znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 339/2012-64

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. M. Z., B., zastúpenej advokátom Mgr. M. F., B., ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 63 z 26. júna 2012 a jemu predchádzajúcim postupom a uzneseniami Výboru národnej rady pre kultúru a médiá č. 20 z 12. júna 2012 a č. 22 z 19. júna 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. M. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2012 doručená sťažnosť PhDr. M. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) č. 63 z 26. júna 2012 a jemu predchádzajúcim postupom a uzneseniami Výboru národnej rady pre kultúru a médiá (ďalej len   „výbor“)   č.   20   z   12.   júna   2012   a   č.   22   z   19.   júna   2012   (ďalej   aj   „napadnuté rozhodnutia“).

2. Po obsiahlom opísaní skutkového a právneho stavu   sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

„... Po predbežnom a prednostnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie,... Odložil vykonateľnosť uznesenia Národnej rady zo dňa 26. júna 2012, ktorým Národná   rada...   odvolala   M.   Z.   z   funkcie   generálnej   riaditeľky   R.,   až   do   meritórneho rozhodnutia vo veci,

... Vyslovil, že

a) Národná rada... svojím uznesením zo dňa 26. júna 2012, ktorým odvolala M. Z. z funkcie generálnej riaditeľky R., a postupom, ktorý predchádzal tomuto uzneseniu, porušila základné práva M. Z. podľa ustanovení čl. 30 ods. 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy... a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

b) Výbor... svojím uznesením č. 20 zo dňa 12. júna 2012 a uznesením č. 22 zo dňa 19. júna 2012, a postupom, ktorý predchádzal týmto uzneseniam, porušil základné práva M. Z. podľa ustanovení čl. 30 ods. 4 a čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy... a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

c)   Uznesenie   Národnej   rady...   zo   dňa   26.   júna   2012,   ktorým   Národná   rada... odvolala M. Z. z funkcie generálnej riaditeľky R. sa zrušuje.

d) Uznesenie Výboru... č. 20 zo dňa 12. júna 2012 a Uznesenie Výboru... č. 22 zo dňa 19. júna 2012 sa zrušujú.

e) Národná rada... je povinná nahradiť trovy právneho zastúpenia M. Z., a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet advokátskej kancelárie M. s. r. o...“.

3.   Sťažnosť   z   26.   júna   2012   bola   podpísaná   advokátom   JUDr.   F.   B.,   podpisu predchádzala jeho mechanická identifikácia (formou pečiatky) a pod podpisom JUDr. F. B. je uvedené:

„PhDr. M. Z.

Substitučne zast. JUDr. F. B., advokát.“

4. Z obsahu k sťažnosti priloženého a sťažovateľkou podpísaného plnomocenstva z 26.   júna   2012   vyplýva,   že   sťažovateľka   –   v   rozsahu   predmetu   konania   uvedeného v bode 1 – v konaní pred ústavným súdom splnomocnila „advokátsku kanceláriu M. s. r. o., so   sídlom...,   v   mene   ktorej   koná   Mgr.   M.   F...,   aby   Splnomocniteľa   v   celom   rozsahu zastupovala   pred   Ústavným   súdom...   v   konaní   o   ústavnej   sťažnosti   vo   veci   porušenia základných   práv   Splnomocniteľa   uznesením   Národnej   rady...,   ktorým   došlo   k odvolaniu Splnomocniteľa   z   funkcie   generálnej   riaditeľky...“.   V   predposlednom   odseku   tohto splnomocnenia je uvedené: „Splnomocnenec je oprávnený udeliť inej osobe plnomocenstvo, ktorým ju splnomocní, aby namiesto neho alebo popri ňom konala v mene splnomocniteľa v rozsahu,   v   ktorom   výkon   substitučných   oprávnení   podľa   tohto   plnomocenstva   nie   je obmedzený   príslušnými   právnymi   predpismi   a   stavovskými   predpismi   upravujúcimi zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

5. Ústavným súdom posudzovaná sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne advokátom JUDr. F. B. „na základe substitučného plnomocenstva zo dňa 26. 06. 2012“, ktoré bolo tomuto advokátovi vystavené a podpísané Advokátskou kanceláriou M. s. r. o., v mene   ktorej   koná   jej   konateľ   a   advokát   Mgr.   M.   F.   Z   verejne   dostupnej   databázy obchodného   registra   (http://www.orsr.sk)   tiež   vyplýva,   že   jediným   spoločníkom   a konateľom   spoločnosti   M.   s.   r.   o.   je Mgr.   M. F.   Toto   substitučné splnomocnenie   bolo vystavené „na   základe   plnomocenstva   zo   dňa   26.   06.   2012   udeleného   Advokátskej kancelárii PhDr. M. Z.“ a bolo vystavené v rozsahu „najmä, nie však výlučne, aby na miesto Advokátskej kancelárie podpísal a podal ústavnú sťažnosť Klienta na Ústavnom súde... Toto plnomocenstvo sa udeľuje na dobu neurčitú“.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa,   ak tento zákon   neustanovuje inak.   Podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde.

