znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 337/08-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/165/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/165/2003.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že „... zákonná sudkyňa JUDr. B. S.... flagrantne porušuje základné práva sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných právach.

... I. A. Žaloba podaná dňa 16. 12. 2003 na Okresnom súde v Žiline. Dnes je deň 18. 08. 2008   a   žaloba   je   stále   na   prvostupňovom   súde   bez   meritórneho   rozhodnutia.   Prieťahy trvajú takmer 5-rokov.

I. B. Sťažovateľ žiada Ústavný súd, aby pripojil k sťažnosti spis III. ÚS 167/05 a spis II. ÚS 340/06 nakoľko sťažovateľ nemá peniaze na nové kópie žaloby a listinných dôkazov k veci.“.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal tento nález:„II. A. Okresný súd v Žiline porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru. II. B. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 200.000.- Sk (pre opakovane porušovanie práv) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. II. C. Okresný súd v Žiline je povinný konať vo veci 13 C/165/2003 bezodkladne a v lehote 3 mesiace rozhodnúť. II.D. Okresný sud v Žiline je povinný zaplatiť trovy advokáta a sťažovateľa v lehote 15 dní od dna doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

2.   Sťažovateľ   žiadal   tiež   o ustanovenie   advokáta   na zastupovanie   pred   ústavným súdom z dôvodov,   že „... nemá   majetok,   ktorý   podvodne   vyznačila   JUDr.   K.   v konaní 7 C/63/02. Sťažovateľ má 1-iz. byt B., ktorý je zablokovaný exekútorom pre neschopnosť sťažovateľa platiť pretože je úplne bez príjmov, od mája 2006, je plne invalidný a nositeľom ZŤP   a   nemá   možnosť   zárobku,   sťažovateľ   vlastní   2-iz.   byt   v Ž.,   ktorý   je   neobývateľný, pretože nemá kúrenie a je v ponuke na predaj od mája 2006“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   337/08-10   zo   16.   októbra   2008   bolo rozhodnuté   o nevyhovení   žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v tomto konaní.   V odôvodnení   uznesenia   bol   sťažovateľ   vyzvaný,   aby   do   10   dní   od   doručenia uznesenia predložil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom   s tým,   že   ak   tak   neurobí,   jeho   sťažnosť   môže   byť   odmietnutá   pre   nesplnenie zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   V tejto súvislosti   ústavný   súd   pripomína,   že   ak   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach a povinnostiach   v konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť mu   plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).

Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 23. októbra 2008, pričom na výzvu reagoval podaním   z   27.   októbra   2008,   splnomocnenie   pre   advokáta   nepredložil   a vo   svojom uvedenom písomnom podaní uviedol, že „nemám peniaze na nájom advokáta...“.

Vzhľadom na to, že jednou z náležitostí sťažnosti je aj povinné právne zastúpenie sťažovateľa,   ústavný   súd   potom,   ako   nevyhovel   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu,   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta.   Sťažovateľ napriek   výzve   žiadneho   advokáta   nesplnomocnil.   V plnej   miere   teda   obstojí   záver,   že sťažnosť nespĺňa jednu z náležitostí predpísaných zákonom.

2. Sťažovateľ ďalej v podaní z 27. októbra 2008 okrem iného uviedol: „... Ústavný súd Slovenskej republiky pre pár flakčov...“ a o predsedovi senátu, ktorý podpísal uznesenie o nevyhovení jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, uviedol, že „nemá schopnosť byť objektívny... teraz otrok svojej samoľúbosti a svojvoľnosti“, a ďalej dodal, že „... hoci bol upozornený, že spis 7 C 63/02 obsahuje klamstvá, opäť pripisuje sťažovateľovi majetok fiktívny... šliape po právach garantovaných Ústavou a on je ústavný sudca! To je v riti !... tento hlúpy ústavný sudca si našiel zámienku na zmarenie sťažnosti...“.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje na judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   v zmysle   ktorej   „V zásade   smie   byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Návrh   môže   byť   odmietnutý   ústavným   súdom   v prípade   hrubého   neslušného a urážlivého obsahu návrhu pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho   podaniach   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a hrubo   uráža   ústavný   súd a konkrétneho sudcu, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty k ústavnému súdu a jeho sudcom.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu bolo treba označiť za zneužitie práva   na   podanie   sťažnosti   a je   v rozpore   s účelom   takého   práva.   Napokon   súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj   primeraná   slušnosť   vo   vyjadrovaní,   na čo už   bol   sťažovateľ   niekoľkými predchádzajúcimi   rozhodnutiami   ústavného   súdu   upozornený   (napr.   III.   ÚS   65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08, II. ÚS 226/08), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pretože   nevyhovel   výzve ústavného súdu a jeho podania ústavnému súdu nemali primeranú slušnosť vo vyjadrovaní, a z toho dôvodu už nepripadalo do úvahy rozhodovať o merite sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2008