SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 337/2015-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Chemko, a. s. Slovakia, Pribinova 25,Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Pavlom Antolom, Advokátska kancelária Antol,s. r. o., Kupeckého 2542/72, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jej základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného právana rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, akoaj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 31 K 58/2014-1316z 15. mája 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Chemko, a. s. Slovakia o d m i e t a pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Chemko, a. s. Slovakia (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na rovnosť účastníkovv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 31 K 58/2014-1316z 15. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“). Napadnutým uznesenímokresný súd priznal hlasovacie práva veriteľovi Česká exportná banka, a. s. Praha, čím tentoveriteľ podľa sťažovateľky získal neoprávnený dominantný vplyv v konkurzom konanívyhlásenom na majetok dlžníka (ďalej len „úpadca“).
2. Sťažovateľka, ktorá si v tomto konkurznom konaní prihlásila svoje pohľadávkyvoči úpadcovi v celkovej sume 143 527 €, tvrdí, že napadnutým uznesením okresného súdu,ktoré je podľa nej nedostatočné a nepreskúmateľné, boli porušené jej označené práva,a v dôsledku toho navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezomtakto rozhodol:
„... Základné právo... spoločnosti Chemko, a. s. Slovakia... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., ako aj právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy... uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 15. 5. 2015, sp. zn. 31 K 58/2014-1316 porušené bolo.... Ústavný súd... uznesenie Okresného súdu Košice I, č. k. 31 K 58/2014-1316 zo dňa 15. 5. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
... Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkovkonania. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
6. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanéhozástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu elektronicky,s návrhom nedoručila napadnuté uznesenie okresného súdu. Predloženie rozhodnutiavšeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavnýmsúdom. Sťažnosť sťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa náležitosti ustanovenév zákone o ústavnom súde.
7. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd poznamenáva, že tak v ústave, ako ajv zákone o ústavnom súde má ústavný súd presne definované právomoci, uplatneniektorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhuna začatie konania.
8. V súvislosti s v bode 6 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že danýrozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky,nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorejjednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísanýchnáležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
9. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľkykonštatuje, že sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe vykazuje taký nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde (bod 6), že nie je možné preskúmaťsplnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto juz uvedeného dôvodu odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015