znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 34/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/206/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. decembra   2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/206/2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako žalobca v občianskoprávnej veci pred okresným súdom.

„Žaloba bola podaná dňa 03. 09. 2008 na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 10   C/206/2008,   ktorou   sú   zažalovaní   vyšetrovateľ   a   dozorujúca   prokurátorka   -   ktorí nepoznajú zákony a zmarili spôsobom v rozpore so zákonom VYŠETROVANIE proti zákonu o bytoch a nebytových priestoroch č. 182/1993 Zb...

Zákonná sudkyňa v ROZPORE SO ZÁKONOM odmieta od... pracovníka správcu... vyžiadať tri listy vlastníctva bytov, keďže jeho podpisy v prezenčnej listine sú tri, pritom všetci vedia, že nevlastní v danom bytovom dome ani jeden.“

2. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia:„II.A.   Okresný   súd   Bratislava   II   porušuje   čl.   6   ods.   1   dohovoru   -   PRÁVO   NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE, D. B.

II.B. Okresný súd - Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 10.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, inak musí zaplatiť úroky z omeškania 17,6 % z dlžnej sumy do zaplatenia.

II.C.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   II konať bez ďalších prieťahov a obštrukcií, musí vec 10 C/206/08 ukončiť v lehote 30 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

3. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom a svoju žiadosť odôvodnil tým, že „... bude úspešný, sťažnosť je dôvodná a nemá peniaze na advokáta“.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný   súd.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Z obsahu sťažnosti i navrhovaného petitu je zrejmé, že sťažovateľ namieta jednak prieťahy v konaní okresného súdu pod sp. zn. 10 C/206/2008 (pozri bod 2 – navrhovaný petit v bode II.C) a jednak právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.A

K namietaným prieťahom

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

7. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01,   I.   ÚS   66/02, I. ÚS 154/03,   IV.   ÚS   147/04,   IV.   ÚS   221/05).   V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

12.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh,   ako   aj   z   veci   prerokovávanej   pred ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 179/09 zistil, že sťažovateľ podal 3. septembra 2008 okresnému   súdu   žalobu   o   ochranu   osobnosti   a   náhradu   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C/206/2008.

13.   Na   základe   uvedeného   (bod   11   a 12)   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti odmietnuť   aj   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť,   keďže   doterajšia   celková   dĺžka posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   10   C/206/08   dosiahla   len 16 mesiacov. Doterajšia dĺžka konania (16 mesiacov) zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   10   C/206/08   bolo   možné   pokladať   za   konanie   so zbytočnými   prieťahmi,   resp.   nepostačuje   na   prijatie   záveru,   že   by   kratšie   prieťahy dosahovali takú intenzitu, aby ich bolo možné označiť za zbytočné.

II.B

K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru)

14. V súvislosti s namietaným porušením čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) je sťažnosť zmätočná. Sťažovateľ v tejto časti sťažnosť odôvodnil iba tým, že sudkyňa odmieta vykonať dôkazy ním navrhované (vyžiadanie troch listov vlastníctva).

15.   Aj   keby   bola   pravda,   že   okresný   súd   nevykonal   navrhované   dôkazy sťažovateľom, ústavný súd musí konštatovať, že nemá právomoc prikazovať v právoplatne neskončenej veci okresnému súdu, aké dôkazy má, alebo nemá vykonať. Proti takémuto postupu okresného súdu sa sťažovateľ môže brániť tak v samotnom prebiehajúcom konaní, ako aj v rámci opravných prostriedkov (riadnych či mimoriadnych).

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj v prípade pravdivosti tvrdení sťažovateľa (body 1, 14) by bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj v tejto časti, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

17. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010