SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 339/2025-74
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA – ADVOKÁT s. r. o., Masarykova 2, Košice, proti postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 1D/123/2009 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 1D/123/2009 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1D/123/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e Okresný súd Spišská Nová Ves p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia 1157,52 eur na účet jeho ustanoveného právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia 1157,52 eur na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. februára 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v dedičskom konaní po poručiteľke ⬛⬛⬛⬛, zomrelej ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „poručiteľka“), v ktorom sťažovateľ vystupuje ako poručiteľkin dedič (syn zomrelej). Navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a žiada primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur.
2. Po zistení osobných, majetkových a zárobkových pomerov sťažovateľa ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 339/2025-32 z 29. mája 2025 ustanovil právneho zástupcu označeného v záhlaví tohto nálezu, ktorý následne ústavnému súdu na výzvu doručil 12. júna 2025 doplnenie ústavnej sťažnosti. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 339/2025-42 z 23. júna 2025 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu s ustálením predmetu ústavnej sťažnosti tak, ako je to uvedené v záhlaví a v bode 1 tohto nálezu.
3. Ústavnou sťažnosťou napadnuté konanie sa začalo vydaním uznesenia o začatí dedičského konania 3. augusta 2009 a zároveň bola prejednaním dedičstva po poručiteľke poverená notárka ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „súdna komisárka“ alebo „notárka“). V priebehu dedičského konania bolo podané zo strany sťažovateľa množstvo opravných prostriedkov proti rozhodnutiam súdov, pre ktoré spis zotrval po určitú dobu na súdoch vyššieho stupňa. Taktiež boli z jeho strany opakovane vznesené námietky zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu a početné žiadosti o odročenie, resp. o zrušenie nariadených termínov pojednávaní na prejedenie dedičstva. Po vykonaní potrebných procesných úkonov zo strany súdu bol spis viacnásobne zaslaný súdnej komisárke na ďalšie konanie (máj 2010, júl 2011, apríl 2018, september 2022), ktorá cyklicky nariaďovala termíny prejednania dedičstva a ktoré boli zrušené zväčša z iniciatívy sťažovateľa.
4. Uznesením okresného súdu č. k. 1D/123/2009-278 z 19. februára 2015, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cdo/4/2015-299 z 30. marca 2016, bolo dedičské konanie prerušené do právoplatného skončenia sporového konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/389/2009. V časti bol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní vedených pred okresným súdom sp. zn. 10C/92/2007 a sp. zn. 14C/88/2007 zamietnutý. Proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie, ktoré bolo pre nedostatok právneho zastúpenia odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/59/2017 z 28. februára 2018. Až uznesením z 11. apríla 2018 okresný súd rozhodol o pokračovaní v dedičskom konaní.
5. Vo veci samej okresný súd rozhodol uznesením č. k. 1D/123/2009-428 z 10. decembra 2019, ktoré bolo zrušené uznesením krajského súdu č. k. 9CoD/4/2020-467 z 28. januára 2021. Dovolanie sťažovateľa bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/178/2021 z 18. augusta 2022 odmietnuté pre nedostatok právneho zastúpenia. Po predložení spisu súdnej komisárke na ďalšie konanie, ktorá v období od marca 2023 do januára 2025 viacnásobne určovala termín prejednania dedičstva po poručiteľke, nie je dosiaľ dedičské konanie ukončené, najmä pre neustálenie súpisu aktív a pasív dedičstva.
II.
