znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 337/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   Fridrich   Paľko,   s. r. o.,   Grösslingová   4,   Bratislava, konajúcou prostredníctvom   konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 1973/2014 až sp. zn. Rvp 1997/2014, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v   Trenčíne   sp. zn.   6 Co 808/2013 z 10. decembra 2013, sp. zn. 6 Co 562/2013 zo 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 627/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 594/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 614/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 625/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 592/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 117/2013 z 26. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 588/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 580/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 42/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 40/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 47/2013 zo 6. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 43/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 46/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 47/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 106/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 110/2013 z 12. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 116/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 113/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 115/2013 z 19. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 112/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 111/2013 z 12. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 61/2013 z 18. decembra 2013 a sp. zn. 8 Co 220/2013 z 18. decembra 2013, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 1973/2014 až sp. zn. Rvp 1997/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1973/2013.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. februára 2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 808/2013 z 10. decembra 2013, sp. zn. 6 Co 562/2013 zo 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 627/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 594/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 614/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 625/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 592/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 117/2013 z 26. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 588/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 580/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 42/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 40/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 47/2013 zo 6. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 43/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 46/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 47/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 106/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 110/2013 z 12. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 116/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 113/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 115/2013 z 19. novembra 2013, sp. zn. 16 Co 112/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 111/2013 z 12. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 61/2013 z 18. decembra 2013 a sp. zn. 8 Co 220/2013 z 18. decembra 2013 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností   a z   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   ako   žalobca   v   konaniach vedených   Okresným   súdom   Trenčín   a   Okresným   súdom   Prievidza   (ďalej   len   „okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú teda   súčasne   súdmi,   ktoré   sťažovateľke   uvedenú   škodu   a   nemajetkovú   ujmu   spôsobili. Na základe   uvedeného   sťažovateľka   očakávala,   že   dôjde   k   vylúčeniu   okresných   súdov a spory budú prikázané inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu.

Na   základe   skutočností   uvedených   sťažovateľkou   v   žalobných   návrhoch   okresné súdy   svojimi   rozhodnutiami   zaviazali   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých   bolo   jej   tvrdenie   o   nepodaní   námietky   zaujatosti,   krajský   súd   napadnutými uzneseniami potvrdil prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   uviedla,   že   napadnutými   uzneseniami krajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR...“

Podľa   sťažovateľky   krajský   súd   napadnuté   uznesenia   založil   na   nesprávnom právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).   Napriek   uvedenému   okresný   súd   aj   krajský   súd   prejavy   vôle   sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   tiež   poukázala   na   rozhodnutia   iných   všeobecných súdov, ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli o zrušení rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Rovnako   tak   sťažovateľka   nesúhlasí   s   tým,   ako   krajský   súd   v   namietaných uzneseniach vymedzil rozsah vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu odôvodňuje sťažovateľka tým, že okresné súdy jej uložili povinnosť poskytnúť   finančné   plnenie   štátu   bez práva   štátu   na   takéto   plnenie,   čím   došlo k nedôvodnému zníženiu jej majetku, pričom krajský súd toto pochybenie nenapravil.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami, zruší   napadnuté   uznesenia   krajského   súdu   a   veci   vráti   na   ďalšie   konanie   a   prizná   jej finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov   konania.   Sťažovateľka   tiež   navrhuje,   aby ústavný súd rozhodol o „odklade vykonateľnosti“ napadnutých uznesení.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 1973/2014 až sp. zn. Rvp 1997/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K   namietanému   porušeniu   označených   základných   práv   podľa   ústavy, práv podľa   dohovoru   a   dodatkového   protokolu,   ako   aj   k   namietanému   porušeniu označených článkov ústavy a dohovoru

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   napriek   tomu,   že   na   úvodnej   strane sťažností   uvádza   ako   prílohy   „dokumenty   podľa   textu“,   ústavnému   súdu   v   prílohe nedoručila napadnuté uznesenia ani rozhodnutia okresných súdov.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV. ÚS 409/04,   IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Ústavný   súd   si   je   vedomý   skutočnosti,   že   formalistický   prístup   okrem   iného   aj pri posudzovaní   toho,   či   návrh   spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti,   nie   je   vhodný pri orgáne, ktorého úlohou je chrániť ústavnosť. Ústavný súd však zároveň zastáva názor, že v   okolnostiach   danej   veci   nemožno   vôbec   o   prípadnom   formalizme   pri   odmietnutí sťažností   uvažovať.   Ústavný   súd   už totiž   v   minulosti   mnohokrát   vyzýval   sťažovateľku v typovo   (skutkovo   a   právne)   obdobných   sťažnostiach   na   ich   doplnenie   z dôvodu, že nespĺňali ani zákonom predpísané náležitosti. In concreto išlo aj o nepredloženie kópií právoplatných   rozhodnutí   súdov,   ktorých   postup   a   rozhodnutia   sťažovateľka   namietala a namieta (pozri napr. I. ÚS 283/2012, I. ÚS 284/2012, III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012, III. ÚS 282/2012,   III. ÚS 328/2012,   III. ÚS 329/2012,   I. ÚS 500/2012,   IV. ÚS 526/2012, IV. ÚS 564/2012, IV. ÚS 565/2012 a iné). Sťažovateľka si preto musí byť vedomá toho, že ani   sťažnosti   vedené   pod   sp. zn.   Rvp 1973/2014   až   sp.   zn.   Rvp 1997/2014   nespĺňajú zákonom   predpísané   náležitosti,   keďže   kópie   napadnutých   rozhodnutí   krajského   súdu ústavnému súdu nedoručila napriek tomu, že jej táto povinnosť výslovne vyplýva z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Vzhľadom na to, že sťažnosti nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, v kontexte toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to, že   ústavný   súd   už   v   typovo   zhodných   veciach   sťažovateľky   vo   svojich   rozhodnutiach poukázal   aj   na   už   identifikované   nedostatky   jej   sťažností,   ústavný   súd   tieto   sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Pretože   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014