SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 34/05-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Márie Sisákovej, K., zastúpenej advokátkou JUDr. J. K., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Správy katastra Košice v konaní vedenom pod sp. zn. X 77/2000 a „vo vzťahu k (dedičskému) rozhodnutiu Štátneho notárstva v Košiciach D 328/68-8, zo dňa 28. 3. 1968, pokiaľ ide o neúplný zápis vlastníckych práv k parcelám súboru E, č. 547 a 548, pzkn. vl. č. 609, k. ú. P. (pol. vz. 14/92)“ a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Márie Sisákovej o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2005 doručená sťažnosť Márie Sisákovej, K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Správy katastra Košice v konaní vedenom pod sp. zn. X 77/2000 a „vo vzťahu k (dedičskému) rozhodnutiu Štátneho notárstva v Košiciach D 328/68-8, zo dňa 28. 3. 1968, pokiaľ ide o neúplný zápis vlastníckych práv k parcelám súboru E, č. 547 a 548, pzkn. vl. č. 609, k. ú. P. (pol. vz. 14/92)“.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „Ako vyplýva z výpisu LV č. 1646, k. ú. B. pri K. som jedna zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, parc. č. 674/4, orná pôda, o výmere 3 ha 88 á 83 m2 a to podielom v 1/3-ne k celku.
Na základe nesprávneho zápisu cit. parcely č. 674/4 do LV č. 1646 v k. ú. B., bolo začaté (dňa 2. 7. 01) katastrálne konanie podľa § 59, ods. 3, zákona NR SR č. 162/95 Z. z., o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.
Naposledy mi v tejto veci bola zaslaná (aj) výzva Správou katastra Košice, (zo dňa 16. 7. 04) aby som sa vyjadrila v katastrálnom konaní o oprave chyby týkajúcej sa nesprávnej výmery parcely súboru E, č. 674/4, zapísanej na LV č. 1646, k. ú. B. (Pripomínam, že to som urobila ešte predtým a to prvýkrát dňa 16. 7. 01 a druhýkrát dňa 27. 8. 01).
Totiž pri prešetrovaní zmien údajov katastra bolo zistené, že v r. 1984, bolo zapísané vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 12007/62, zo dňa 6. 7. 1964, ktoré vydal Okresný národný výbor, odbor výstavby v Košiciach (právoplatnosť nadobudlo dňa 12. 11. 1964), na základe ktorého bol z parcely č. 674/4 vyvlastnený diel o výmere 4 254 m2.
I vzdor tomu však bol v r. 1995 založený LV č. 1646, k. ú. B. na parcelu súboru E, č. 674/4 s výmerou 3 ha 88 á 83 m2, na základe zápisu registra pôvodného stavu, z čoho vyplýva, že z cit. parcely nebol odpočítaný vyvlastnený diel 4 254 m2, kde táto nehodnoverne skutočnosť zbytočne komplikuje ďalšie súvzťažné vzťahy v konaniach, ktoré sú z toho odvodzované.
Aj keď Správa katastra Košice navrhla v cit. výzve opraviť v katastrálnom operáte bez vplyvu na vznik, zmenu a zánik vlastníckych práv na LV č. 1646, k. ú. B., kde (mimo iného) z parcely súboru E, č. 674/4, z pôvodnej výmery 3 ha 88 á 83 m2 odpočítala vyvlastnený diel 4 254 m2 a uviedla novú správnu výmeru 3 ha 46 á 29 m2, avšak od tej doby rozhodnutie o tom nevydala.
Z uvedeného vyplýva, že od vyvlastnenia cit. dielu 4 254 m2, z parcely č. 674/4 (s právoplatnosťou od 12. 11. 1964) do začiatku konania v tejto veci vôbec (dňa 2. 7. 01) uplynulo vyše 36 rokov, kým od tohto započatého konania od kedy sa v ňom začalo pokračovať znovu (16. 7. 04) uplynulo ďalších viac ako 3 roky, pritom od tej doby už doposiaľ uplynulo ďalších vyše 6 mesiacov, čo nesporne poukazuje na zbytočné nadmerné prieťahy v konaní, keď predmetná vec od r. 1964 nie je žiaľ ani dodnes právoplatne ukončená.
