SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 338/2021-29
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Milanom Švecom, advokátom, Hadriánova 1, Bratislava, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/389/20/K z 10. marca 2021 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/389/20/K z 10. marca 2021 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Návrh navrhovateľa a skutkový stav veci
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 4. augusta 2021 domáha prieskumu napadnutého rozhodnutia, ktorým mu odporca ako predsedovi rady Slovenského filmového ústavu za nepodanie oznámenia podľa čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) a porušenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona uložil pokutu v sume 1 133 eur v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona. Napadnuté rozhodnutie žiada navrhovateľ zrušiť a konanie pred odporcom zastaviť.
2. Z napadnutého rozhodnutia bližšie vyplýva, že navrhovateľ nepodal do 30 dní odo dňa, keď sa ujal verejnej funkcie, písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ústavného zákona. Navrhovateľ bol do verejnej funkcie menovaný 8. júna 2020, predmetné oznámenie mal teda podať do 8. júla 2020, avšak podal ho až 7. januára 2021.
3. Navrhovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je síce v súlade s ústavným zákonom, ale jemu uložená pokuta je neprimeraná ním porušenej povinnosti. Na základe uvedeného sa domnieva, že ústavný zákon je protiústavný, pretože je v rozpore s princípom účelovosti.
4. Podľa navrhovateľa je pokuta v sume 1 133 eur v nepomere k jeho ročnému príjmu ako člena rady Slovenského filmového ústavu, ktorý predstavuje 409,50 eur. Z uvedeného vyplýva pochybenie zákonodarcu, ktorý nezosúladil odmeňovanie verejných funkcionárov Rady Slovenského filmového ústavu s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona (1). Zákonodarca taktiež verejných funkcionárov neupozornil na novelu ústavného zákona účinnú od 1. januára 2020, v dôsledku ktorej sa rozšírili povinnosti niektorých verejných funkcionárov. Navrhovateľ je osobnosťou v divadelnej a kinematografickej oblasti, pričom právu sa vôbec nevenuje (2). Samotná pokuta je taktiež neprimeraná „poškodeniu“ (spoločenskej ujme), ktoré mohlo v dôsledku nesplnenia povinnosti navrhovateľom nastať (3). Ústavný zákon neumožňuje moderáciu pokuty ukladanej verejnému funkcionárovi s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom táto moderácia pokuty bola v prípade navrhovateľa vzhľadom na už uvedené potrebná (4).
II.
Predbežné prerokovanie návrhu
5. Ústavný súd vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov stabilne judikuje, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (II. ÚS 185/2014, II. ÚS 878/2014).
6. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že jemu uložená pokuta je neprimeraná porušenej povinnosti (námietka č. 3), ústavný súd odkazuje na svoju judikatúru, v zmysle ktorej ako odporca, tak ani ústavný súd nemá kompetenciu či možnosť meniť taxatívne určenú výšku pokuty podľa ústavného zákona (II. ÚS 387/2011, III. ÚS 533/2012, III. ÚS 274/2021). Pokiaľ bola navrhovateľovi uložená pokuta na základe ústavného zákona, a táto pokuta bola (správne) vypočítaná podľa príslušných ustanovení ústavného zákona, ústavný súd ako štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) viazaný ústavou nemôže v tomto konaní dodatočne prehodnocovať jej primeranosť vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu, pretože takéto moderačné oprávnenie mu neprislúcha (IV. ÚS 511/2012, IV. ÚS 716/2013, II. ÚS 771/2014; pozri tiež PLz. ÚS 1/2016, podľa ktorého ústavný súd v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty uloženej verejnému funkcionárovi).
7. Ak navrhovateľ v tejto súvislosti namieta nesúlad ústavného zákona s ústavou (námietky č. 1 a č. 4), ústavný súd musí konštatovať, že predmetom konania podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona v spojení s § 234 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je a nemôže byť prieskum súladu právnych predpisov (ústavného zákona) s ústavou (porov. III. ÚS 114/08, IV. ÚS 115/08).
8. Ústavný súd nemohol prisvedčiť ani námietke navrhovateľa o tom, že ako verejný funkcionár nebol upozornený na zmenu ústavného zákona (námietka č. 2), keďže právo byť o tejto zmene osobitne informovaný, či na opačnej strane povinnosť štátnych orgánov osobitne ho o tejto skutočnosti informovať, nemá základ v ústave a ani v ústavnom zákone. Ústavný súd opakovane judikoval, že verejný funkcionár má poznať obsah ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a postupovať podľa neho (IV. ÚS 3/07, II. ÚS 101/07).
9. Vzhľadom na všetko už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2021
Rastislav Kaššák
predseda senátu