znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 337/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Chemko, a. s. Slovakia, Pribinova 25,Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Pavlom Antolom, Advokátska kancelária Antol,s. r. o.,   Kupeckého   2542/72,   Pezinok,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného právana   rovnosť   účastníkov   v konaní   podľa   čl.   47   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   akoaj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných   slobôd uznesením   Okresného   súdu   Košice I č. k. 31 K   58/2014-1316z 15. mája 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Chemko, a. s. Slovakia   o d m i e t a pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Chemko, a. s. Slovakia (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na rovnosť účastníkovv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 31 K 58/2014-1316z 15. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“). Napadnutým uznesenímokresný súd priznal hlasovacie práva veriteľovi Česká exportná banka, a. s. Praha, čím tentoveriteľ   podľa   sťažovateľky   získal   neoprávnený   dominantný   vplyv   v konkurzom   konanívyhlásenom na majetok dlžníka (ďalej len „úpadca“).

2. Sťažovateľka, ktorá si v tomto konkurznom konaní prihlásila svoje pohľadávkyvoči úpadcovi v celkovej sume 143 527 €, tvrdí, že napadnutým uznesením okresného súdu,ktoré   je   podľa   nej   nedostatočné   a nepreskúmateľné,   boli   porušené   jej   označené   práva,a v dôsledku toho navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezomtakto rozhodol:

„... Základné právo... spoločnosti Chemko, a. s. Slovakia... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., ako   aj   právo   na   rovnosť   účastníkov   v konaní   podľa   čl.   47   ods.   3   Ústavy...   uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 15. 5. 2015, sp. zn. 31 K 58/2014-1316 porušené bolo.... Ústavný súd... uznesenie Okresného súdu Košice I, č. k. 31 K 58/2014-1316 zo dňa 15. 5. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

... Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkovkonania.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

6. Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom   kvalifikovanéhozástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotnú   sťažnosť   podanú   ústavnému   súdu   elektronicky,s návrhom   nedoručila   napadnuté   uznesenie okresného   súdu.   Predloženie   rozhodnutiavšeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavnýmsúdom. Sťažnosť sťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa náležitosti ustanovenév zákone o ústavnom súde.

7. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd poznamenáva, že tak v ústave, ako ajv zákone   o   ústavnom   súde   má   ústavný   súd   presne   definované   právomoci,   uplatneniektorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhuna začatie konania.

8. V súvislosti s v bode 6 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že danýrozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky,nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinnéhoprávneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   a publikovaná   judikatúra,   z ktorejjednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísanýchnáležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky   právne   prostriedky,   a takto   chrániť   a presadzovať   práva   a záujmy   klienta.   Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

9. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľkykonštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   v predloženej   podobe   vykazuje   taký   nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde (bod 6), že nie je možné preskúmaťsplnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   juz uvedeného   dôvodu   odmietol   už   pri   ich   predbežnom   prerokovaní   (§ 25   ods. 2   zákonao ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015