znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 34/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Márie Sisákovej, K., zastúpenej advokátkou JUDr. J. K., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Správy   katastra   Košice   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   X   77/2000 a   „vo   vzťahu   k   (dedičskému)   rozhodnutiu   Štátneho notárstva   v Košiciach   D   328/68-8,   zo   dňa   28.   3.   1968,   pokiaľ   ide   o neúplný   zápis vlastníckych práv k parcelám súboru E, č. 547 a 548, pzkn. vl. č. 609, k. ú. P. (pol. vz. 14/92)“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Márie Sisákovej   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2005 doručená sťažnosť Márie Sisákovej, K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Správy katastra Košice v konaní vedenom pod sp. zn. X 77/2000 a „vo vzťahu k (dedičskému) rozhodnutiu Štátneho notárstva   v Košiciach   D   328/68-8,   zo   dňa   28.   3.   1968,   pokiaľ   ide   o neúplný   zápis vlastníckych práv k parcelám súboru E, č. 547 a 548, pzkn. vl. č. 609, k. ú. P. (pol. vz. 14/92)“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „Ako vyplýva z výpisu LV č. 1646, k. ú. B. pri K. som jedna zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, parc. č. 674/4, orná pôda, o výmere 3 ha 88 á 83 m2 a to podielom v 1/3-ne k celku.

Na základe nesprávneho zápisu cit. parcely č. 674/4 do LV č. 1646 v k. ú. B., bolo začaté (dňa 2. 7. 01) katastrálne konanie podľa § 59, ods. 3, zákona NR SR č. 162/95 Z. z., o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

Naposledy mi v tejto veci bola zaslaná (aj) výzva Správou katastra Košice, (zo dňa 16.   7.   04)   aby   som   sa   vyjadrila   v katastrálnom   konaní   o oprave   chyby   týkajúcej   sa nesprávnej   výmery   parcely   súboru   E,   č.   674/4,   zapísanej   na   LV   č.   1646,   k.   ú.   B. (Pripomínam, že to som urobila ešte predtým a to prvýkrát dňa 16. 7. 01 a druhýkrát dňa 27. 8. 01).

Totiž pri prešetrovaní zmien údajov katastra bolo zistené, že v r. 1984, bolo zapísané vyvlastňovacie   rozhodnutie   č.   Výst.   12007/62,   zo   dňa   6.   7.   1964,   ktoré   vydal   Okresný národný výbor, odbor výstavby v Košiciach (právoplatnosť nadobudlo dňa 12. 11. 1964), na základe ktorého bol z parcely č. 674/4 vyvlastnený diel o výmere 4 254 m2.

I vzdor tomu však bol v r. 1995 založený LV č. 1646, k. ú. B. na parcelu súboru E, č. 674/4 s výmerou 3 ha 88 á 83 m2, na základe zápisu registra pôvodného stavu, z čoho vyplýva, že z cit. parcely nebol odpočítaný vyvlastnený diel 4 254 m2, kde táto nehodnoverne skutočnosť   zbytočne   komplikuje   ďalšie   súvzťažné   vzťahy   v konaniach,   ktoré   sú   z toho odvodzované.

Aj keď Správa katastra Košice navrhla v cit. výzve opraviť v katastrálnom operáte bez vplyvu na vznik, zmenu a zánik vlastníckych práv na LV č. 1646, k. ú. B., kde (mimo iného)   z parcely   súboru   E,   č.   674/4,   z pôvodnej   výmery   3   ha   88   á   83   m2 odpočítala vyvlastnený diel 4 254 m2 a uviedla novú správnu výmeru 3 ha 46 á 29 m2, avšak od tej doby rozhodnutie o tom nevydala.

Z uvedeného   vyplýva,   že   od   vyvlastnenia   cit.   dielu   4   254   m2,   z parcely   č.   674/4 (s právoplatnosťou od 12. 11. 1964) do začiatku konania v tejto veci vôbec (dňa 2. 7. 01) uplynulo   vyše   36   rokov,   kým   od   tohto   započatého   konania   od   kedy   sa   v ňom   začalo pokračovať znovu (16. 7. 04) uplynulo ďalších viac ako 3 roky, pritom od tej doby už doposiaľ uplynulo ďalších vyše 6 mesiacov, čo nesporne poukazuje na zbytočné nadmerné prieťahy   v konaní,   keď   predmetná   vec   od   r.   1964   nie   je   žiaľ   ani   dodnes   právoplatne ukončená.