Argumentácia sťažovateľa
6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, v znení jej doplnenia, prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu namieta, že v dedičskom konaní, ktoré trvá viac než 15 rokov, nebolo vydané meritórne rozhodnutie. Argumentuje neprimeranou dĺžkou súdneho konania výrazne prevyšujúcou aj iné obdobné konania, ako aj dlhodobou nečinnosťou súdu. Zdôrazňuje vlastnú právnu neistotu týkajúcu sa dedičstva, s ktorým nemôže nakladať, keďže na pozemkoch po jeho zosnulej matke došlo k výstavbe troch rodinných domov a zriadeniu vecného bremena. Poukazuje pritom na jednotlivé skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie prieťahov v napadnutom konaní. 6.1. K právnej a faktickej zložitosti uvádza, že predmetná vec nevykazuje žiadnu zvýšenú skutkovú alebo právnu zložitosť. V danej veci nie je ani vysoký počet dedičov či ich nekontaktnosť, ktoré by spôsobovali prieťahy v konaní. 6.2. K správaniu sťažovateľa tvrdí, že počas celého konania bol plne súčinný, aktívny, uplatňuje svoje právo na spravodlivé dedičské konanie a nemožno mu pričítať žiadny podiel na dĺžke konania. 6.3. K postupu samotného súdu (notárky) poukazuje na dlhotrvajúce obdobie totálnej nečinnosti, ako aj na neefektívnu a nesústrednú činnosť. Zastáva názor, že hoci úkony vykonali, tieto neviedli k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.
7. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 5 000 eur odôvodňuje tým, že vyše 15 rokov nečinnosti viedlo k frustrácii, k strate dôvery rýchlo a bezprieťahovo rozhodnúť jeho právnu vec. Trvajúce prieťahy majú pre sťažovateľa významný dopad na jeho sociálnu a ekonomickú situáciu.
8. Podaním doručeným ústavnému súdu 9. júla 2025, spísaným a podaným sťažovateľom, prezentuje svoje stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu doručenému ústavnému súdu 14. apríla 2025 (zosumarizovaného v bodoch 4 a 5 uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 339/2025-42 z 23. júna 2025), v ktorom uvádza nasledujúce skutočnosti: 8.1. Predseda okresného súdu preukázateľne a účelovo zavádza ústavný súd, taktiež preukázateľne a účelovo zavádza, klame a hrubo osočuje sťažovateľa v snahe znížiť dobu prieťahov v konaní. 8.2. V žiadnom prípade neodmietal uviesť konkretizáciu aktív a pasív. S poukazom na prílohy pripojené k svojmu vyjadreniu (osvedčenie o dedičstve, ako aj uznesenie krajského súdu z 28. januára 2021) tvrdí, že neustále množstvom písomných podaní uvádza, čo bolo potrebné k ukončeniu konania. 8.3. Pokiaľ ide o zodpovednosť za prieťahy v dedičskom konaní, sťažovateľ tvrdí, že predseda súdu v snahe zakryť skutočnú príčinu zatajuje postup okresného súdu, ktorým sám spôsobil prieťahy. V naznačenej súvislosti poukazuje na to, že sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ dala súhlas na odcudzenie majetku nebohej poručiteľke a ktorú „psychicky tento súd utýral k smrti a kde ponížil jej ľudskú dôstojnosť na samé dno“. Dodáva, že o tejto skutočnosti je z roku 2001 množstvo dôkazov, a opätovne poukazuje na uznesenie krajského súdu z 28. januára 2021 o tom, že poručiteľka vlastnila firmu za života, avšak v osvedčení o dedičstve sa nenachádza. Predseda okresného súdu tiež podľa sťažovateľa opomenul uviesť, že konajúca sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ sa po prvom pojednávaní stretla s jedným z dedičov, ktorého navádzala na podanie návrhu na zrušenie listiny o vydedení (o čom sa sťažovateľ dozvedel až z uznesenia odvolacieho súdu). Ďalej (nezreteľne, pozn.) uvádza, že predseda okresného súdu neuviedol, aké vyjadrenie a súhlas dal k predaju pozemkov, ktoré sú v súpise osvedčenia o dedičstve na strane 2 v časti LV, a za akú cenu (s poukazom na rozsudok Okresného súdu Poprad z 3. apríla 2025). 8.4. V podstatnom rozsahu sťažovateľ ďalej argumentuje proti tvrdeniam predsedu okresného súdu týkajúcim sa právneho zastúpenia a podrobne vysvetľuje dôvody, pre ktoré musel odvolať právneho zástupcu. Táto skutočnosť nemá podľa jeho názoru žiaden vplyv na dĺžku dedičského konania, keďže notárka naďalej zasielala predvolania na prejednanie dedičstva, ktoré sa konalo bez zápisnice a akéhokoľvek výsledku. 8.5. Vo svojom podaní uvádza ďalšie opomenutie okresného súdu, najmä pokiaľ ide o schválenie nezákonnej výstavby rodinného domu na pozemku poručiteľky (v konaní pod sp. zn. 12C/11/2018), ktoré spolu s Okresným súdom Poprad „predali rozsudkom zo dňa 3.4.2025, aby zlegalizovali rozsudok ⬛⬛⬛⬛ “. 8.6. V závere zotrváva na ústavnej sťažnosti, dôvodnosti jej podania a na tomto vyjadrení. Ústavnému súdu navrhuje, aby zvážil, či je navrhované finančné zadosťučinenie postačujúce vzhľadom na uvedené skutočnosti.