Podobne nie je o nič lepšia situácia ani v časti zápisov mojich vlastníckych práv (na SK KE) k nehnuteľnostiam v k. ú. P. (pznkn. vl. č. 609), parc. č. 547, roľa o výmere 2 733 m2 a parc. č. 548, roľa o výmere 4 445 m2, z výmery ktorých som po mojej neb. matke M. V. r. N. z P. zdedila na základe (právoplatného) rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach v r. 1968 (mimo iného) ako podiely z týchto parciel v celosti v pomere k celku v 3/15-nach, inak bez náhrady ustupujúcim dedičom, čo nebolo doposiaľ v KN ani po viac ako 36-tich rokoch aj napriek niekoľko násobným (osobným) iniciatívam právoplatne realizované. Toto moje tvrdenie uhodnoverňujem svojím posledným listom doručeným SK KE dňa 27. 1. 05, z ktorého vyplýva, že aj naďalej pretrvávajú rozdiely v knihovaní vlastníckych práv (dedičov) k cit. nehnuteľnostiam v k. ú. P. a to u parc. č. 547 na výmere 768 m2 a u parcely č. 548 na výmere 1 176 m2 (vo vzťahu k LV č. 537, pzkn. vl. č. 609) a to aj napriek signalizovaným dôsledkom pre zbytočné prieťahy v konaní podľa čl. 48, ods. 2 Ústavy SR, kde cit. rozdiely neboli odstránené od r. 1968 žiaľ ani dodnes.
Z uvedených dôvodov pre evidentne dlhodobo neudržateľné prieťahy v konaní pri vykazovaní nesprávnej výmery ornej pôdy v k. ú. B. (rozdielom o 4 254 m2 vo veci sp. zn. č. X 77/2000-IV) a pri nerealizovaní časti vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v k. ú. P., parc. č. 547 (kde sa javí rozdiel 768 m2) a u parcely č. 548 (kde sa javí rozdiel 1 176 m2), v rámci ktorých rozdielov nebol zapísaný ani môj podiel 3/15-tin k celku podľa právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach, na SK KE navrhujem, aby ÚS SR moju sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní prijal svojím uznesením podľa zákona č. 38/1993 Z. z., na ďalšie konanie a po uhodnovernení mojich tvrdení, aby v predmetnej veci nálezom rozhodol takto:
1) Správa katastra Košice v konaní vedenom pod sp. zn. č. X 77/2000 a vo vzťahu k (dedičskému) rozhodnutiu Štátneho notárstva v Košiciach D 328/68-8, zo dňa 28. 3. 1968, pokiaľ ide o neúplný zápis vlastníckych práv k parcelám súboru E, č. 547 a 548, pzkn. vl. č. 609, k. ú. P. (pol. vz. 14/92), porušila právo Márii Sisákovej na prerokovanie (jej) veci bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48, ods. 2 Ústavy SR.
2) Správe katastra Košice prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. č. X 77/2000 a vo veci vedenej pod pol. vz. 14/92, konal bez zbytočných prieťahov.
3) Márii Sisákovej priznáva finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 Ústavy SR vo výške 80.000.- Sk, za obidve doposiaľ dlhodobo neuzatvorené prípravy k dotknutým nehnuteľnostiam.
4) Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľke priznané finančné zadosťučinenie a nahradiť jej trovy právnych služieb 5.302.- Sk, na účet advokátky JUDr. J. K.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 90/03).
Predmetom sťažnosti je namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy. In concreto ide o namietané dlhodobé prieťahy Správy katastra Košice v konaní vedenom pod sp. zn. X 77/2000 a „vo vzťahu k (dedičskému) rozhodnutiu Štátneho notárstva v Košiciach D 328/68-8, zo dňa 28. 3. 1968, pokiaľ ide o neúplný zápis vlastníckych práv k parcelám súboru E, č. 547 a 548, pzkn. vl. č. 609, k. ú. P. (pol. vz. 14/92)“.
Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení zákona č. 424/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Ústavný súd konštatuje, že žaloba (konanie) proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo do nášho právneho poriadku zavedené od 1. januára 2003, je súčasťou správneho súdnictva, v ktorom konajú všeobecné súdy (v danom prípade je to krajský súd). Sťažovateľka má v správnom súdnictve podľa citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie namietala predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.
Vzhľadom na uvedené dôvody bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. marca 2005