znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 339/2013-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. I. K., N., zastúpeného advokátom Mgr. I. K., N., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Krajského   súdu   v Nitre v konaní vedenom   pod sp.   zn. 5   Co/297/2012 a jeho uznesením z 30. novembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   PaedDr.   I.   K.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. apríla doručené   podanie   PaedDr.   I.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorom   namieta   porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   podľa   čl.   6 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/297/2012 a jeho uznesením z 30. novembra 2012.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol (v procesnom postavení odporcu v 1. rade) účastníkom   konania o určenie   neplatnosti   právnych   úkonov vedeného Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 19 C/116/2009. Sťažovateľ uviedol tento priebeh konania v predmetnej veci:

„Uznesením Okresného súdu... zo dňa 03. 09. 2009, č. k. 19 C/116/2009-43 súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Späťvzatím návrhu vo veci samej zo dňa 02. 02. 2011 navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzala ňou podaný návrh na začatie konania v celom rozsahu späť... Podaním odporcu zo dňa 11. 03. 2011 odporca so späťvzatím návrhu vo veci samej súhlasil;   zároveň   však   žiadal,   aby   mu   súd   priznal   náhradu   trov   konania   vo   výške 626,60 Eur...

Uznesením   Okresného   súdu...   zo   dňa   25.   03.   2011...   súd   rozhodol   o   zastavení konania; zároveň uložil navrhovateľke povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 605,52 Eur...   Proti predmetnému uzneseniu   podali účastníci konania odvolanie; z toho odporca v časti náhrady trov konania, ktorým žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 626,60 Eur.

Uznesením Krajského súdu... zo dňa 28. 03. 2012... odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Uznesením Okresného súdu... zo dňa 17. 09. 2012... prvostupňový súd rozhodol, že náhradu trov konania odporcovi nepriznáva. Proti predmetnému uzneseniu podal odporca odvolanie...

Odvolací krajský súd... uznesením č. k. 5 Co/297/2012-298 zo dňa 30. 11. 2012... napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 17. 09. 2012 č. k. 19 C/116/2009-262 potvrdil.“

3.   Podľa   názoru   sťažovateľa „Skutkové   a   právne   závery   uvedené   v   odôvodnení namietaného   uznesenia   krajského   súdu   v   časti   týkajúcej   sa   náhrady   trov   konania   sú... v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady trov konania a porušujú základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Interpretácia § 150 OSP aplikovaná krajským súdom zahŕňa znaky svojvôle a znamená krajné vybočenie z postupu upraveného zákonom pre rozhodovanie o trovách konania, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za ústavne súladnú...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

1.   Základné   práva   sťažovateľa...   upravené   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy...   a   v   čl.   6 Dohovoru... rozhodnutím Krajského súdu... zo dňa 30. 11. 2012, č. k. 5 Co/297/2012-298, porušené boli.

2. Rozhodnutie Krajského súdu... ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100,- Eur...

4. Sťažovateľovi... priznáva... náhradu trov konania vo výške 275,94 Eur...“

5. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca k sťažnosti nepripojili napadnuté rozhodnutie krajského súdu ani jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom sťažnosti   (návrhom   na   rozhodnutie)   a   môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ domáha   v   petite   svojej   sťažnosti,   a   vo   vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorého   označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

10.   Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.   Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   k   sťažnosti   sa   pripojí   kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11.   Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

12. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ so sťažnosťou,   ktorú   koncipoval   jeho   právny   zástupca   (advokát),   nedoručil   napadnuté rozhodnutie krajského súdu (ani prvostupňové rozhodnutie, pozn.), proti ktorému sťažnosť smeruje   a   ktorého   preskúmania   sa   domáha.   Tento   nedostatok   neodstránil   a   napadnuté rozhodnutie nedoručil ani do času rozhodovania o jej sťažnosti.

13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 11) ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní pred   ústavným súdom,   pričom   z   doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

14. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby takéto úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie   pred   ústavným   súdom.   Aj   v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

15. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (absencia napadnutých rozhodnutí), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013