III.
Vyjadrenia okresného súdu a replika sťažovateľa
III.1. Vyjadrenie okresného súdu:
9. Už vo fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti (pred jej prijatím na ďalšie konanie) ústavný súd považoval za vhodné najprv požiadať okresný súd o vyjadrenie sa k obsahu ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 6 vety za bodkočiarkou zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“). Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu reagoval prípisom sp. zn. 1SprV/127/2025 zo 7. apríla 2025, v ktorom odkazoval na podrobnú chronológiu konania jednotlivých procesných úkonov vo vyjadrení zákonnej sudkyne a súčasne aj na pripojené vyjadrenie notárky (zosumarizovaného v bode 5 uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 339/2025-42 z 23. júna 2025).
10. Okresný súd sa vyjadril aj k doplnenej ústavnej sťažnosti z 12. júna 2025 (po jej prijatí na ďalšie konanie) prípisom sp. zn. 1SprV/249/2025 z 9. júla 2025, v ktorom prezentuje dôvody, pre ktoré neboli určené termíny pojednávania, a to v období (i) 2015 – 2018 [prerušenie konania (ktoré podľa predsedu súdu sťažovateľ zatajil), spis sa nachádzal na odvolacom súde a dovolacom súde] a ďalej aj v období (ii) 2020 – 2022 (spis sa nachádzal na odvolacom súde a dovolacom súde). Pritom poukázal na to, že pojednávania boli odročované z dôvodov na strane sťažovateľa. Taktiež uvádza, že na výzvy poverenej notárky na predloženie dôkazov o ďalšom majetku, či na čísla konaní, ktorých predmetom malo byť rozhodovanie o majetku poručiteľky, sťažovateľ nereaguje. Osobitne poukazuje na vyjadrenia sťažovateľa zo zápisnice z 28. februára 2025, v ktorom uviedol, že čísla konaní „úmyselne neuvádza, aby neboli zmarené“ a tiež „že podniká kroky, o ktorých nebude nikoho informovať“.
III.2. Replika sťažovateľa :
11. Sťažovateľ vo svojej replike doručenej ústavnému súdu 18. júla 2025 tvrdí, že už z chronologického prehľadu predloženého okresným súdom je zjavné, že dedičské konanie s neprimeranou dĺžkou vykazuje znaky reštančnosti. K stanovisku okresného súdu z 9. júla 2025 uvádza: a) z jeho obsahu nevyplýva, že by si bol okresný súd prieťahov vedomý; b) k tvrdeniu súdu, že aktivita sťažovateľa uplatňujúceho svoje práva bráni súdu, aby vo veci konal a rozhodoval, uvádza, že mu nemožno za vinu pri prieťahoch v súdnom konaní klásť vykonávanie procesných úkonov, ktoré sú realizáciou jeho zákonných oprávnení; c) na ujmu sťažovateľovi nemôže byť ani jeho žiadosť i následné konanie o ustanovenie bezplatného právneho zastúpenia, preto vyjadruje nesúhlas s údajným zavinením nečinnosti súdu v dĺžkach 3 mesiace, 9 a pol mesiaca a 13 mesiacov zo strany sťažovateľa; d) na ujmu mu obdobne nemôže byť ani zmena v osobe zákonného sudcu v prejednávanej veci.