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom   na   začatie   konania,   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

9. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

10. Z už uvedeného (body 6, 8 a 9) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania (čl.   127   ods.   1 ústavy, § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

11. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 8). Citované zákonné ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť (pozri body 4 in fine a   12).   Napr.   podľa   Jána Drgonca   „zákon,   ktorý   nie   je   predmetom   odkazu   zákona o ústavnom súde, nepredstavuje prameň práva vo veciach ochrany ústavnosti. Týka sa to predovšetkým zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii... a jeho úpravy umožňujúcej advokátovi nechať   sa   zastupovať   iným   advokátom   alebo   advokátskym   koncipientom...   Advokát zastupujúci pred ústavným súdom SR sa nemôže nechať zastúpiť podľa zákona o advokácii, lebo   zákon   o   ústavnom   súde   takú   možnosť   nepozná.   Je   to   logický   dôsledok   významu ochrany ústavnosti, pri ktorej nemôže byť priestor na obštrukciu pri zastupovaní účastníka konania.“ (pozri Drgonec J.:, Ochrana ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky. Paneurópska vysoká škola. 2010, s. 148). K subsidiárnemu použitiu Občianskeho súdneho poriadku,   resp.   Trestného   poriadku   (pozri   bod   9)   Ján   Drgonec   ďalej   hovorí,   že „k primeranému   použitiu   Občianskeho   súdneho   poriadku   alebo   Trestného   poriadku v konaní pred Ústavným súdom SR nemôže dôjsť vždy, keď to platný právny poriadok nevylučuje, či dokonca keď to nezakazuje..., musí existovať právny dôvod pre uplatnenie danej normy v konaní pred ústavným súdom“ (tamtiež s. 132 a 144).

12.   Zmyslom   a   účelom   substitučného   (náhradného)   splnomocnenia   nemôže   byť (z povahy   veci)   úplne nahradenie   originárneho   splnomocnenia.   Podľa   názoru   ústavného súdu   preto   náležite   nezdôvodnené   a/alebo   neobmedzené   substitučné   (náhradné) splnomocnenie, ktoré vo svojej podstate nahrádza originálne splnomocnenie (pozri bod 4 in fine),   je   v konaní   pred   ústavným   súdom   vylúčené.   Ústavný   súd   v   okolnostiach posudzovanej   veci   ďalej uvádza, že „oprávnenosť“ substituenta   (advokáta JUDr. F.   B.) vypracovať   návrh   a   podpísať   ho   v   mene   sťažovateľky,   ktorá   ho   na   to   výslovne nesplnomocnila, nemožno ústavne konformným spôsobom oprieť ani o substitučnú doložku obsiahnutú   v pôvodnom   splnomocnení   sťažovateľky   pre   advokáta   Mgr.   M.   F.   (bod   4 in fine),   a to   už len   z toho   dôvodu,   že   v   rámci   tejto   doložky   bol   rozsah   substitučného splnomocnenia   neprípustným   spôsobom   založený   na   nerešpektovaní/obmedzení relevantných   právnych   predpisov,   teda   aj   zákona   o   ústavnom   súde,   ale   tiež   napr.   pre subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku („Splnomocnenec je oprávnený udeliť inej osobe plnomocenstvo... v rozsahu, v ktorom výkon substitučných oprávnení... nie je obmedzený... právnymi predpismi... upravujúcimi zastupovanie pred Ústavným súdom...“). Ústavný súd preto uzatvára, že vzhľadom na (i) nezdôvodnenosť a/alebo neobmedzenosť substitučného splnomocnenia, (ii) nerešpektovanie/zmluvné obmedzenie predovšetkým lex specialis   (§   20   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde),   ale   aj   iných   zákonov,   ako   aj   (iii) nenaplnenie   zákonom   ustanovenej   podmienky   „povahy   veci“   v   zmysle   §   31a   zákona o ústavnom súde pre prípadné subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku (jeho § 25 ods. 3) treba považovať substitučnú doložku uvedenú v plnomocenstve z 26. júna 2012 prima   facie   za   zákonne   neprípustnú,   a   teda   nespôsobilú   na   dosiahnutie   zmluvných substitučných účinkov. Pre poriadok veci je potrebné dodať, že okrem substitučnej doložky zákonný alebo zmluvný podklad na substitučné zastupovanie v prospech advokáta JUDr. F. B. v posudzovanom prípade neexistoval.

13. Ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne advokátom   JUDr.   F.   B.   (bod   5),   teda   nebola   podpísaná   sťažovateľkou   alebo   ňou splnomocneným advokátom Mgr. M. F. (bod 4). Táto zákonná podmienka vyplýva z už citovaného ustanovenia § 20 ods. 1 poslednej vety a ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 8). Návrh, ktorý nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu na to určenou osobou   takouto   náležitosťou   nepochybne   je,   pozn.),   nie   je   spôsobilý   vyvolať   začatie konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť.

14. K podobným záverom (bod 13 in fine) už ústavný súd dospel napr. vo veci sp. zn. Rvp 1996/09,   keď   návrh   doručený   ústavnému   súdu   podpísala   namiesto   advokáta   jeho koncipientka.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   pripomína,   že   takýto   nedostatok   návrhu (sťažnosti)   nie je povinný odstraňovať z úradnej   povinnosti,   ak sťažovateľka   disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením – advokátom. Uvedený záver vyplýva zo stabilnej rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010...).

15. Ústavný   súd už vo svojom   uznesení sp.   zn. II.   ÚS   117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

16.   Ústavný   súd   z   uvedeného   dôvodu   a   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom   súde,   a   preto   ju   z   uvedeného   dôvodu   odmietol   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

17. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol (prekážka res iudicata) okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené. (m. m. II. ÚS 93/2011). Na základe uvedeného má sťažovateľka stále možnosť za predpokladu splnenia všetkých náležitostí obrátiť sa na ústavný súd s novým podaním.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012