znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 338/08-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   októbra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., Taliansko, zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., B., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2, čl. 46 ods. 4 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 8, čl.   13   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   3   ods.   1 Dohovoru o právach dieťaťa v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 8 CoP/151/2008 a jeho uznesením z 13. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2008 doručená faxom a 5. septembra 2008 poštou sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namieta   porušenie   svojich   práv   „na   spravodlivé   súdne   konanie   v čl. 48   ods.   2 Ústavy SR v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, čl. 38 ods. 2 v spojitosti s čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na zákonného sudcu v čl. 48 ods. 1 v spojitosti s čl. 46 ods. 4 a v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, v čl. 38 ods. 1 v spojitosti s čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na súkromný a rodinný život v čl. 8 v spojitosti s čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy v čl. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 13 v spojitosti s čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd a právo sťažovateľa v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa“ uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 CoP/151/2008-75 z 13. júna 2008.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «...   Dňa   02.   08.   2006   matka   sťažovateľa   podala   na   Okresnom   súde...   návrh   na začatie konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k sťažovateľovi, v rámci ktorého konania otec sťažovateľa uplatnil vzájomný protinávrh....

Okresný súd... uznesením vydaným dňa 10. 04. 2008... ustanovil za môjho kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M. (ďalej len ÚPSVaR)... Sťažovateľ dňa 28.   04.   2008   podal na   Okresný súd...   odvolanie proti uzneseniu o   menovaní   kolízneho opatrovníka   a   to   prostredníctvom...   advokátky   JUDr.   D.   S.,   ktorej   udelil   plnú   moc   na zastupovanie dňa 25. 07. 2007 a opätovne dňa 06. 08. 2007...

Sťažovateľ odmietal, aby jeho opatrovníkom a zástupcom v konaní bol ÚPSVaR, a to najmä, že tento úrad si neplní funkcie, ktoré zákon kolíznemu opatrovníkovi ukladá... Kolízny opatrovník ma nikdy neinformoval o priebehu konania... Z vyššie uvedených dôvodov som žiadal súd, aby zmenil napadnuté rozhodnutie súdu tak, že ustanoví za moju opatrovníčku JUDr. D. S....

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k. 8CoP/151/2008-75 zo dňa 13. 06. 2008 odvolanie sťažovateľa odmietol....

Sťažovateľ je názoru,   že ak súd má pochybnosti o tom,   či odvolanie maloletého účastníka je prejavom jeho vôle a či boli u neho rozumové a vôľové predpoklady, aby splnomocnil   JUDr.   D.   S.   na   tento   úkon,   bol   odvolací   súd   povinný   sa   touto   otázkou zaoberať, pretože mu to ukladá zákon....

Odvolací súd... dospel k záveru, že sťažovateľ vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť nebol spôsobilý udeliť plnú moc na zastupovanie v konaní advokátke JUDr. D. S. Pri tom sa odvoláva výlučne na znalecký posudok... datovaný 28. 2. 2007, ktorý znalkyňa vypracovala na základe pohovoru so sťažovateľom uskutočneného ešte v roku 2006, keď maloletý mal len 11 rokov....

Názor odvolacieho súdu, že sťažovateľ nie je ani v súčasnosti schopný postrehnúť prípadné manipulatívne zásahy iných osôb, ovplyvňujúce jeho skutočnú vôľu... nie je ničím podložený, pretože odvolací súd nevyužil možnosť nariadiť pojednávanie... za tým účelom, aby vypočul maloletého účastníka a zistil, či maloletý... môže pred súdom samostatne ako účastník konať... alebo musí byť v konaní zastúpený a či bol spôsobilý... udeliť plnú moc svojmu právnemu zástupcovi.»

2. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že «uznesením Krajského súdu... z... 13. 06. 2008 boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou... a medzinárodnými dohovormi... spočívajúce v tom, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom, právo vyjadriť sa k prejednávanej veci a k vykonávaným dôkazom, právo na kontradiktórnosť konania, právo na zákonný opravný prostriedok, právo na zákonného sudcu, a s tým spojené právo na spravodlivý súdny proces. Postup a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu... svojím účelom nesleduje záujem... sťažovateľa, ktorý záujem musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti uskutočňovanej súdmi v konaní vo veci starostlivosti o maloletých.... Krajský súd... tým, že odmietol moje odvolanie ako podané „niekým kto na odvolanie nie   je   oprávnený“   mi   znemožnil   vykonávať   práva   účastníka   konania,   odňal   možnosť vyjadriť   sa   k   prejednávanej   veci.   Napriek   okolnostiam   prípadu...   sťažovateľa...   osobne nevypočul, čo je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Postupom krajského súdu bolo mne sťažovateľovi... odňaté právo konať pred súdom.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1/ Uznesením Krajského súdu... č. k. 8CoP/151/2008-75 zo dňa 13. 06. 2008, je porušené   právo   sťažovateľa   na   spravodlivé   súdne   konanie   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy... v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy..., čl. 38 ods. 2 v spojitosti s čl. 3 ods. 1 Listiny..., právo na zákonného sudcu v čl. 48 ods. 1 v spojitosti s čl. 46 ods. 4 a v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy..., v čl. 38 ods. 1 v spojitosti s čl. 3 ods. 1 Listiny..., právo na súkromný a rodinný život v čl. 8 v spojitosti s čl. 14 Dohovoru... a právo na účinný prostriedok nápravy v čl. 46 ods.   4   Ústavy...   v   spojitosti   s   čl.   12   ods.   2   Ústavy...   a   v   čl.   13   v   spojitosti   s   čl.   14 Dohovoru... a právo sťažovateľa v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

2/ Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu... č. k. 8C0P/151/2008-75 zo dňa 13. 06. 2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3/ Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd... povinný mu vyplatiť na jeho účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 8 CoP/151/2008 z 13. júna 2008 vyplýva, že ním bolo odmietnuté odvolanie „advokátky JUDr. D. S.... proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 10. 4. 2008 č. k. 4 P 106/2008-39“, ktorým okresný súd ustanovil maloletému sťažovateľovi kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M.