12. V závere dodáva, že ako starobný dôchodca sa vo svojej ťaživej hospodárskej a sociálnej situácii nemôže 16 rokov domôcť rozhodnutia, na základe ktorého by mal zdediť nehnuteľný a hnuteľný majetok po svojej nebohej matke. Aj jeho rodina je neakceptovateľne dlhú dobu v právne neistote, čo sa týka nadobudnutia dedičstva sťažovateľom.
IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
13. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o nečinnosti okresného súdu a o úmyselnom vzniku zbytočných prieťahov v dedičskom konaní trvajúcom vyše 15 rokov, počas ktorého má podľa sťažovateľa dochádzať k likvidácii majetku zosnulej poručiteľky. Z obsahu sťažnostnej argumentácie možno vyvodiť, že sťažovateľ vynakladá snahu o zahrnutie do aktív dedičstva aj firmu poručiteľky podnikajúcej ako samostatne hospodáriaca roľníčka s celým jej majetkom. Výrazne namieta aj rôzne manipulácie so spisom či nerešpektovanie záväzného právneho záveru kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu.
14. Z obstaraných podkladov na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sťažovateľa ústavný súd zistil, že účastníci konania pred ústavným súdom prezentujú diametrálne odlišný pohľad na to, kto je za prieťahy v dedičskom konaní začatom v roku 2009 zodpovedný. V naznačenej súvislosti podotýka, že sťažovateľ častokrát, najmä pokiaľ ide o reakciu na vyjadrenie okresného súdu z 9. júla 2025, skĺzaval k neadekvátnym invektívam, najmä vo forme osobných útokov proti predsedovi okresného súdu.
15. Ústavný súd hneď v úvode považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že zdvorilá úradná komunikácia je vyjadrením profesionality a vzájomného rešpektu všetkých subjektov zúčastnených na konaní a umožňuje pestovať vzájomnú dôveru, že tieto sa navzájom s úctou počúvajú. Ak sa v úradnom styku komunikuje bez emócií, osobných útokov či agresie, vytvárajú sa tým zdravé predpoklady, aby sa všetci mohli sústrediť na podstatu sporu a racionálneho hodnotenia všetkých okolností prípadu, čo v konečnom dôsledku nevyhnutne prispieva k spravodlivému rozhodnutiu. Aj názory, ktorými účastník konania alebo jeho právny zástupca nesúhlasia s rozhodnutiami súdov, sa dajú formulovať vecne, slušne a zdvorilo a nestrácajú pritom na svojej presvedčivosti. Nemožno privoliť, aby sa novou normou slušnej úradnej komunikácie stali útočné prejavy, ktorých primárnou úlohou nie je zdôrazniť fakty, ale vyvolať negatívne a pohŕdavé emócie k názorom iných. Ústavný súd sa aj týmto spôsobom dôrazne hlási k tomu, že mieni dbať na presadzovanie rešpektu medzi všetkými subjektami zúčastnenými na konaní. Zdôrazňuje pritom, že zdvorilá úradná komunikácia je nepochybne implicitnou náležitosťou ústavnej sťažnosti (I. ÚS 543/2024).
16. Pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote ústavný súd vychádza z toho, že ich účelom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom k odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (III. ÚS 171/20). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu: právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
17. Vec sťažovateľa nie je z právneho hľadiska zložitá na posúdenie, keďže vymedzená agenda prejednania dedičstva je upravená stabilnou rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 246/2022). Berúc do úvahy konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, ústavný súd konštatuje, že predmet sporu sa v tomto prípade nevyznačuje ani faktickou zložitosťou.
18. Výrazný podiel na nepriaznivom vybavení veci má podľa názoru ústavného súdu jednak sťažovateľ, ktorý svojským postojom k prejednaniu dedičstva značne sťažuje plynulosť dedičského konania, tým odďaľuje odstránenie stavu právnej neistoty, o ktoré v ústavnej sťažnosti sám žiada, ale súčasne aj okresný súd, najmä pre jeho letargický prístup k procesným obštrukciám sťažovateľa. Z tohto dôvodu bude vyhodnocovanie druhého kritéria (správanie účastníka konania) spolu s tretím kritériom (postup súdu) v ďalších bodoch odôvodnenia tohto nálezu v zásade splývať.
19. Ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na viacnásobnú zodpovednosť sťažovateľa za množstvo odročených pojednávaní, pričom z ústavnej sťažnosti (aj) v znení jej doplnení nevyplývajú žiadne, tobôž nie dôležité dôvody odročenia [§ 183 Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), predtým § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“)]. Početne predkladané žiadosti účastníka dedičského konania o odročovanie pojednávaní je možné považovať za procesné obštrukcie, ktoré svojou intenzitou porušujú princíp zákazu zneužitia subjektívnych práv a ktoré z povahy veci vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Viacnásobné obštruovanie nariadeného termínu pojednávanie nemôže požívať súdnu ochranu (čl. 5 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CSP, predtým § 2 OSP). S týmito nepochopiteľnými obštrukciami zo strany sťažovateľa korešpondovala aj nepochopiteľná nečinnosť konajúceho súdu, ktorý sa nevedel s týmito obštrukciami žiadnym relevantným spôsobom vysporiadať [§ 102 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, predtým § 53 OSP].
20. K tvrdeniam okresného súdu a obzvlášť súdnej komisárky, ktorá vznik prieťahov odvíja okrem iného aj od neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany sťažovateľa [najmä pokiaľ ide o výzvy na predkladanie dôkazov (napr. účtovnej závierky) na účely ustálenia súpisu aktív a pasív dedičstva], ústavný súd ani v tomto prípade nezistil asertívnejší prístup súdu k vynúteniu si splnenia elementárnej procesnej povinnosti účastníka dedičského konania poskytnúť súdu na jeho výzvu potrebnú súčinnosť. Neochota účastníka konania dobrovoľne poskytnúť súdu v procese obstarávania pokladov pre jeho rozhodnutie súčinnosť ide ruka v ruke s potrebou účastníka konania k plneniu „motivovať“ prostriedkami štátneho donútenia, ktorým je okrem iného aj ukladanie poriadkových pokút.
21. Ústavný súd vníma, že sťažovateľ nebude súhlasiť s rozhodnutím o dedičstve, najmä pokiaľ v aktívach dedičstva nebude majetok firmy po poručiteľke. Preto v tejto súvislosti apeluje aj na sťažovateľa, aby si riadne a efektívne splnil jemu súdom uložené povinnosti. Ak sťažovateľ tvrdí, že firma poručiteľky mala ku dňu smrti nejaký majetok, a ak relevantnými dôkazmi disponuje, tak je povinný ich súdu vydať. Opačný prípad robí do určitej miery jeho snahu o zaradenie tohto majetku do aktív dedičstva nekonzistentnou a nekoherentnou. V tejto súvislosti možno podporne poukázať aj na bod 40 kasačného uznesenia krajského súdu sp. zn. 9CoD/4/2020 z 28. januára 2021, ktorý taktiež podmieňuje zahrnutie aktív do dedičstva po poručiteľke istou mierou aktivity a poskytnutia súčinnosti dedičov v podobe dostatočného označenia ďalšieho majetku poručiteľky.
22. Ústavný súd sa zásadne stotožňuje s názorom okresného súdu, podľa ktorého mu nemožno pričítať na ťarchu obdobie, počas ktorého sa vec nachádzala na odvolacom súdu a dovolacom súde. Výnimku z tohto predstavuje obdobie 12 mesiacov (od marca 2020 do marca 2021), keďže čas konania na inštančne nadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia okresného súdu z 10. decembra 2019 z dôvodu nepreskúmateľnosti (por. bod 34 uznesenia krajského súdu sp. zn. 9CoD/4/2020 z 28. januára 2021) ide aj na „vrub“ súdu, ktorému sa rozhodnutie zrušilo.
23. V prípade obdobia prerušenia dedičského konania (por. bod 4 tohto nálezu) – ktoré sa časovo prelína s obdobím dovolacieho konania vedeného pred najvyšším súdom pod sp. zn. 2Cdo/59/2017 – je potrebné uviesť, že to nie je samo osebe je možné hodnotiť ako nečinnosť súdu a ani pričítať toto obdobie na ťarchu okresného súdu (m. m. I. ÚS 153/2021).