Podobne nie je o nič lepšia situácia ani v časti zápisov mojich vlastníckych práv (na SK KE) k nehnuteľnostiam v k. ú. P. (pznkn. vl. č. 609), parc. č. 547, roľa o výmere 2 733 m2 a parc. č. 548, roľa o výmere 4 445 m2, z výmery ktorých som po mojej neb. matke M. V. r. N. z P. zdedila na základe (právoplatného) rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach v r. 1968 (mimo iného) ako podiely z týchto parciel v celosti v pomere k celku v 3/15-nach, inak bez náhrady ustupujúcim dedičom, čo nebolo doposiaľ v KN ani po viac ako 36-tich rokoch aj napriek niekoľko násobným (osobným) iniciatívam právoplatne realizované. Toto moje tvrdenie uhodnoverňujem svojím posledným listom doručeným SK KE dňa 27. 1. 05, z ktorého vyplýva, že aj naďalej pretrvávajú rozdiely v knihovaní vlastníckych práv   (dedičov)   k cit.   nehnuteľnostiam   v k.   ú.   P.   a to   u parc.   č.   547   na   výmere   768   m2 a u parcely č. 548 na výmere 1 176 m2 (vo vzťahu k LV č. 537, pzkn. vl. č. 609) a to aj napriek signalizovaným dôsledkom pre zbytočné prieťahy v konaní podľa čl. 48, ods. 2 Ústavy SR, kde cit. rozdiely neboli odstránené od r. 1968 žiaľ ani dodnes.

Z uvedených dôvodov pre evidentne dlhodobo neudržateľné prieťahy v konaní pri vykazovaní nesprávnej výmery ornej pôdy v k. ú. B. (rozdielom o 4 254 m2 vo veci sp. zn. č. X   77/2000-IV)   a pri   nerealizovaní   časti   vlastníckych   práv   k nehnuteľnostiam   v k.   ú.   P., parc. č. 547 (kde sa javí rozdiel 768 m2) a u parcely č. 548 (kde sa javí rozdiel 1 176 m2), v rámci   ktorých   rozdielov   nebol   zapísaný   ani   môj   podiel   3/15-tin   k celku   podľa právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach, na SK KE navrhujem, aby ÚS SR moju sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní prijal svojím uznesením podľa zákona č. 38/1993 Z. z., na ďalšie konanie a po uhodnovernení mojich tvrdení, aby v predmetnej veci nálezom rozhodol takto:

1) Správa katastra Košice v konaní vedenom pod sp. zn. č. X 77/2000 a vo vzťahu k (dedičskému) rozhodnutiu Štátneho notárstva v Košiciach D 328/68-8, zo dňa 28. 3. 1968, pokiaľ ide o neúplný zápis vlastníckych práv k parcelám súboru E, č. 547 a 548, pzkn. vl. č. 609, k. ú. P. (pol. vz. 14/92), porušila právo Márii Sisákovej na prerokovanie (jej) veci bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48, ods. 2 Ústavy SR.

2) Správe katastra Košice prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. č. X 77/2000 a vo veci vedenej pod pol. vz. 14/92, konal bez zbytočných prieťahov.

3) Márii Sisákovej priznáva finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 Ústavy SR vo výške   80.000.-   Sk,   za   obidve   doposiaľ   dlhodobo   neuzatvorené   prípravy   k dotknutým nehnuteľnostiam.

4) Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľke priznané finančné zadosťučinenie a nahradiť jej trovy právnych služieb 5.302.- Sk, na účet advokátky JUDr. J. K.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 90/03).

Predmetom sťažnosti je namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy. In concreto ide o namietané   dlhodobé   prieťahy   Správy   katastra   Košice   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. X 77/2000   a   „vo   vzťahu   k   (dedičskému)   rozhodnutiu   Štátneho   notárstva   v Košiciach D 328/68-8, zo dňa 28. 3. 1968, pokiaľ ide o neúplný zápis vlastníckych práv k parcelám súboru E, č. 547 a 548, pzkn. vl. č. 609, k. ú. P. (pol. vz. 14/92)“.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení zákona č. 424/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,   že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd konštatuje, že žaloba (konanie) proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo do nášho právneho poriadku zavedené od 1. januára 2003, je súčasťou správneho súdnictva,   v ktorom   konajú   všeobecné   súdy   (v   danom   prípade   je   to   krajský   súd). Sťažovateľka   má   v správnom   súdnictve   podľa   citovaného   ustanovenia   Občianskeho súdneho   poriadku   na   ochranu   svojich   základných   práv,   ktorých   porušenie   namietala predmetnou   sťažnosťou,   účinné   a dostupné   právne   prostriedky   nápravy   proti   nečinnosti orgánu verejnej správy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   meritórne   konať   a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   bolo potrebné   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2005