Svoje rozhodnutie odôvodnil krajský súd takto:„... Odvolací   súd...   preskúmal   podané   odvolanie,   oboznámil   sa   s obsahom   spisu a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo inak....

Okresný   súd...   konal   zákonne   o   návrhu   otca   na   vydanie   predbežného   opatrenia v súlade s § 177 ods. 1 O. s. p. (zakročovacia povinnosť súdu) a pre tento konkrétny prípad ustanovil maloletému... kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny M. na zastupovanie   dieťaťa   v   konaní   o   nariadení   predbežného   opatrenia   o realizácii   styku s maloletým. Vzhľadom na to, že predmetom konania bola predbežná úprava styku časovo ohraničená   na   obdobie   od   30.   4.   2008   do   4. 5. 2008   a   o   ktorej   už   bolo   právoplatne rozhodnuté   súdom,   zaniklo   aj   zastúpenie   maloletého   účastníka   konania   kolíznym opatrovníkom ukončením konania, na účely ktorého bol ustanovený (§ 31 ods. 4 Zákon o rodine).

Účastníkmi konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sú rodičia a maloleté dieťa... Procesno-právnu spôsobilosť maloletého účastníka skúma súd podľa § 9 OZ v konaní ako predbežnú otázku....

Po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu... odvolací súd dospel k záveru, že maloletý M. vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť nebol spôsobilý udeliť plnú moc na zastupovanie   v   konaní   advokátke   JUDr.   D.   S.   Osobnostné   a intelektové   schopnosti maloletého   boli   predmetom   znaleckého   dokazovania   z   odboru   psychológie...   v   písomne podanom znaleckom posudku z 28. 2. 2007... Maloletý podľa názoru odvolacieho súdu nie je...   schopný   postrehnúť   prípadné   manipulatívne   zásahy   iných   osôb,   ovplyvňujúce   jeho skutočnú   vôľu,   preto   neprihliadal   na   udelené   plnomocenstvo   advokátke   a   jej   procesné úkony, ktorá mimo iného zastupovala na základe písomnej plnej moci otca mal. dieťaťa v tomto   konaní,   ktorá   skutočnosť   vzbudzuje   pochybnosti   o   jej   objektívnosti   v   postavení kolízneho opatrovníka alebo právneho zástupcu maloletého.

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   odvolací   súd   odmietol   odvolanie   podané   právnou zástupkyňou maloletého podľa § 218 ods. 1 písm. b) a e) O. s. p.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu sťažnosti (pozri napr. bod 2 I. časti odôvodnenia) je zrejmé, že predmetom sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   k porušeniu   jeho   základných   práv   a slobôd   došlo napadnutým uznesením krajského súdu a jeho postupom, ktorým mu bolo „v konečnom dôsledku odňaté právo konať pred súdom“.

Podľa   § 236   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej   aj „OSP“)   dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 237 písm. f) OSP dovolanie   je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa   ustálenej   súdnej   praxe   proti   každému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v § 237 OSP. Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 239 OSP. Okrem iného ide aj o prípad, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP].

Odňatím   možnosti   konať   pred   súdom   sa   v zmysle   stabilnej   súdnej   praxe   [pozri napríklad   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) z 27. septembra   2001   sp. zn.   5   Cdo   102/01]   rozumie   postup   súdu,   ktorým   znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím (II. ÚS 102/04).

V   inej   veci   najvyšší   súd   v   odôvodnení   uviedol   (rozsudok   najvyššieho   súdu z 28. februára 2001 sp. zn. 2 Cdo 114/2000): „Podľa § 237 písm. f) O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a tiež zakladá samostatný dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p. aj vtedy, ak účastníkovi konania sa postupom súdu   odňala   možnosť   konať   pred   súdom.   Odňatím   možnosti   konať   pred   súdom   treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.“

Dovolací súd má vždy povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP a popri skúmaní podmienok prípustnosti podľa § 238 a § 239 OSP sa vždy zaoberá aj prípadnou prípustnosťou dovolania z dôvodu závažných procesných vád konania vymenovaných v § 237 OSP.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred   všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym   poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napríklad IV. ÚS 49/05, II. ÚS 73/05).

Sťažovateľom namietané porušenia práv vyúsťujú do jeho tvrdenia o odňatí práva konať   pred   súdom,   čo   v okolnostiach   danej   veci   predstavuje   dovolací   dôvod   proti rozhodnutiu   krajského   (odvolacieho)   súdu   podľa   § 237   písm.   f)   OSP.   Zo   sťažnosti   je zrejmé, že sťažovateľ nevyčerpal tento opravný prostriedok, ktorý mu Občiansky súdny poriadok poskytuje na ochranu jeho základných práv.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   dovolanie   proti napadnutému   uzneseniu   krajského   súdu   nepodal   (opak   zo   sťažnosti   nevyplýva,   pozn.) a priamo sa obrátil so sťažnosťou na ústavný súd, v ktorej tvrdí také porušenie svojich procesných oprávnení, ktoré napĺňajú prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) OSP. Ústava ani zákon o ústavnom súde (§ 53 ods. 1) nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušení základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy   jednoznačne   požaduje   vyčerpanie   všetkých   účastníkovi   dostupných   a   účinných prostriedkov nápravy.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v jeho veci vo vzťahu k namietaným porušeniam práv nie je sťažnosť prípustná, preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2008