24. Ďalej okresný súd poukazoval na správanie sťažovateľa v súvislosti s predkladaním plnomocenstva pre advokáta na účely dovolacieho konania. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nemožno považovať za chybu súdu, že sťažovateľ „lavíroval“, pokiaľ ide o odvolanie advokáta určeného Centrom právnej pomoci. Možnosť odvolať ustanoveného advokáta je právo účastníka konania, avšak časové obdobie tomu prislúchajúce nemožno pripísať na vrub všeobecnému súdu. Zohľadňujúc okolnosti tohto prípadu, je potrebné konštatovať, že (bezvýsledný) postup sťažovateľa pri odstraňovaní vád „prvého“ dovolacieho konania je pre vznik prieťahov irelevantný, keďže v tom čase bolo dedičské konanie prerušené. Pokiaľ ide o ďalší márny pokus o odstránenie vád dovolacieho konania, ústavný súd hodnotí, že kratšie obdobie (od 20. apríla 2021 do 28. júna 2021), počas ktorého sťažovateľ nepredložil plnú moc na zastupovanie v dovolacom konaní, nemožno považovať za také, ktoré by zásadným spôsobom predĺžilo konanie pred súdom.
25. Aj napriek uvedenému nemožno postup okresného súdu hodnotiť ako efektívny. Konajúci súd bol podľa názoru ústavného súdu príliš pasívny pri zužovaní sťažovateľovho priestoru na obštrukcie. Ak by konajúci súd v napadnutom konaní postupoval efektívne a prieťahy v konaní by boli spôsobené iba obštrukciami strán v konaní, ústavný súd by nemal priestor na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. No ak popri obštrukciách strany v konaní aj samotný súd koná neefektívne, v takomto prípade ani obštrukcie sťažovateľa v napadnutom konaní nevylučujú porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany konajúceho súdu, samozrejme, po zohľadnení miery prispenia k vzniku prieťahov a ich rozsahu samotným sťažovateľom.
26. Ústavný súd sumarizuje, že aj keď od celkovej dĺžky dedičského konania začatého v roku 2009 odčítal aj obdobia nečinnosti, ktoré sa okresnému súdu na ťarchu nepripisujú (por. body 20 a 21 tohto nálezu), je dĺžka dedičského konania – bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to ani na prvom stupni – extrémna, už sama osebe nezlučiteľná s obsahom označených práv, a preto z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná. Prihliadajúc na uvedené skutočnosti, postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V.
Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie
27. V čase rozhodovania ústavného súdu nie je vo veci stále právoplatne rozhodnuté a ani z vyjadrenia okresného súdu nevyplývajú priaznivé vyhliadky smerujúce k ukončeniu dedičského konania, preto ústavný súd formuloval príkaz okresnému súdu konať v zmysle predloženého petitu ústavnej sťažnosti (bod 2 výroku tohto nálezu).
28. Sťažovateľ sa domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia (5 000 eur). Cieľom tohto inštitútu je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (IV. ÚS 210/04). Berúc do úvahy opísané obštrukčné správanie sťažovateľa a nespôsobilosť súdu, to účinne prekonávať, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznal primerané finančné zadosťučinenie 1 000 eur (bod 3 a 6 výroku tohto nálezu).
VI.
Trovy konania
29. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v celkovej sume 1157,52 eur.
30. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu a z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia, doplnenie ústavnej sťažnosti, replika), čo predstavuje celkom sumu 1157,52 eur.
31. Keďže ústavný súd po splnení zákonných podmienok sťažovateľovi uznesením č. k. I. ÚS 339/2025-32 z 29. mája 2025 ustanovil právneho zástupcu, uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi trovy konania Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“) z rozpočtových prostriedkov. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť tieto trovy štátu na účet kancelárie ústavného súdu (body 4 a 5 výroku tohto nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. augusta 2025
Jana Baricová
predsed níčka senátu