znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 339/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. Z., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 257/99 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 247/07, 3 Co 275/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. Z. o d m i e t a   z dôvodu neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2009 doručená sťažnosť Ing. V. Z., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.   zn. 7   C 257/99   a postupom   Krajského súdu   v Bratislave   (ďalej len   „krajský   súd“) v bližšie neoznačenom konaní.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: „Sťažovateľ…   sa   so   svojím   žalobným   návrhom   obrátil   na…   Okresný   súd Bratislava II v právnej veci o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy. Na Okresnom súde Bratislava II sa konanie sťažovateľa vedie pod spisovou značkou 7C/257/1999.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa so svojím návrhom obrátil na súd ešte v roku 1999, opakovane sa dopytoval na stav konania.

V septembri 2009 mu bolo zo strany Okresného súdu Bratislava II oznámené, že od 17. 5. 2007 je celý spisový materiál na Krajskom súde, ktorý bol dlhodobo vo veci nečinný... nečinnosťou zo strany súdu na strane odporcu došlo k takej hospodárskej situácii, že sa nachádza v likvidácii, čím aj priznané právo a právny nárok sťažovateľa nemôže byť uplatnené a kompenzované v plnom rozsahu...

Sťažovateľ   namieta,   že   bolo   porušené   ústavné   právo   sťažovateľa   -   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzniknutou   situáciu   porušovatelia   sťažovateľovho   práva   navodili   stav   právnej neistoty uňho, keď ako osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu dostala do stavu, že ani po 10 rokoch nemá právnu istotu vtom, či jeho pracovný pomer trvá - alebo nie, teda či došlo k neplatnému rozviazaniu pracovného pomeru.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:„... Základné právo sťažovateľa na riadny a spravodlivý súdny proces bez prieťahov v konaní podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdnych orgánov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/257/1999 pred Okresným súdom Bratislava II v spojení s konaním Krajského súdu v Bratislave porušené bolo...

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 300 €, ktoré za prieťahy v konaní.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa sa priznávajú trovy konania vo výške 231,80 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia za dva úkony právnej pomoci...

Ukladá   sa   Okresnému   súdu   Bratislava   II   a   Krajskému   súdu   v   Bratislave,   aby v právnej veci sťažovateľa konali a rozhodli ju bez zbytočných prieťahov.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 257/99 a postupom krajského súdu v bližšie neoznačenom konaní. Z príloh k sťažnosti vyplýva, že ide o konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 3 Co 247/07, 3 Co 275/09.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 7 C 257/99 začalo v roku 1999. Predmetom označeného súdneho konania je konanie o návrhu sťažovateľa na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a na náhradu mzdy   voči   odporcovi   Prvá   novinová   spoločnosť,   a.   s.   (podľa   údajov   na   predvolaní krajského súdu na pojednávanie je odporca v konkurze, pozn.). Spis okresného súdu sa od 17. mája 2007 nachádza na krajskom súde, ktorý vec vedie pod sp. zn. 3 Co 247/07, 3 Co 275/09 a vo veci nariadil pojednávanie na 29. október 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že sa opakovane dopytoval na okresnom súde na stav konania a k sťažnosti pripojil list doručený krajskému súdu 17. septembra 2009, v ktorom sa predsedníčky krajského súdu dopytoval, „kedy sa bude vo veci ďalej konať“. Sťažovateľ neuviedol tvrdenie ani nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že by podal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní. Aj pokiaľ ide o list adresovaný predsedníčke krajského súdu, ani tento sťažovateľ neoznačil ako sťažnosť na prieťahy.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).

Ústavný   súd   opakovane vyslovil,   že   v   prípadoch   sťažností   podľa   čl.   127   ods.   1 ústavy,   v   ktorých   je   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia   právneho prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mal   sťažovateľ   právo   podľa   §   17   ods.   1   zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov [platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ   netvrdil   ani   nepreukázal,   že   v   namietanom   konaní   okresného   súdu a krajského súdu podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch. Ústavný súd je   toho   názoru,   že   ani   list   sťažovateľa   doručený   krajskému   súdu   17.   septembra   2009 nemožno bez ďalšieho považovať za sťažnosť na prieťahy, keďže svojím obsahom je len zisťovaním stavu súdneho konania.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou   zo   základných   pojmových náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci   do   označeného   základného   práva   sťažovateľa.   Ak   v   čase,   keď   sťažnosť   bola ústavnému   súdu   doručená,   nedochádza   k   porušovaniu   označeného   základného   práva, ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde (napr. II. ÚS 55/02).

Sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť 8. októbra 2009 v čase, keď okresný súd vo veci nekonal z dôvodu, že jeho spis bol od 17. mája 2007 preložený na ďalšie konanie krajskému súdu.   Napriek tomu,   že   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   krajský   súd bol   vo veci nečinný,   sťažovateľ   pripojením   predvolania   na   pojednávanie   krajského   súdu v posudzovanom   konaní   súčasne   preukázal,   že   v   čase   podania   sťažnosti   už   pominula nečinnosť krajského súdu a tento vo veci konal.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v závere dodáva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už k namietanému porušovaniu práv sťažovateľa v označených konaniach nemohlo   dochádzať,   a   preto   v   posudzovanom   prípade   sú   splnené   podmienky   aj   na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009