom, že lehota na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku už uplynula a môj opakovaný podnet zo 14. augusta 2010 bol ako nedôvodný odložený.“

4. Porušenie označených práv postupom generálnej prokuratúry sťažovateľ zhrnul takto: ,,Vybavením návrhu z 15. júla 2010 upovedomením z 10. augusta 2010, teda návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku nepríslušnou prokurátorkou v rozpore s Trestným poriadkom došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nezákonným vybavením návrhu z 15. júla 2010 nepríslušnou prokurátorkou došlo zároveň ku skráteniu a zmeškaniu lehoty, v ktorej sa týmto podaním mohol zaoberať generálny   prokurátor.   Ako   priamo   vyplýva   z upovedomenia   z 23.   septembra   2010 o vybavení opakovaného podnetu zo 14. augusta 2010, môj návrh z 15. júla 2010 sa doručil oprávnenej osobe podľa Trestného poriadku, teda generálnemu prokurátorovi zastúpenému riaditeľkou organizačného a kontrolného odboru až po lehote, v ktorej o ňom mohlo byť v súlade so zákonom rozhodované. Nakoľko som návrh z 15. júla 2010 podával v súlade s Trestným   poriadkom   a v stanovenej   lehote,   nezákonným   postupom   prokurátorky generálnej prokuratúry došlo k úplnému odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), čím bolo zároveň porušené aj moje právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neodstúpením návrhu z 15. júla 2010 na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálnemu prokurátorovi ako príslušnému orgánu na vybavenie tohto návrhu došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu a na obhajobu.“

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie   a následne   nálezom   rozhodol   tak,   že   postupom   generálnej   prokuratúry   boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy. Zároveň žiadal, aby ústavný   súd   zakázal   generálnej   prokuratúre   pokračovať   v porušovaní   jeho   označených základných práv, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

8. Z upovedomenia prokurátorky generálnej prokuratúry z 10. augusta 2010 vyplýva že   žiadosti   sťažovateľa   o zrušenie   uznesenia   o neodňatí   veci   nebolo   vyhovené   z týchto dôvodov: „Zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní v zmysle § 363 ods. 1 Trestného   poriadku   je   mimoriadnym   opravným   prostriedkom,   ktorý   môže   generálny prokurátor   použiť   len   v prípade   zistenia   zásadného   porušenia   zákona,   keď   nápravu nemožno zabezpečiť inými prostriedkami dozoru prokurátora. V prípade Vami napádaného právoplatného   rozhodnutia   o neodňatí   veci   sa   však   o takéto   porušenie   zákona   nejedná, preto Vás v zmysle § 365 ods. 1 Trestného poriadku upovedomujem o tom, že generálny prokurátor Vášmu návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku nevyhovel.“

9. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

10. Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a   k   dôkazom   o   nich,   má   však   právo   odoprieť   vypovedať.   Môže   uvádzať   okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace   na   jeho   obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas   úkonov   vykonávaných   orgánom   činným   v   trestnom   konaní   alebo   súdom.  

Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o   vine   a   treste   predseda   senátu   najskôr   prezrie   z toho   hľadiska,   či   pre   ďalšie   konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. Podľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Rovnakú právomoc zaručuje § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku samosudcovi po preskúmaní obžaloby.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že   boli   porušené   ustanovenia,   ktorými   sa   má   zabezpečiť   objasnenie   veci   alebo   právo obhajoby.

11. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa po podaní obžaloby, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou,   v   ktorých   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj právnych   okolností   daného   prípadu   vrátane   zákonnosti   a   ústavnosti   postupu   orgánov prípravného konania. Sťažovateľ teda   realizáciou   svojho práva   na obhajobu v priebehu trestného   konania   vedeného   proti   nemu   má   možnosť   účinným   spôsobom   namietať porušenie svojich v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 101/2010).

12.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   pri   jej   predbežnom   prerokovaní neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011