znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 339/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., B., V. K., B., T. S., B., P. S., B., V. S., B., Mgr. A. S., B.,   a Ing.   Ľ.   K.,   B.,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   M.   L.,   D.,   vo   veci   namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 125/07 a nedodržaním správneho úradného postupu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 104/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. K., V. K., T. S., P. S., V. S., Mgr. A. S. a Ing. Ľ. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2008 doručená sťažnosť Ľ. K., V. K., T. S., P. S., V. S., Mgr. A. S. a Ing. Ľ. K. (ďalej len „sťažovatelia“), v ktorej namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 125/07 a nedodržaním správneho úradného postupu podľa čl. 46 ods. 3 ústavy postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 104/2004.

Sťažovatelia uviedli, že „... od roku 1998 bolo vedené dedičské konanie... po por. Ľ. H. na Notárskom úrade notára JUDr. I. B... Poručiteľ Ľ. H. bol starým otcom sťažovateľov v 1. - 5. rade a otcom sťažovateliek v 6. a 7. rade. Notárka... začala dedičstvo prejednávať podľa závetu, ktorý však podľa nášho názoru vôbec nespĺňal zákonom stanovené náležitosti. Na prejednávaní dedičstva dňa 18. 1. 1999 poučila sťažovateľky v 6. a 7. rade, že im určuje lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.... Uznesenie v tejto veci však vo vzťahu k sťažovateľke v 6. a 7. rade do dnešného dňa nebolo vydané.... Okresný súd... nedodržal úradný postup a tým spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní.... Dňa 8. 6. 2004 doručili na Okresný súd... sťažovatelia v 1. - 5. rade žalobu o určenie neplatnosti závetu... Dňa 11. 6. 2004 právny zástupca... doručil na notársky úrad... oznámenie, že sme na Okresný súd... podali žalobu o určenie   neplatnosti   závetu   a   kópia   žaloby   jej   bola   priložená.  ...   Až   po   týchto   našich krokoch nám bolo z Okresného súdu... doručené Uznesenie..., ktorým súd prerušil dedičské konanie po neb. Ľ. H. a odkázal účastníkov - sťažovateľov v 1. - 5. rade aby podali na Okresný súd... žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení.... Okresný súd... však ani po tomto nevydal uznesenie, ktorým by sťažovateľke v 6. a 7. rade uložil lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. V konaní č. 25 C 104/2004 nám   súd   uložil   povinnosť   doložiť   Uznesenie   Okresného   súdu...,   ktorým   bolo   prerušené konanie o dedičstvo po neb. Ľ. H. Toto Uznesenie sme súdu doručili 12. 10. 2005 a Listom zo dňa 18. 10. 2005 sme požiadali súd o pripustenie ďalšieho účastníka do konania a to dcér poručiteľa... Vzhľadom k tomu, že sa v súdnom konaní... nezúčastňovala odporkyňa... bola   jej...   uložená   poriadková   pokuta...   Proti   tomuto   uzneseniu   podala   odporkyňa odvolanie. Okresný súd Bratislava III... celý spisový materiál dňa 14. 3. 2007 odstúpil na Krajský súd... a bola mu pridelená spisová značka 8 Co 125/07.... Vo vyššie uvedenej veci 8 Co   125/07   vedenej   na   Krajskom   súde...   nebolo   do   dnešného   dňa   vydané   žiadne rozhodnutie. Listom zo dňa 10. 9. 2008 sme sa sťažovali na prieťahy v konaní a žiadali sme o urýchlené prerokovanie veci.... Ako z vyššie uvedeného vyplýva postupom Krajského súdu... bolo porušené naše základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... a postupom Okresného súdu... bol porušený čl. 46 ods. 3, pretože súd nedodržal správny úradný postup tým, že nevydal uznesenie, ktorým by sťažovateľke v 6. a 7. rade uložil lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení a tým spôsobil prieťahy v konaní. Dovoľujem si upozorniť..., že hoci dedičské konanie po neb. Ľ. H. začalo ešte v roku 1998 nie je do dnešného dňa skončené...“.

