znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 337/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. O., K., zastúpeného   advokátom   JUDr.   L. K., Advokátska   kancelária, B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného práva podľa   čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku   v konaní   sp.   zn.   PK   –   1   T/14/2007   na   hlavnom   pojednávaní   konanom 28. februára 2011 nekonaním o námietke zaujatosti a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. O. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2011 doručená sťažnosť R. O., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Špecializovaného   trestného   súdu   v Pezinku   (ďalej   len „špecializovaný súd“) v konaní sp. zn. PK – 1 T/14/2007 na hlavnom pojednávaní konanom 28. februára 2011 nekonaním o námietke zaujatosti sťažovateľa.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je v procesnom postavení obžalovaného stranou trestného konania vedeného na špecializovanom súde pod sp. zn. PK – 1 T/14/2007. Sťažovateľ   uviedol,   že «„... 14.   februára   2011   sa   sťažovateľ   dozvedel   a   oboznámil   s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   vo   veci   Ferrantelli   a   Santangelo   v. Taliansko z 07.08.1996 a Rojas Morales v. Taliansko z 16.11.2000. Na základe uvedených rozsudkov sťažovateľ dospel k názoru, že predseda senátu JUDr. I. K. v sťažovateľovej trestnej veci by mal byť vylúčený z tohto konania, lebo je dôvodná pochybnosť o jeho nezaujatosti k prejednávanej veci. V ten istý deň, 14. februára 2011, sťažovateľ bezodkladne zaslal písomne ŠTS (Špecializovanému trestnému súdu, pozn.) námietku zaujatosti... Dňa 15.   marca   2011   sťažovateľ   prevzal   „vyrozumenie   k   námietke   zaujatosti"   zo   dňa   28. februára 2011 kde bol oboznámený predsedom senátu JUDr. I. K., že „... podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku súd o Vašej námietke zaujatosti rozhodovať nebude, lebo námietka nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku“». Špecializovaný súd dospel   k tomuto   záveru   týkajúcemu   sa   námietky   zaujatosti   podanej   sťažovateľom   po porade senátu konanej počas hlavného pojednávania 28. februára 2011. Vyrozumenie o námietke zaujatosti bolo sťažovateľovi doručené v písomnej forme, pretože sa hlavného pojednávania 28. februára 2011 nezúčastnil.  

Sťažovateľ poukázal na to, že o dôvodoch vylúčenia predsedu senátu sa dozvedel 14. februára 2011 a v ten istý deň zaslal špecializovanému súdu listom námietku zaujatosti. Preto podľa jeho názoru tak urobil bez meškania, ako to vyžaduje § 31 ods. 4 Trestného poriadku.   Podľa   sťažovateľa «„...   vyrozumenie   k   námietke   zaujatosti   (dôkaz   č.   2) (je) arbitrárne a v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj § 32 ods. 6 Trestného poriadku a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Sťažovateľ je toho názoru, že splnil zákonnú podmienku — bezodkladnosť - a teda ŠTS sa jeho námietkou mal zaoberať. Z „vyrozumenie k námietke zaujatosti“ (dôkaz č. 2) nie je zrejmé, kedy nastáva moment bezodkladnosti, kedy mal teda sťažovateľ podávať námietku zaujatosti, keď ďalšia zákonná podmienka — len čo sa dozvedel - bola splnená?

STŠ svojím rozhodnutím, resp. nerozhodnutím (dôkaz č.2) uplatnil pri aplikácii § 32 ods. 6 Trestného poriadku svojvôľu a zásadným spôsobom poprel účel a význam § 31 ods. 4 Trestného poriadku“».

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti takýmto nálezom:   „1. Špecializovaný trestný súd v Pezinku nekonaním o sťažovateľovej námietke zaujatosti   zo dňa 14. februára 2011 porušil jeho základné práva a slobody zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný   súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Špecializovaný trestný súd v   Pezinku   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   PK-1T/14/2007   rozhodol   o sťažovateľovej námietke zaujatosti zo dňa 14. februára 2011.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Podľa uvedeného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS   390/08).   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

6.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený   sudca   alebo   prísediaci   sudca   (ďalej   len   „prísediaci“),   prokurátor,   policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých úkon sa priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa   §   31   ods.   4   Trestného   poriadku   zaujatosti   je   strana   povinná   vzniesť   bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.....

Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup   súdu   v konaní,   sa   nekoná;   to   platí   aj   o námietke,   ktorá   je   založená   na   iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 (Trestného poriadku).

7. Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tom, že špecializovaný súd nerozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči predsedovi senátu JUDr. I. K. Špecializovaný súd tak postupoval z dôvodu, že námietka nebola vznesená bezodkladne, ako to vyžaduje § 31 ods. 4 Trestného poriadku. Sťažovateľ vyjadril svoj názor, že podmienka   bezodkladnosti (§ 31 ods. 4   Trestného poriadku) bola splnená, pretože 14. februára 2011 sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia predsedu senátu a v ten istý deň, teda 14. februára 2011, vzniesol námietku   zaujatosti.   Ako   vyplýva   zo   sťažnosti   a jej   príloh,   zaujatosť   predsedu   senátu sťažovateľ odôvodnil judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie vo veci Ferrantelli a Santangelo v. Taliansko zo 7. augusta 1996 a Rojas Morales v. Taliansko zo 16. novembra 2000), ako aj článkom JUDr. Bohumila Repíka, CSc. uverejneným v bulletine Českej advokátskej komory č. 3/2003 a publikáciami Evropská úmluva o lidských právech a trestní   právo,   vydavateľstvo   Orac,   r.   2002   a Ľudské   práva   v súdnom   konaní, vydavateľstvo MANZ, r. 1999.

Ústavný   súd   sa   preto   zaoberal   otázkou,   či   sťažovateľom   požadované   vyslovenie porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   je   v príčinnej   súvislosti   s postupom   špecializovaného   súdu   na   hlavnom pojednávaní 28. februára 2011 spočívajúcom v nekonaní o námietke zaujatosti sťažovateľa z dôvodu, že nebola vznesená bezodkladne.

Ústavný súd dospel k názoru, že postup špecializovaného súdu o námietke zaujatosti podanej   sťažovateľom   nevyvoláva   žiadne   pochybnosti,   ktoré   by   mohli   odôvodniť vyslovenie   porušenia   sťažovateľom   označených   práv.   Sťažovateľ   v podanej   námietke zaujatosti argumentoval judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne dvoma rozsudkami z roku 1996 a 2000, ako aj odborným článkom a publikáciami z rokov 1999 až 2003. Takto odôvodnená námietka zaujatosti proti predsedovi senátu podaná sťažovateľom 14. februára 2011, keď trestné konanie prebieha už štyri roky pred súdom, nemohla byť v žiadnom prípade považovaná za vznesenú bezodkladne. Argumentácia, ktorou sťažovateľ námietku zaujatosti odôvodnil, bola uverejnená v odbornej literatúre či článku, ktoré sú však všeobecne verejnosti (nie len odbornej) prístupné. Pokiaľ sťažovateľ nemal takéto odborné vedomosti,   bolo   úlohou   jeho   kvalifikovaného   právneho   zástupcu   v konaní   pred špecializovaným   súdom,   oboznámiť   ho   bez   meškania   o týchto   skutočnostiach.   Preto špecializovaný súd nemohol akceptovať námietku zaujatosti podanú 14. februára 2011 ako vznesenú   bez   meškania,   ako   to   vyžaduje   §   31   ods.   4   Trestného   poriadku.   Keďže špecializovaný   súd   vyhodnotil   námietku   zaujatosti   sťažovateľa   ako   takú,   ktorá   nebola podaná bezodkladne, v súlade s § 32 ods. 6 Trestného poriadku o nej ani nerozhodol.

Ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť v postupe špecializovaného súdu na hlavnom   pojednávaní   28.   februára   2011   a namietaným   porušením   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť   je   v celom   rozsahu   zjavne   neopodstatnená,   čo odôvodňuje jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8.   Keďže   sťažnosť   bola   v celom   rozsahu   odmietnutá,   ústavný   súd   nemohol rozhodovať   o ďalších   návrhoch   sťažovateľa   uplatnených   v podanej   sťažnosti,   ktoré   sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011