Na základe týchto skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal takéto rozhodnutie : „Krajský súd... porušil právo sťažovateľov v 1. - 7. rade na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2... Ústavy SR. Okresný súd... nesprávne úradne postupoval vo vzťahu k sťažovateľke v 6. a 7. rade, čím naplnil skutkovú podstatu čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Krajskému súdu... sa prikazuje, aby v konaní navrhovateľov Ľ. K., V. K., T. S., P. S., V. S., Mgr. A. S. a Ing. Ľ. K. vedenom pod č. 8 Co 125/07 konal bez zbytočných prieťahov. Okresnému súdu... sa prikazuje, aby v konaní navrhovateľov Ľ. K., V. K., T. S., P. S., V. S., Mgr. A. S. a Ing. Ľ. K. vedenom pod č. PK-25C 104/2004 konal bez zbytočných prieťahov. Mgr. A. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré jej je povinný vyplatiť Krajský súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Mgr. A. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré jej je povinný vyplatiť Okresný súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ing.   Ľ.   K.   priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk,   ktoré jej je povinný vyplatiť Krajský súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ing. Ľ. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré jej je povinný vyplatiť Okresný súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ľ. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré jej je povinný vyplatiť Krajský súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré jej je povinný vyplatiť Krajský súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. T. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré jej je povinný vyplatiť Krajský súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. P. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré jej je povinný vyplatiť Krajský súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V. S. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré jej je povinný vyplatiť Krajský súd... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd Pezinok... je povinný uhradiť sťažovateľom v 1. - 7. rade do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 8.584,- Sk... na účet advokátky JUDr. M. L... Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľom v 1. - 7. rade do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 8.584,- Sk... na účet advokátky JUDr. M. L...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 125/07

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   zistil,   že   sťažovatelia   mali   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), čo však   ústavný   súd   považuje za   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy   v zmysle §   53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovatelia poskytnú príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou, a napriek tomu k náprave nedôjde.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že sťažovatelia k sťažnosti nepripojili sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   krajského   súdu   z 10.   septembra   2008,   ktorú   podľa   ich tvrdenia mali doručiť predsedovi krajského súdu, a to napriek tomu, že v podanej sťažnosti výslovne uvádzali, že uvedenú sťažnosť pripájajú k sťažnosti ako dôkaz č. 7. Aj keď na základe uvedeného možno mať oprávnené pochybnosti o tom, či uvedená sťažnosť existuje a bola riadne doručená predsedovi krajského súdu, v okolnostiach danej veci a vzhľadom na závery uvedené ďalej ústavný súd nepovažoval za potrebné overovať uvedenú okolnosť.

Totiž   aj   v prípade,   ak   sťažnosť   z 10.   septembra   2008   (na   ktorú   bez   ďalšieho poukazujú   sťažovatelia   v podanej   sťažnosti,   pozn.)   bola   skutočne   doručená   predsedovi krajského súdu, platí, že sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu   dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej. K uvedenému názoru dospel ústavný súd na základe skutočnosti, že spomínanú sťažnosť z 10. septembra 2008 podali sťažovatelia len šesť dní pred napísaním teraz prerokovávanej sťažnosti (16. septembra 2008), takže v skutočnosti sťažovatelia jej podaniu ani nemohli pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaného   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,   že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené prieťahy   v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného ustanovenia   „Orgán,   ktorý   vybavuje   sťažnosť,   je   povinný   na   účel   zistenia   stavu   veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   sú   oprávnení   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Preto   ústavný súd sťažnosť v uvedenej   časti   odmietol   podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

Zároveň   ústavný   súd   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   všeobecného   súdu   v nej   dochádza   k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

2. K namietanému nedodržaniu správneho úradného postupu podľa čl. 46 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 104/2004Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovatelia   namietajúc   čl.   46   ods.   3 ústavy prostredníctvom ich právnej zástupkyne nie jasným a určitým spôsobom odôvodnili sťažnosť.

Sťažovatelia   sťažnosť   v tejto   časti   odôvodnili   iba   tak,   že   „postupom   Okresného súdu... bol porušený čl. 46 ods. 3, pretože súd nedodržal správny úradný postup tým, že nevydal uznesenie, ktorým by sťažovateľke v 6. a 7. rade uložil lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení a tým spôsobil prieťahy v konaní“. V rámci navrhovaného petitu k tejto časti sťažovatelia uviedli, že „postupom Okresného súdu... bol porušený   čl.   46   ods.   3,   pretože   súd   nedodržal   správny   úradný   postup   tým,   že   nevydal uznesenie, ktorým by sťažovateľke v 6. a 7. rade uložil lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení...“.

Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   čl. 46   ods. 3   ústavy   ústavný   súd   uvádza, že na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom je s účinnosťou od   1. júla 2004   podľa   zákona   č. 514/2003   Z. z.   o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú pri výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   daná   právomoc   všeobecným súdom.   Takýto   prístup   zodpovedá   doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu (napr. II. ÚS 71/04).

Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je daná   iba   vtedy,   ak   ochranu   tomuto   právu   alebo   slobode   neposkytujú   všeobecné   súdy (napr. III. ÚS 32/03).

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu.

3.   Z dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími nárokmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008